O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

nedeľa 30. júna 2013

Irresistible 75

A už sa to blíži ... 
+ keďže sú prázdniny a niekedy sa nudíme, odporúčam → http://becauselloveyou.blogspot.sk/



O niekoľko dní
„Melanie?“ ozvalo sa v telefóne.
„Louis?“
„Mám dobré správy.“
„Aké?“
„Fáza 1 je ukončená!“
„Čože?“ nechápala som. V poslednej dobe mi veľa vecí nedopínalo.
„No predsa Keaton. Našli ho. Práve letia sem.“
„Počkať. Oni letia? Sem? A čo bude potom?“ preľakla som sa.
„Sú tri varianty. Prvá - povieš Niallovi, čo sa stalo, on ti uverí a odpustí. Fotky sa zničia a Keaton bude prepustený na podmienku. Druhá – povieš Niallovi, čo sa stalo, on ti nebude veriť, pôjdete za Keatonom a on to dosvedčí. Fotky sa zničia a on bude prepustený na podmienku. Tretia – povieš Niallovi, čo sa stalo, on ti neuverí, pôjdete za Keatonom, on to bude popierať, bude donútený rozprávať, prizná to, fotky sa zničia a on bude prepustený na podmienku. Pochopila si?“
„Uhm,“ odvetila som ticho.
„Melanie? Si v poriadku?“
„Ale hej, len sa trošku bojím toho rozhovoru.“
„Neboj, keď bude treba, pribehneme na pomoc.“
„Čo ak nebude chcieť prísť?“
„On nebude vedieť, že sa má stretnúť s tebou.“
„Aha, no dobre. A čo keď bude chcieť odísť a už nikdy v živote ma nebude chcieť vidieť? Čo ak ma už nemiluje a nenávidí ma?“
„To sa nestane.“
„Ako si tým môžeš byť taký istý?“
„Pretože v ten deň, keď sme u vás boli, tak som počul Nialla hrať na gitaru a spievať. Ver mi, miluje ťa a chýbaš mu.“
„Tak dobre, no aj tak sa bojím.“
„To ti verím. No musíš to prekonať a vzchopiť sa.“
„Dobre, pokúsim sa.“
„Fajn, o 3 buď u Eleanor. Nialla tam privediem okolo pol 4.“
„Budem tam. Ešte raz ti ďakujem, Louis. Ani nevieš ako.“
„Hlavne nech to vyjde,“ zasmial sa. „Maj sa zatiaľ.“
„Pa,“ odvetila som a zrušila hovor. Pozrela som sa na seba do zrkadla pri posteli a snažila som sa usmiať. Vznikla z toho len krivá grimasa, hoci som bola šťastná. Nemohla som sa poriadne tešiť, pretože mnou lomcovala nervozita a strach. Aj keď som nemala dôvod Louisovi neveriť, predsa len tam boli isté pochybnosti.
„Škoda, že tu nie je Hay,“ povzdychla som si nahlas. Chýbala mi a potrebovala som ju ako podporu. No nedalo sa. Skúškové obdobie začalo a ona sa musela vrátiť do Dublinu. Síce sme spolu večer vždy skypovali, nebolo to rovnaké, ako keby bola tu. No musela som sa zmieriť s tým, že som na to sama.
Pozrela som sa na hodinky, aby som skontrolovala čas. Bolo krátko pred 12, a tak som mala vyše dvoch hodín času. Rozhodla som sa na relaxačný kúpeľ. Napustila som si vaňu plnú bubliniek a ponorila som sa do vody. Chvíľu som len tak ležala a oddychovala, no keď som už mala premočené prsty na rukách a nohách, vypustila som vodu a osprchovala som sa od peny.
Následne nasledovala úprava vlasoch a tváre a až keď som bola spokojná, šla som si zohriať obed. Navarené som mala zo včera a tak som sa nemusela s ničím náhliť. Skontrolovala som si čas a najedla sa. Následne som zamierila do šatníka a prehrabovala som sa všetkým oblečením. Nakoniec som vybrala niečo klasické – čierne tielko, svetrík, rifle, béžový kabát, čierne vysoké polotopánky a béžovú kabelku.
Hotová som skontrolovala svoj výzor v zrkadle a v duchu som sa snažila upokojiť. Všetko bude ok. Dopadne to skvele a všetko bude fajn. Upokoj sa! Veľmi to nepomáhalo, a tak hodila posledný pohľad na svoj odraz a vyšla som z bytu.
Na ulici som si vzala taxík a nadiktovala som mu adresu. O polhodinu som stála pred Eleanorinými dverami a čakala som, kým mi otvorí.
„Ahoj, si tu skoro,“ usmiala sa na mňa a objala ma.
„Prepáč, nemohla som obsedieť,“ ospravedlnila som sa.
„To je v poriadku. Aspoň mám spoločnosť. Poď ďalej.“
„Vďaka,“ odvetila som a vošla dovnútra.
„Dáš si niečo. Práve som dala variť vodu na kávu.“
„Áno, vďaka,“ prikývla som a posadila som sa na barovú stoličku.
„Nervózna?“ opýtala sa ma El, zatiaľ čo zalievala kávu.
„Ty by si nebola?“ odpovedala som otázkou a mierne som sa zasmiala. Nervozita vo mne ešte viac stúpla a mala som pocit, že každú chvíľu odpadnem.
„Si akási bledá,“ pozrela na mňa ustarostene. „Si v poriadku?“
„Je mi fajn. Zrejme len nízky tlak,“ odvetila som a napila sa. Samozrejme, že káva bola horúca a ja som si popálila jazyk. „Dokelu,“ zanadávala som. Začala som fúkať do kávy, aby sa aspoň trošku ochladila a ja som sa mohla napiť. Po chvíli ticha som to opäť skúsila, no tentoraz pomaly, a našťastie už nebola tak horúca.
Pila som jeden dúšok za druhým, až kým nebola šálka do polovice prázdna. Nezabralo to. Ešte stále som sa necítila veľmi dobre a hlava sa mi začala točiť.
„El, asi budem ...“ riekla som, a v tej chvíli ma naplo. Rýchlo som zoskočila zo stoličky a utekala som do kúpeľne. Rýchlo som nadvihla dosku a obsah môjho žalúdka sa ocitol v záchode. V tej chvíli už pri mne stála Eleanor a držala mi vlasy.
Keď som cítila, že sa môžem bezpečne postaviť bez toho, aby som si musela opäť kľaknúť ku mise, zdvihla som sa zo zeme a spláchla som. Podišla som k umývadlu, aby som sa mohla umyť.
„Ďakujem ti. To bude asi tou nervozitou,“ povedala som, keď som si utierala ruky do uteráka.
„To je v poriadku. Už je ti lepšie?“
„Trošku,“ prikývla som so slabým úsmevom na tvári a vykročila som von.
„Nechceš si radšej sadnúť na gauč. Tú kávu asi vylejem.“
„Tak dobre, vďaka,“ odvetila som a šla som do obývačky. Roztrasená som sa zvalila na pohovku a snažila som sa upokojiť. Nechcela som, aby mi prišlo zle pred Niallom. No hlavne som chcela, aby sa dalo všetko do poriadku a aby som sa pri ňom vôbec zmohla na slovo. Po chvíli sa ku mne pridala aj El a zapla televízor. Spoločne sme sa dívali na Dva a pol chlapa, aby nám rýchlejšie zbehol čas.
Práve, keď začínala druhá časť, ozval sa zvonček a El sa postavila.
„A je to tu. Si v pohode?“ pozrela na mňa.
„Hádam áno,“ šepla som vyplašene a snažila som sa vnútorne upokojiť. Nedarilo sa mi to, a to ma ešte viac vyplašilo. Sústredila som sa na prítomnosť a nie, čo by sa mohlo stať a počúvala som, ako Eleanor hovorí.
„Ahojte, už som vás čakala.“
„Ahoj, El,“ počula som Niallov hlas a srdce sa mi rozbúšilo ako splašené. Pomaly som prestávala dýchať a bála som sa, že mi opäť príde zle alebo odpadnem. Našťastie sa nič také nestalo a ja som počúvala ďalej.
„Hi, babe,“ ozval sa Louis a chvíľu bolo ticho. To sa asi bozkávali.
„Doniesol si ten film?“ opýtala sa El. Práve prišla na rad tá naplánovaná časť, kedy Louis niečo zabudol v aute a spolu s El po to pôjdu. Medzitým pošlú Nialla dnu a ostaneme sami.
„Panebože, je v aute!“ tresol sa Louis ktovie kde. Predpokladala som, že to bolo čelo.
„Poďme, rýchlo poň skočíme,“ navrhla El a dodala. „O chvíľu prídeme. Cíť sa tu ako doma.“

„Uhm,“ znela Niallova odpoveď a ja som počula buchnutie dverí. A je to tu. Ostali sme sami. 

sobota 29. júna 2013

Day 7

Téma: Tvoje znamenie horoskopu a ako si myslíš, že to na teba sedí.

Charakteristika znamenia Kozorožec


Zemskému znameniu Kozorožca vládne planéta Saturn a preto už v kolíske pôsobí dojmom zrelosti dospelého človeka. Jeho veľká sila charakteru a následne činov je založená na presnosti, ctižiadosti, vytrvalosti, zodpovednosti, reálnom pohľade na svet so štipkou idealizmu a s týmito stavebnými základmi je schopným prekonávať akékoľvek prekážky. Je najpraktickejším znamením zverokruhu. Vie, že cesta k úspechu je dláždená potom a krvou a nespolieha sa na náhody. Kľúčom k jeho spoločenskému postaveniu a finančnému zabezpečeniu je dlhodobé plánovanie na niekoľko rokov, alebo dokonca desaťročí, dopredu. Strategicky vnáša presný systém do všetkých oblastí svojho života a disciplinovane ho dodržiava. Pracuje, aj keď nie je v práci. Doma sa predsa vždy robota nájde. Rovnako ako Panna, alebo Býk berie prácu a peniaze veľmi vážne. Pracuje zvyčajne v štátnej službe, realitných kanceláriách, vo vedných odboroch a samozrejme vďaka organizačnému talentu na vedúcich pozíciách manažmentu rôznych podnikov. Vo vzťahoch, aj keď má potenciál komunikatívnosti, vyslovuje iba vopred premyslené myšlienky. Uprednostňuje samotu pred veselou povrchnou spoločnosťou. Ak sa však niekto ocitne v problémoch, podá mu ruku a účinne pomôže. Dbá na svoj imidž spoľahlivosti. Pre neho typický sarkazmus a suchý zmysel ho chráni pred útokmi zlomyseľných ľudí a následným pesimizmom. S Pannou ich vo vzťahu povzbudzujú výsledky produktívnej práce, Ryby sa Kozorožca nikdy nepokúšajú zmeniť a on ich za to miluje. Impulzívnosť Barana je pre neho spočiatku vzrušujúca, neskôr však vyúsťuje do malicherných hádok.

No, takže .... :D Už v kolíske pôsobí dojmom zrelosti dospelého človeka? Ani by som nepovedala. Skôr mám pocit, že som ako večne dieťa, ktoré sa chce len hrať a nikdy nechce dospieť. A la Peter Pan. Presnosť, ctižiadostivosť, vytrvalosť, zodpovednosť - áno. To sedí dokonalo, len niekedy, keď som príliš lenivá, tak to neplatí. Reálny pohľad na svet so štipkou idealizmu - úplne. Snažím sa byť optimista, no väčšinou vnímam veci realisticky. Lenže vždy sa tam nájde troška ideálu. Áno, viem síce, že je cesta k úspechu dláždená potom a krvou, no taktiež verím, ako som už spomínala v jednom komentári, že pokiaľ si človek neverí, tak ani ten pot a krv mu nepomôžu. Dlhodobé plánovanie u mňa nehrozí, takže na to si počkám. Nepracujem stále, práve že sa poväčšine flákam a nič nerobím. Proste chill. Organizačný talent, to ku mne pasuje. Vždy som sa vyžívala v manažovaní nejakých udalostí, či napríklad teraz stužkovej alebo iných akcií. A možno aj pôjdem na manažment, tak kto vie. Vopred premyslené myšlienky u mňa nehrozí. O mne sa hovorí, že som open-mouth. Vždycky si poviem svoj názor, to čo si myslím, hoc nie vždy to je na úžitok. No už som raz taká, takže take me or leave me. ;-) Samotu mám rada, no určite ju neuprednostňujem ju pred spoločnosťou. Ak je nejaká povrchná, tak áno, ale priatelia sú vždy na prvom mieste. Pomocnú ruku podávam vždy a každému, až mám miestami pocit, že by som si mala otvoriť nejakú poradňu alebo niečo. Najlepšie na tom je, že každému na okolo pomôžem, poradím, no vlastné problémy si vyriešiť neviem. Ale to asi neplatí len u mňa, že? :) Sarkazmus je moja najúčinnejšia zbraň a presne ako to tam hore píše, chráni ma pred útokmi zlomyseľných ľudí. Na základnej škole som bola považovaná za neviem akého šprta a bifľu, takže na strednej som si už osvojila ostrý jazyk a štipľavé poznámky. 

Žena Kozorožec

Žena v Kozorožcovi má prirodzený pôvab a dobré spôsoby. Môže byť okúzľujúco ženská hľadajúca oporu v mužovi, ale aj ľadovo povznesená a vyzývajúca, aby si muž hrdinským činom získal jej ruku. Pod tými ženskými zvodmi sa však ukrýva pevné a praktické odhodlanie ukoristiť toho pravého muža, na ktorého bude hrdá a jej deťom bude skvelým otcom. Prvoradá je pre ne kariéra, ale iba pred láskou, nie pred manželstvom. Uznanie jej skvelých organizačných vlastností nachádza na oboch frontoch súčasne - v práci i v domácnosti. Keď jej muž dá dostatočný priestor a pocit bezpečia, vzdá sa vlastnej kariéry v prospech tej jeho. Pomôže mu vyšplhať sa hore po rebríčku úspechu a finančné zabezpečenie v nej prebudí skryté vášne. Ocení, ak si ju muž za jej spoľahlivosť bude vážiť a ubezpečovať o jej kráse. Opak totiž môže vyvolať náladovosť nijako nesúvisiacu s predmenštruačným syndrómom. Ak ju chcete, myslite to s ňou od začiatku vážne a zabudnite na vtipy o svokrách, odvďačí sa vám rovnakou solídnosťou.
Prvá veta platí na milión percent. Spočiatku som poväčšine ľadová kráľovná, no až niekoho spoznám, tak je to iné. Kariéra je pre mňa dôležitá, no keďže som ešte nejakú veľkú lásku nezažila, nedokážem to posúdiť. No myslím si, že by som jej dala naozaj prednosť. Tej kariére. A ak ma chlap tiež ľúbi, akceptuje to. No vlastnej kariéry v prospech muža by som sa nevzdala. Nie som sebec, no nebudem sa až takto znižovať a prispôsobovať. Veď žijeme v 21. storočí. A áno, mám radšej, keď sa so mnou ľudia, či už sú to muži alebo ženy, nezahrávajú a neťahajú ma za nos. Inak to viem pekne odplatiť ;-) :D






štvrtok 27. júna 2013

Irresistible 74

Mel
Ako som tak počúvala Hayley, v duši mi začínala ustupovať temnota a pomaly ju nahrádzalo svetielko nádeje. Možnože to predsa len nedopadne až tak hrozne.
„Tak a to je všetko,“ dokončila to Hayley. „Chalani sa vraj o to postarajú. Ak budú potrebovať nejakú pomoc, dajú nám vedieť.“
„Panebože, Hayley. Ani neviem, čo ti na to mám povedať,“ šepla som dojato so slzami šťastia na krajíčku. „Keď to vyjde ...“
„Nie keď. Vyjde to!“
„Áno, pozitívne myslenie,“ usmiala som sa. „Som taká rada, že ťa mám.“
„Veď aj ja,“ odvetila a ja som ju tuho objala. Čo by som si bez nej počala.
„A teraz nebudem niekoľko ďalších nocí spať, no z iného dôvodu ako doteraz,“ zaškerila som sa.
„Tak v to dúfam. Už sa nemôžem dočkať, keď vás dvoch uvidím spolu.“
Nemohla som na to nájsť slov. Len som sa hlúpo usmievala a hľadela som do steny, predstavujúc si nás opäť spolu. V tom ma zrazu z myšlienok vytrhlo zvonenie v byte.
„Čakáme niekoho?“ pozrela som sa spýtavo na Hayley. Tá len prekvapene pokrčila plecami, a tak som šla ku zvončeku a zdvihla som slúchadlo.
„Kto je tam?“
„Larry!!!“ ozval sa dvojhlas.
„Kto?“ nechápala som.
„No predsa Larry Stylinson!“
„Harry? Louis? To ste vy?“
„A kto iní?“ zasmiali sa.
„Čo tu robíte?“
„Pusť nás dnu a vysvetlíme.“
„Okay,“ odvetila som a pustila ich. O minútu na to sa ozvalo klopanie na dvere. Otvorila som dvere a prekvapene som hľadela na tri osoby – Louisa, Harryho a niekoho neznámeho.
„Môžeme?“ ukázal Harry dnu.
„Ou, iste,“ ustúpila som nabok, ešte stále nechápajúc čo sa deje. Louis za nimi zavrel dvere a všetci šli priamo do obývačky, kde sa hneď usalašili vedľa Hayley na gauči. Sadla som si oproti nim do kresla a čakala som, čo povedia.
„Čo ste pozerali?“ zadíval sa Harry na televízor, kde boli ešte stále zastavené titulky z prvého filmu.
„Starstruck. Nechcete mi povedať, prečo ste tu?“
„Keaton,“ odvetil Louis jednoducho. „Hayley ti už vysvetlila celý plán, že?“
„No áno, ale aj tak veľmi nerozumiem.“
„Toto je Clark. Je to kamarát z policajného oddelenia, ktorý...“
„Počkať, policajt?!“ zvolala som prekvapene.
„Pokoj! Nie je tu služobne. Kreslí portréty podľa opisu.“
„Aha?“
„Potrebujeme opis Keatona, keďže si asi jediná, ktorá ho dokáže opísať najlepšie.“
„Ou, jasné,“ doplo mi, čo majú v pláne.
„Tak sa môžete dať do práce. Šup, šup,“ zatlieskal Harry a ja som pozrela na Clarka.
„Môžeme ísť do kuchyne,“ navrhla som a on sa bez slova postavil a nasledoval ma.
Po polhodine nekonečných otázok mi na svojom počítači ukázal výsledok. Ten bol neopísateľný. Akoby ho niekto odfotil.
„Páni,“ povzdychla som si. „Je to dokonalé.“
„Vďaka,“ usmial sa Clark. Následne vložil do laptopu USB kľúč a všetko naň presunul. Počítač zavrel a obaja sme sa pobrali do obývačky.
„Tu to je,“ podal kľúč Harrymu a čakal.
„Vďaka, bro. Máš to u mňa,“ odvetil Harry a taktiež sa postavil. „Fáza 1 môže začať,“ nastavil ruku a tľapol si s Louisom vo vzduchu. Opäť som na nich nechápavo pozrela. Moje myslenie bolo zrejme spomalené, pretože mi vôbec nedochádzali súvislosti a zrazu som si ani nepamätala, aký je vlastne plán.
„Hneď to pošleme nášmu človeku vo Vegas a len čo ho nájde, dáme vám vedieť. Nemalo by to trvať viac než týždeň,“ povedal Louis.
„Ďakujem vám,“ usmiala som sa a oboch som ich objala. „Netuším, čo by som bez vás všetkých robila. Ak sa to podarí, budem vám do smrti zaviazaná.“
„Určite sa to podarí,“ podporil ma Louis a otočil sa na odchod. Harry s Clarkom ho nasledovali a ja som za nimi zavrela dvere. Následne som sa otočila k Hayley, vymenila som si s ňou nadšené pohľady a začala som šťastne vrieskať ako šialená. Hayley sa zo mňa len chytala za brucho a nedokázala sa prestať smiať.
Keď som sa konečne upokojila, skočila som na pohovku a začala som opäť premýšľať. Nedokázala som sa sústrediť na nič iné než na to, aké to bude, keď budem mať Nialla opäť po svojom boku.
„Melanie?“ ozvala sa Hayley po chvíli.
„Áno?“ pozrela som na ňu.
„Pamätáš sa na svoj sľub, ktorý si mi dala počas karaoke ale nemala si možnosť ho splniť?“
„Čože? Aký sľub?“ nechápala som.
„Mohla som si to myslieť. Dvojité rande. My dve s Niallom a Tomom.“
„O môj bože! Nie!“
„Ale áno! Sľúbila si to!“ zasmiala sa Hay.
„Konečne si to s Niallom ujasníme a ty mi to chceš pokaziť tým, že budú musieť byť s Tomom za jedným stolom? Really?“ zaúpela som.
„Neboj. Možno to dopadne dobre a vojna medzi nimi skončí.“
„A ak nie?“ nadvihla som obočie.
„Tak sa vám ospravedlním a rande sa skončí predčasne.“
„Tak fajn. Aspoň že tak,“ súhlasila som. „Už sa neviem dočkať, kedy konečne opäť pocítim jeho pery.“

„Ja padám,“ zdvihla Hayley ruky na obranu, akoby som ju bombardovala a vytratila sa von. Neprekážalo mi to. Aspoň som sa mohla dokonalo sústrediť na celý plán a predstavovať si, aké to bude, až sa opäť uzmierime. Úsmev mi po celý ten čas nezmizol z tváre a konečne som sa po dlhšom čase cítila opäť šťastná. 

streda 26. júna 2013

Day 6

Téma: 30 zaujímavých informácií o sebe.

Nie, žeby som opäť nemala čas, no dlho mi trvalo, kým som prišla na 30 informácií, ktoré ešte neviete. Tak šup na to :)

1. Do konca leta si plánujem spraviť tetovanie na nohu v tvare husľového kľúča. Chcela by som aj believe na zápästie, no najprv si dám niečo malé a nenápadné. 
2. Bojím sa bicyklovať, pretože som si prvýkrát zlomila ruku práve na ňom. Odvtedy som na bicykel nesadla. 
3. Môj najobľúbenejší šport je tanec a hneď za ním tenis, korčuľovanie, lyžovanie a volejbal. Tancovala som spoločenské tance celé moje detstvo a dosť mi to teraz chýba, no už je neskoro začínať znovu. No i tak to bude mať navždy v krvi.
4. Som neskutočne lenivá a všetko odkladám na neskôr. Preto privádzam moju mamku do šialenstva. 
5. Chcela by som vedieť hrať na bicie, gitaru a klavír. Najviac asi na bicie, lebo to nie je práve ten typický nástroj, na ktorý vie hrať veľa ľudí. 
6. Môj najlepší kamarát je z Brazílie a v živote sme sa nevideli. Našli sme sa na Omegle, kde odo mňa pýtal radu a odvtedy si voláme už dva roky. 
7. Kým vyštudujem vysokú školu, zarobím si na Tomorrowland a pôjdem tam s priateľmi. 
8. Milujem adrenalín a extrémne športy, aj keď som ich zatiaľ nevyskúšala veľa. Len rafting, zlaňovanie a motokáry. No v budúcnosti sa chystám na ďalšie. 
9. Nepoznám slovo stres. Aspoň nie pokiaľ sa jedná o školu. S učením som nikdy problém nemala a tak som pri písomkách či odpovediach úplne v pohode. 
10. Vždy som chcela mať najlepšieho priateľa gaya. To asi viacero dievčat. Raz ho budem mať :D
11. Najviac zo všetkého sa bojím Iluminátov. Možno vám to príde vtipné, no desí ma predstava, že niekto zvrchu riadi celé ľudstvo bez toho, aby o tom vedeli, ovplyvňuje média, hudbu a podobne. že nás manipulujú spôsobmi, o ktorých nemáme ani poňatia. 
12. Prvé auto, ktoré si kúpim z vlastných peňazí bude červený alebo žltý Volskwagen Beetle. Ak sa podarí, tak aj najnovší model a la obrázok.
13. Mojím vysnívaným autom je biele Porsche 911 Carrera S Cabriolet. Raz ho budem vlastniť.
14. Chcela by som mať tri deti. Dievča, chlapca, dievča. Ideálny by bol dvojročný rozdiel. MMám aj pár mien, z ktorých by som vyberala, no nebudem ich tu všetky vypisovať.
15. Milujem zlatého retrievera. Už od mala je to moja najobľúbenejšia rasa, ani netuším prečo. Asi najskôr pre to, že je veľký, pokojný, prítulný a dá sa dobre vycvičiť. 
16. Neznášam mačky ale milujem mačiatka. Kým to je malé, zlaté, chutné, tak to je najkrajšie. Samozrejme, aj šteniatka sú najkrajšie, no dospelé psy mám rada. Dospelé mačky nenávidím. 
17. Milujem kone. Od mala som zbožňovala tieto nádherné bytosti, no nikdy som si nemohla dovoliť na nich jazdiť, keďže je to dosť drahý špás. No mojím snov je, keď budem mať peniaze, naučiť sa jazdiť a hlavne skákať. 
18. Som závislá na topánkach. Lodičky a Conversy sú moja vášeň. Mamka už pomaly chytá nervy, vždy keď si kúpim nové, no pokiaľ to ide z môjho vrecka, nemôže s tým nič robiť :D haha
19. Potrebujem nový mobil :D Môj terajší už dosť seká, z ničoho nič sa vypína a nefunguje tak, ako by mal. No len čo budem mať dosť peňazí, plánujem si kúpiť HTC Chachu. Oco nechápe, ako môžem chcieť taký mobil, keď to nie je novinka na trhu, no mne sa páči a má všetko čo potrebujem - qwerty klávesnicu, predný foťák, dobré rozlíšenie foťáku a schopnú vnútornú pamäť. 
20. Chcem sa naučiť kung fu. Alebo nejaké bojové umenie, no kung fu by bolo ideálne, keďže Jackie Chan je môj najobľúbenejší herec a idol zároveň. A aké bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že Danov tiež. Dano je môj priateľ :) Pred pár rokmi som chodila na karate, no po polroku som to nechala. Bohužiaľ.
21. Nemám práve najlepšiu postavu, no už od februára na nej, aj s menšími prestávkami, pracujem. S cvičením problém nemám, no najhoršie je to so sladkosťami. Nedokážem sa vzdať čokolády. Aspoň nie natrvalo. Ale aj tak sa mi podarilo schudnúť, tak len musím pokračovať.
22. Najviac miesta na mojom počítači tvoria obrázky. Mám celú zbierku a sú roztriedené no niekoľkých zložiek. Takisto aj najviac času na internete strávim pozeraním obrázkov na We♥It alebo na Tumblr-i. Je to niečo ako moje portfólio. 
23. Môj život beriem pozitívne a vždy som optimista. Riadim sa podľa knihy Secret (čo už asi viete) a zatiaľ mi to vychádza, takže sa nesťažujem. Mám pocit, že aj Dana som záskala vďaka Tajomstvu ;-)
24. Kávu pijem len výnimočne, väčšinou v práci, aby som za tým počítačom nezaspala. Lebo párkrát sa mi už stalo, že som mala menšie mikrospánky. A tak si vždy odskočím na neďalekú benzínku a kúpim si latté. 
25. Momentálne si vyrábam niečo ako WishList. Na farebné papieriky som si napísala priania, ktoré si chcem splniť v určitý čas a dala som si ich do nádobky. Ak ich splním, tak si ich vyberiem a vyškrtnem zo zoznamu. Mám to roztriedené podľa farieb na osoby, s ktorými sa chcem stretnúť, miesta, ktoré chcem navštíviť, športy, ktoré chcem vyskúšať (väčšinou práve tie adrenalínové), oblečenie a doplnky, čo si chcem kúpiť a zvyšné, ktoré som nezaradila. 
26. Som bordelár a pedant zároveň. V niektorých veciach mám rada chaos a neporiadok, no občas, keď si pratám izbu, všetko je dokonalé usporiadané a roztriedené do koloniek. A taktiež neznášam upratovanie ako také, no na druhej strane rada triedim veci, je jedno akého charakteru. Najskôr však asi papiere.
27. Snívam o tom, že budem multilingvistka. Chcem vedieť plynule rozprávať niekoľkými jazykmi. Aj to si raz splním. Mám takú predstavu, keďže nenávidím stereotyp a stále musím niečo robiť, že v budúcnosti, keď budem mať prácu a možno aj rodinu, popritom budem zvládať aj voľnočasové aktivity, ako napríklad práve jazyky. 
28. Ak som s novými ľuďmi, som hanblivá a nesvoja. No od momentu, ako sa s nimi spoznám bližšie a stanú sa mojimi dobrými priateľmi, ústa sa mi nezatvoria a neustále kecám. Málokto ma dokáže zastaviť. Navyše som, podľa niekoho drzá, podľa mňa len úprimná. Riadim sa heslom: Čo na srdci, to na jazyku. Nie vždy sa mi to vyplatí, no praví priatelia ma už poznajú a akceptujú ma. Taktiež dosť používam sarkazmus a cítim potrebu odkuriť ľudí, ktorí tresnú nejaké bludy. Takže sa viem celkom dobre brániť a s jedným kamarátom, keď sa stretneme, tak je to dosť zábavné, keď nás ostatní sledujú, ako sa navzájom odpichujeme. ň
29. Nie som veľmi umelecky založená a ani nemám nejaký extra talent (možno tak na tanec), no aj tak si rada kreslím a spievam. Kreslím vždy, keď sa nudím alebo keď mám proste chuť a spievam radšej len v súkromí. Pre istotu. Taktiež som niekedy rada vyšívala (krížiky), no už dlho som to nerobila, učila som sa štrikovať (nebavilo ma to), skúšala som hačkovanie (to bolo lepšie) a pletenie náramkov (bavilo ma to len istú dobu). Najviac však rada opravujem a pomáham ocovi skôr s tými mužskými prácami v domácnosti ako napríklad vŕtanie, šrubovanie, montovanie stolov, skriniek a podobne. A samozrejme, zbožňujem maľovanie stien, no to viac ľudí. 
30. Nenávidím Valentín. Podľa mňa je to len čisto komerčný sviatok, aby mali obchody lepšie tržby. Nerozumiem, prečo je to tak celosvetovo populárne. Mňa by skôr potešilo, keby mi niekto vyznal lásku hociktorý deň v roku a nie len na Valentína, pretože sa to očakáva. Taktiež nepotrebujem dostať darček, stačí mi tú lásku ukázať, no keď už, tak ten darček poteší hociktorý iný deň. Na Valentína je to akoby nanútené. Očakáva sa to. A to sa mi nepáči. 

utorok 25. júna 2013

Irresistible 73

Niall
Dni ubiehali a ja som si zvykol na trpkosť v mojom vnútri. Síce som sa ju snažil potlačiť, nedalo sa. Stále tam bola a nenechala ma spávať. A tak mi neostávalo nič iné, než sa tomu prispôsobiť.
Melanie som od toho večera nevidel a bol som tomu len vďačný. Ďalší pohľad na ňu v náručí niekoho iného by mi veľmi nepridal na snahe zabudnúť. No aj napriek tomu som ju mal neustále pred očami, jej dokonalú tvár, lesklé vlasy a perfektnú postavu. V nočných morách sa pri nej ešte navyše zjavil aj neznámy z prehliadky, a tak som sa už niekoľko nocí poriadne nevyspal.
Život mi prešiel do akejsi dennej rutiny. Do štúdia, najesť sa a spať. Nerobil som nič iné. Párkrát, keď ma chalani vytiahli vonku, tak som s nimi šiel, no aj tak zo mňa nič nemali, a tak sa po chvíli vzdali. Aj teraz zmizli niekam preč, no mne to vôbec nevadilo. Najradšej som bol sám so svojimi myšlienkami, nestarajúc sa o to, či ma niekto vidí. Mohol som byť sám sebou a nechať všetky svoje pocity vyplávať na povrch.
No aj čas samoty niekedy uplynie, a tak sa aj tá moja skončila s príchodom Louisa a Harryho. Boli zabratý do debaty, ako zvyčajne, no ja som ich vôbec nevnímal. Len čo sa zjavili v obývačke, pozdravil som ich a zamieril do svojej izby. Za samotou.
Ako som šiel zatvoriť dvere, pohľad mi padol na gitaru. Nehral som už vyše mesiaca. Naposledy niekedy ešte pred Novým rokom. Pre ňu. Pomaly som k nej vykročil a vzal ju do rúk. Struny boli mierne povolené, a tak som si sadol na posteľ a znovu ju naladil. Následne mi hlavou prebleskla melódia a ja som začal hrať. 


I can usually drink you right off of my mind 
But I miss you tonight. 
I can normally push you right out of my heart 
But I'm too tired to fight 

Yeah the whole thing begins 
And I let you sink into my veins 
And I feel the pain like it's new 
Everything that we were, 
Everything that you said, 
Everything I did and that I couldn't do 
Plays through tonight 

Tonight your memory burns like a fire 
With every word it grows higher and higher 
I can't get over it I just can't put out this love 
I just sit in these flames and pray that you'll come back 
Close my eyes tightly. Hold on and hope that I'm dreaming 
Come wake me up. 

Turn the tv up loud just to drown out your voice 
But I can't forget 
Now I'm all out of ideas 
And baby I'm down to my last cigarette 

Yeah you're probably asleep 
Deep inside of your dreams while I'm sitting here crying and trying to 
Sleep 
Yeah wherever you are baby now I am sure you've moved on 
And aren't thinking twice about me And you tonight 

Tonight your memory burns like a fire 
With every word it grows higher and higher 
I can't get over it I just can't put out this love 
I just sit in these flames and pray that you'll come back 
Close my eyes tightly. Hold on and hope that I'm dreaming 

I know that you're movin' on 
I know I should give you up 
But I keep hopin' that you'll trip and fall back in love 

Cuz I'm feeling anything 
Baby this pain is worse than it ever was 
I know that you can't hear me but baby I need you to save me tonight 

Tonight your memory burns like a fire 
With every word it grows higher and higher 
I can't get over it I just can't put out this love 
I just sit in these flames and pray that you'll come back 
Close my eyes tightly. Hold on and hope that I'm dreaming 
Come wake me up. 
Oh I'm dreaming. 
Come wake me up. 
Oh, I'm dreaming.

Louis
Keď sme s sa s Harrym vrátili so schôdzky s Hayley, nemohli sme sa o tom prestať rozprávať. Boli sme príliš nadšený z toho, že ich dáme opäť dohromady. V obývačke sme stretli Nialla a na chvíľu sme sa zasekli, no zdalo sa, akoby nás vôbec nevnímal. Pozdravil nám a zdvihol sa na odchod. Pozrel som na Harryho, no ten len pokrčil plecami a posadil sa na gauč.
„Nemyslíš si, že by o tom mal vedieť?“ opýtal som sa ho.
„O Keatonovi? Hayley by nás zabila, keby sme mu to povedali. A navyše, kto vie, či by nám uveril.“
„Možno áno. A aspoň by nebol ako chodiaca mŕtvola.“
„Musíme to vydržať. Už len pár dní a všetko bude spať v normále,“ usmial sa na mňa Harry a ja som sa s tým musel uspokojiť.
„Zahráme Wii?“ navrhol Harry.
„Dobre, skočím po tú novú hru?“
„Jasné, zatiaľ to zapnem,“ odvetil a ja som sa vybral do izby. Ako som však kráčal po schodoch, začul som gitaru. To snáď nie je možné?! Veď on nehral snáď mesiac! pomyslel som si a potichu som sa blížil k Niallovej izbe. Na moje počudovanie sa odtiaľ ozývala nielen gitara ale aj tichý spev. A tú pieseň som veľmi dobre poznal. Bola to jedna z mojich obľúbených.
Takže ju ešte stále ľúbi a nemôže na ňu zabudnúť. Otázka 1 zodpovedaná! Podišiel som až úplne k dverám, ktoré boli pootvorené a nakukol som dovnútra. Niall sedel na posteli s pohľadom zapichnutým do steny pred sebou a spieval, zatiaľ čo mu slzy stekali po tvári. Tak to aby sme náš plán začali čo najskôr, zamyslel som sa. Vidiac Nialla takto trpieť, otočil som sa na päte a zišiel som za Harrym dole.
„Musíme ísť za Hayley a Melanie!“
„Čože? Veď sme s ňou teraz boli,“ nechápal Harry.
„Už to ďalej nevydržím! Niall je vo svojej izbe a zožiera sa. Dokonca vytiahol aj gitaru, aby mu v tom pomohla a spieva si pieseň o zlomenom srdci. Popritom plače! Musíme niečo urobiť!“
„Tak fajn,“ prekrútil očami Harry a vypol televízor.
„Tebe na ňom nezáleží?“ zdvihol som obočie.

„Iste, že záleží. Poďme,“ riekol a vzal zo stolíka kľúče od auta. Obuli sme sa a vyrazili na cestu. 

pondelok 24. júna 2013

Day 5

Téma: Okamih, kedy si premýšľala o samovražde.

Toto bude dosť krátky článok. Odpoveď je nikdy. Určite sa v mojom živote vyskytli zlé okamihy, no nikdy to nebolo natoľko zlé, aby som premýšľala o samovražde. Už len kvôli mojim blízkym či priateľom by som to nedokázala spraviť. Jediné, čo je blízko tomuto, tak ma zaujímalo, kto by prišiel na môj pohreb, no i tak by to asi neznamenalo nič, keby to bolo predstierané, a tak som sa sústredila na pozitívne veci a žijem svoj život najlepšie, ako môžem. :)

sobota 22. júna 2013

Irresistible 72

Zvyšok dňa zbehol v poriadku a zle mi už neprišlo. Na ďalší deň som si pre istotu skontrolovala celú ľadničku a na raňajky som si dala len niečo ľahké. V práci som mala voľno, a tak sme si s Hayley chceli spraviť opäť našu zvyčajnú dámsku jazdu.
Všetko sme popripravovali na filmový maratón, no už už keď som chcela zapnúť play, zazvonil jej mobil. Záhadne odišla preč, aby som ju nepočula. Ignorovala som to a jedla som pripravený popcorn. Keď sa vrátila, na pleci mala kabelku a na tvári ľútostivý pohľad.
„Musím ísť. Je to súrne,“ pokrčila plecami.
„Okey, tak si to pozriem sama,“ odvetila som bez záujmu a zapla som si film. Hay nič neodvetila a potichu odišla preč. Od včera bola akási divná, no myslela som si, že to je len tým, že zistila, že fajčím. No očividne v tom bolo ešte niečo.
Na obrazovke sa rozsvietil nápis Starstruck a ja som pocítila nutkanie zapáliť si. Zvyčajne som to robila vonku, no keďže to už Hay zistila, nemala som dôvod sa skrývať. Priniesla som z kuchyne mištičku a zapálila som si cigaretu.
Ako sa kofeín šíril mojím telom, tentoraz mal iný účinok ako zvyčajne. V mysli sa mi zjavili všetky spomienky na Nialla, od úplného začiatku, a v hrudi sa opäť ozvala tá trýznivá bolesť. Slzy mi začali stekať dolu tvárou a mala som pocit, akoby som sa mala rozpadnúť na kúsky.
Neskutočne som chcela ísť za Niallom, no nemohla som. Jednak preto, že som mu spôsobila už aj tak dosť bolesti a utrpenia, a jednak preto, že som to mala zakázané. Včera večer mi od Keatona prišla SMS, že odchádza späť do Vegas, no vzťah s Niallom som mala naďalej zakázaný. Neustále tie isté vyhrážky, ktorých som sa neskutočne bála.
Skrčila som sa do klbka a nechala som cigaretu horieť v miske, ktorá bola mojím popolníkom. V hrudi mi horel iný oheň a zožieral ma zvnútra. Film už dávno skončil a ja som sa stále nemohla upokojiť. Odrazu v dverách zaštrngotali kľúče ako sa Hayley vrátila domov a ozval sa hlasný pozdrav. Síce som zo seba chcela niečo vydať, nedokázala som to.
Po chvíli prišla do obývačky a pri pohľade na mňa zmeravela.
„Panebože, čo sa stalo?“ opýtala sa ustráchane a pribehla ku mne.
„I can´t take this anymore,“ odvetila som a sklonila som hlavu medzi kolená. Hanbila som sa, aká som bola zo začiatku zbabelá. Keby sme to vyriešili predtým, boli by to len fotky. Teraz je to Niall samotný. No to ona nevedela.
„To je kvôli Niallovi?“
Neodpovedala som. Kto mlčí, ten svedčí. Nedokázala som zo seba vydať ani hlásku.
„Nemôžeš si brať Keatonove vyhrážky tak k srdcu. Porozprávaj sa s Niallom. Spolu to vyriešite.“
„Ako...“ pozrela som na ňu so slzami v očiach. „Ako vieš o tých vyhrážkach?“ nechápala som.
„Videla som tú SMS.“
„Ale ...“ zaprotestovala som a potom som sa zastavila. Je to vlastne jedno. „Aj tak s tým už teraz nič nezrobím. Nenávidí ma,“ povedala som skleslo.
„To nevieš. Máme plán,“ usmiala sa Hay.
„Plán? Aký plán?“ nechápala som. A potom mi došlo, čo vlastne povedala. „Počkať! Aké my?!“
„Nooo, práve som bola s Harrym a Louisom,“ riekla opatrne. „Povedala som im o Keatonovi.“
„Čo si?!?!?!“ vykríkla som šialene.
„Upokoj sa. Len tak sa to vyrieši. Nemôžete byť obaja navždy nešťastní.“
„Ty nechápeš, že mne nejde o mňa? Bojím sa o Nialla! On mu oblíži!“
„Nie, neublíži,“ odvetila Hayley pokojne. „Povedala som ti, že máme plán.“
„Ale ja ...“ začala som protestovať.

„Stíchni a počúvaj!“ zahriakla ma Hayley a začala mi rozprávať o stretnutí s chalanmi. 

utorok 18. júna 2013

Day 4

Téma: Tvoj názor na náboženstvo.

   Dúfam, že ma za môj názor neodsúdite :)
   Toto je u mňa dosť komplikované. No jedno viem isto - náboženstvo a cirkev sú dva dosť odlišné pojmy. Posledné roky sa cirkev zmenila na akúsi formu biznisu. Mám pocit, akoby to bolo len o peniazoch. Ak náhodou prídete na omšu a nemáte so sebou nejaké drobné, všetci naokolo na vás začnú pozerať ako sa vraha, že čo tu robíte. Mladí ľudia chodia pre cirkev zbierať po domoch peniaze na "výstavbu fary". Prečo to všetko nefinancuje Vatikán? Prečo si pápež vysedáva na zlatom tróne zatiaľ čo v Afrike ľudia umierajú na choroby, ktorých vakcína stojí len 5 eur? Iste, Boh im pomôže. Tak, že zomrú. Výborne. Nemám nič proti veriacim, no extremizmus veľmi nemusím a cirkev podľa mňa k extremizmu jednoznačne patrí. 
   Náboženstvo však považujem za čosi iné. Pre mňa je náboženstvo viera. Či už v Boha, či v nejakú vyššiu silu, či v akúsi energiu. A tak sa dá povedať, že som veriaca. Ja sama sa radím k agnostikom. Niektorí si myslia, že agnosticizmus je vlastne ateizmus, no to je úplný blud. Je to názor, podľa ktorého nemožno spoznať podstatu vecí či sveta. Podľa neho nie sú náboženské otázky zodpovedateľné. V podstate záhladné heslo znie "Vo veciach rozumu nepovažuj za isté tvrdenia, ktoré neboli dokázané alebo ktoré sa nedajú dokázať." Neverím v stvorenie sveta za 7 dní či vytvorenie človeka na obraz Boží. Verím vo Veľký tresk a evolúciu. 
   No na druhej strane verím v akúsi vyššiu silu. V energiu. Vo vesmír. Kto čítal knihu The Secret alebo videl film, vie o čom hovorím. Verím, že existuje akási sila, ktorá nám pomáha v živote. Je to vlastne myseľ. Pre mňa je myseľ najmocnejší nástroj na zemi, s ktorým dokážeme čokoľvek. Možno to znie absurdne, no sama som sa o tom presvedčila. Je to ako ľudia, ktorí videli Boha, tak v neho veria. 
   V knihe sa opisuje veľa prípadov, kde vďaka mysli tí ľudia získali to, po čom túžili. či už dobré alebo zlé. No čo ma presvedčilo najviac bol práve prípad s placebo tabletkami, ktoré niektorí lekári používajú pre hypochondrov. Tu sa presne stane to, v čo verím. Ľudia, ktorí sú "chorí" sa zrazu zázračne uzdravia. Prečo? Lebo v to verili. Verili, že im tá tabletka pomôže. Tabletka, v ktorej nie sú žiadne protilátky, len cukor. Takisto napríklad miesto Lourdes vo Francúzsku. Považuje sa za zázračne, pretože sa tam pred niekoľkými rokmi zjavila Panna Mária a vyliečila ľudí. Odvtedy tam chodia ťažko chorí alebo postihnutí ľudia, ktorí veria. Veria, že sa vyliečia. A tak sa aj naozaj stane. Opäť - sila mysle. Aspoň podľa mňa. 
   Mne sa to osvedčilo na jednom príklade. Spočiatku som to skúšala len na drobnosti a nefungovalo to. Tak som sa na to vykašľala, až kým mi to spolužiak nepripomenul. On chcel, aby sa od neho presne v deň narodenín, keď mal 18, popýtala občiansky pri kúpe cigariet. Stalo sa. Možno to znie ako náhoda, no ja som nad tým premýšľala a povedala som si, že to skúsim znovu. 
   V tom čase som cestou do školy stretávala nádherného chalana s krásnymi zelenými očami. Nastupoval vždy zastávku po mne a párkrát sa nám stretli pohľady. Vtedy som si povedala, že raz toho chalana stretnem na prechádzke so psom a on sa mi prihovorí. Pravidlo je myslieť na to, živo si to predstavovať. Najdôležitejšie sú pocity, aké by sme cítili, keby sme to dostali. A potom to treba po čase vypustiť z hlavy a žiť život naďalej. A tak som to spravila. Zabudla som na to, ani neviem ako, no neprestala som veriť, že to vyjde. Je rozdiel, keď žijete život ďalej alebo keď to vzdáte a poviete si, že to nefunguje. 
   A tak prešiel mesiac od vtedy, čo som si to zaželala. V ten večer som bola vonku na zvyčajnej prechádzke a bolo celkom teplo, tak som sa rozhodla, že si spravím väčšie kolečko ako zvyčajne. Keď som sa už už vracala domov, ne ceste som pred sebou zbadala dvoch chalanov. Hovorím si: Ten naľavo vyzerá celkom dobre. A keď sa priblížili, zistila som, že to bol on. Srdce sa mi rozbúšilo a nevedela som, čo mám robiť. A tak som trošku obďaleč zastavila a tvárila sa, že čakám na psa. Oni zastavili tiež a čakali. Odrazu som si všimla, že sa rozlúčili a ten chalan z autobusu kráča ku mne. Znovu som sa rozklepala a snažila som sa vyzerať nenápadne. Podišiel až ku mne a povedal: Ahoj, my sa stretávame v autobuse, že? A krásne sa usmial. Áno, odvetila som a usmiala som sa tiež. Ja som Majo," predstavil sa a ja som skoro zomrela. Tak sme sa zoznámili a ešte ďalšiu hodinu som sa s ním aj so psom prechádzala po sídlisku. 
   Nasledujúci deň sme už v autobuse kecali ako starí známi a párkrát sme spolu boli vonku. Síce z toho nič nebolo, no vtedy som si uvedomila, že to naozaj funguje. Splnilo sa mi prianie, a to do posledného detailu. Nepriala som si, aby som s ním chodila. Len aby som ho stretla a aby sa mi prihovoril. A stalo sa. A preto si myslím, že na to, aby človek naozaj veril, potrebuje niečo, čo ho úplne presvedčí. Predsa len, aj ľudia, ktorí tvrdia, že sa im zjavil Ježiš či Panna Mária sú jednoznačne väčší veriaci ako bežní ľudia. To je asi všetko k môjmu názoru. Budem rada, ak sa so mnou podelíte o ten váš. :) a taktiež ak ma odteraz nebudete dissovať :D














pondelok 17. júna 2013

Day 3

Téma: Tvoj názor na drogy a alkohol.

   Mohla by som klamať, aká som svätá a že som v živote nič nemala. No nebudem. A dúfam, že to nečítajú fotrovci :D Ak keď i tak si myslím, že vedia svoje.
   Alkohol. Pre niekoho návyková látka, pre mňa nápoj do zábavy. Netvrdím, že pijem ako duha a na nič iné nemíňam. To nie. Je veľa večerov, kedy som triezva. No občas si dám aj nejakú tú vodku či tequilu, na zlepšenie nálady či na uvoľnenie. Priznám sa, raz som sa spila ale poriadne, na moje pomery, no všetko som si pamätala a ani mi nebolo zle. V ten večer sa toho udialo strašne veľa a radšej na to nespomínam, pretože to bol asi najhorší večer môjho života. A to nie len kvôli alkoholu.
   Drogy. Tu by som asi začala aj cigaretami, keďže ich osobne priraďujem k drogám. Nenávidím ich. Nechápem, čo na nich ľudia vidia, no na druhej strane to hovoria aj abstinenti o alkohole. Nikdy som cigaretu v ústach nemala, a ani neplánujem. Na jednej strane preto, že sa mi to hnusí, no na druhej strane sa aj bojím, že keby som to skúsila, zachutilo by mi to a tým by som porušila všetky svoje zásady. Niekedy som nenávidela aj ten dym, no za tých pár rokov, čo chodím do barov som si na to dosť zvykla. 
   A k drogám ako takým. Marihuanu som povedala, že raz v živote vyskúšam, no nie v najbližšej dobe. A taktiež by som chcela ochutnať koláčiky v Holandsku :D No inak som proti. Tvrdé drogy sú to najhoršie, čo môže ľuďom vziať život ako taký, nemysliac len smrť. A po tom, čo sme v škole mali prednášku priamo od človeka, ktorý bol niekoľko rokov závislý na heroíne a pervitíne, tak to u mňa platí dvojnásobne. Z toho, čo som počula, to nikdy v živote nechcem zažiť a neprajem to ani nikomu inému, lebo stavy, ktoré všetky tie drogy spôsobujú, nie sú dobré k ničomu.
   Dnes som akurát pozerala na Anti-Illuminátoch, čo spôsobuje pervitín → obr. vpravo. Toť sio k môjmu názoru. Samozrejme, očakávam vaše názory na túto tému a ak by ste náhodou chceli vedieť príbeh toho chlapa, píšte do komentára. Možno to pridám.
   O, a dúfam, že vám to nepríde trápne, otravné alebo neviem ako hlúpe, no len som sa chcela zmieniť ešte k prvému dňu, že to už o mne neplatí a od soboty som šťastne zadaná :) A nie je to ten, o kom som v tom článku písala. Chvalabohu :) 

nedeľa 16. júna 2013

Irresistible 71

Prehliadka skončila a ja som z nej nič nevnímala. No to mi bolo v tej chvíli ukradnuté. Keaton trval aj na after party, no po jednom drinku a občerstvení som sa ospravedlnila a šla som na toalety.
Postavila som sa pred zrkadlo a pozrela som sa na seba. Tak veľmi som sa sama sebe hnusila. Nedokázala som pochopiť, prečo som tak veľmi trvala na tom, že by tie fotky ublížili Niallovi. No teraz je to ešte horšie. Keaton sa mi vyhráža všetkými možnými spôsobmi a ja nemám odvahu mu protirečiť, pretože keby sa Niallovi naozaj niečo stalo, neprežila by som to.
Z kabelky som si vytiahla červený rúž a naniesla si ho na pery. Utrela som si roztečenú linku pod očami a vybrala som sa naspäť. No len čo som vyšla z toalety, pohľad mi padol na bočné dvere von. Zacítila som ľahký prievan a pobrala som sa k ním.
Prišlo mi vhod nadýchnuť sa čerstvého vzduchu, a tak som si sadla na múrik pri stene a len tak som tam bez pohybu sedela. O pár minút vyšlo vonku akési neznáme dievča a zapálilo si cigaretu. Chvíľu som ju v tichosti pozorovala, keď sa v tom otočila a stretli sa nám pohľady.
„Dáš si?“ spýtala sa a nahla ku mne ruku so škatuľkou cigariet. Zrejme si tak vysvetlila môj skúmavý pohľad. Už už som chcela odmietnuť, keď v tom ma napadlo: A prečo nie? A tak som sa nahla a vybrala si jednu cigaretu. Dievča mi ju zapálilo a ja som si z nej potiahla. Nebolo to prvýkrát, kedy som fajčila, a tak ma moje pľúca neprekvapili ostrým kašľom.
„Ďakujem,“ odvetila som. „Presne to som potrebovala,“ vydýchla som si, ako sa nikotín rozlieval do môjho tela. Postupne som sa uvoľňovala a všetko napätie zo mňa odchádzalo preč. Keď som dofajčila cigaretu, vrátila som sa späť a našla som Keatona, ako balí nejakú modelku. Výborne, už aj ja budem vyzerať ako hus. No keď ma aspoň prepustí, tak to za to stojí.
Sadla som si obďaleč a sledovala som všetkých ľudí. Jeho som nikde nevidela, a to bolo len dobré. Po chvíli ku mne Keaton podišiel a nahnevane riekol:
„Kde si bola?“
„Na toalete. A nadýchať sa čerstvého vzduchu.“
„Tak dlho?!“
„Nie, len som nechcela rušiť tvoju chvíľku,“ povedala som bez záujmu a naďalej som civela na skupinky ľudí.
„Tak fajn. Poďme už.“
„S radosťou,“ riekla som a postavila sa na odchod. Odviezli sme sa domov a pri odchode som mlčky vystúpila z auta. Bez posledného pohľadu som vstúpila do bytovky a konečne som si vydýchla. Už len nájsť spôsob, ako tú bolesť potlačiť a prežiť.

Nasledujúce dni som sa naďalej venovala práci a Keaton mi od toho večera nevolal. Zrejme už dostal, čo chcel a stačilo mu to. Aspoň som v to dúfala. V kabelke som od vtedy mala neustále balíček cigariet a denne som niekoľko z nich aj vyfajčila. Len tak som úspešne zabúdala na všetko, čo sa stalo a dokázala som žiť ďalej.
Koncom januára mi volala Hayley a prišla ma navštíviť. Pred sebou mala skúšky a tak potrebovala vypnúť. Od nášho posledného telefonátu, kde mi vyčítala, prečo som sa rozišla s Niallom, sme sa o tejto téme nerozprávali. Prestierali sme, že sa nič nestalo, teda, aspoň ja.
„Tak, aké sú plány na dnešok?“ opýtala sa ma Hayley pri raňajkách.
„Na dve hodiny musím ísť do práce dokončiť úpravu fotiek a potom si môžeme niekam vyraziť. Prídeš za mnou do štúdia?“
„Iste. A o koľkej?“
„Tak okolo 11 by som mala byť hotová,“ odvetila som a vyhodila jogurt do koša. Dvíhal sa mi z neho žalúdok a tak som usúdila, že bude po záruke.
„Tak ja utekám. Vidíme sa neskôr,“ rozlúčila som sa.
„Dobre, maj sa,“ zakývala mi Hayley a ja som vyrazila do práce. Čas bežal neskutočne pomaly a navyše som mala po celý čas pocit, akoby som mala každú chvíľu objímať záchodovú misu. Prečo som sa, do čerta , nepozrela na dátum spotreby, nadávala som a snažila sa ignorovať môj žalúdok.
Dokončila som posledné úpravy a zbalila sa na odchod. Cestou k výťahu som sa pozrela na mobil a skontrolovala som čas. Meškám 10 minút. Hádam ma Hay nezabije.
Zišla som na prízemie a na gauči som zbadala sedieť Hayley. Nevyzerala nahnevane, tak som k nej rýchlo podišla a ospravedlnila som sa.
„To je v pohode. Nečakám dlho,“ usmiala sa. Zložila som si vedľa nej veci a šla som sa odhlásiť. Keď som sa vrátila naspäť, obliekla som si kabát a z vrecka mi vypadli cigarety.
„Ty fajčíš!“ zvolala Hayley prekvapene a nahnevane zároveň.
„Potrebujem to,“ odvetila som a zohla sa po nich na zem. V momente, keď som sa skrčila, môj žalúdok sa prevrátil a všetko jedlo sa začalo pchať nahor. V tej chvíli som bola opäť vystretá a utekala som napravo na toalety.
Stihla som to LTT. Celý obsah môjho žalúdka sa ocitol v záchode a v ústach mi ostala otrasná pachuť. Spláchla som za sebou a šla si vypláchnuť ústa. To už vedľa mňa stála Hayley s mojimi vecami a úzkostlivo sa na mňa dívala.
„Vidíš, lebo ti treba fajčiť cigarety!“
„To nie je z cigariet,“ obraňovala som sa. „Dnes som ešte žiadnu nemala. To kvôli tomu jogurtu.“
„Keď myslíš,“ pokrčila plecami. Opláchla som si tvár, do úst vložila žuvačku a vzala si svoje veci.
„Môžeme ísť.“
„Si si istá, že nechceš ísť domov?“

„Nie, ideme do múzea,“ odvetila som tvrdohlavo a ako prvá som vykročila von dúfajúc, že mi už zle nepríde. No ten nepríjemný pocit na žalúdku, ktorý som už mala ráno, vo mne naďalej ostával, a tak som sa vnútorne bála, aby sa toto nezopakovalo. 

štvrtok 13. júna 2013

Day 2

Deň druhý :) A téma znie: Kde by si chcela byť o desať rokov?

Desať rokov je dlhá doba. To už budem mať 28. Kde by som vtedy chcela byť? Sú viaceré alternatívy, no všetky majú niečo spoločné.
Ako prvé by som chcela mať jednoznačne doštudovanú vysokú školu, nech už to bude žurnalistika, jazyky či business. Chcela by som mať dobrú prácu v Londýne spolu s lacným ubytovaním, výbornou kamarátkou a sexy priateľom. 
Ako druhé by som si za ten čas chcela splniť niekoľko z mojich snov, ktoré mám vypísané v škatuľke. Či už precestovať niektoré krajiny, stretnúť nejaké tie celebrity alebo si splniť určité aktivity. No jedno je isté. Určite nechcem mať jednotvárny život zložený len zo stereotypu. Som typ človeka, ktorý neustále potrebuje robiť niečo iné, inak ho to ľahko omrzí. 
Ako tak premýšľam, čo by som chcela ďalej, tak ma už nič nenapadá. Radšej sa držím pri zemi a dávam si splniteľné ciele, než to, že by som bola neviem ako známa a podobne. Aj keď v to možno v hĺbke srdca túžim, nebudem sklamaná, ak sa to nestane. Ktovie, či by mi to potom neliezlo na nervy. 
O, a ešte som zabudla, dovtedy chcem vydať aspoň jednu knihu, či už po slovensky alebo po anglicky. Či to už bude bestseller, na tom až tak nezáleží, aj keď by to rozhodne potešilo, no prvoradé bude, že to vôbec vyjde vo vydavateľstve na ich náklady, čo bude znamenať, že moja kniha by mala potenciál a páčila sa im. A už to by pre mňa znamenalo strašne veľa. 
A čo vaše sny a túžby? Máte v pláne do budúcnosti niečo špecifické, či len také krátkodobé sny? :) Let me know.