O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

nedeľa, 30. júna 2013

Irresistible 75

A už sa to blíži ... 
+ keďže sú prázdniny a niekedy sa nudíme, odporúčam → http://becauselloveyou.blogspot.sk/



O niekoľko dní
„Melanie?“ ozvalo sa v telefóne.
„Louis?“
„Mám dobré správy.“
„Aké?“
„Fáza 1 je ukončená!“
„Čože?“ nechápala som. V poslednej dobe mi veľa vecí nedopínalo.
„No predsa Keaton. Našli ho. Práve letia sem.“
„Počkať. Oni letia? Sem? A čo bude potom?“ preľakla som sa.
„Sú tri varianty. Prvá - povieš Niallovi, čo sa stalo, on ti uverí a odpustí. Fotky sa zničia a Keaton bude prepustený na podmienku. Druhá – povieš Niallovi, čo sa stalo, on ti nebude veriť, pôjdete za Keatonom a on to dosvedčí. Fotky sa zničia a on bude prepustený na podmienku. Tretia – povieš Niallovi, čo sa stalo, on ti neuverí, pôjdete za Keatonom, on to bude popierať, bude donútený rozprávať, prizná to, fotky sa zničia a on bude prepustený na podmienku. Pochopila si?“
„Uhm,“ odvetila som ticho.
„Melanie? Si v poriadku?“
„Ale hej, len sa trošku bojím toho rozhovoru.“
„Neboj, keď bude treba, pribehneme na pomoc.“
„Čo ak nebude chcieť prísť?“
„On nebude vedieť, že sa má stretnúť s tebou.“
„Aha, no dobre. A čo keď bude chcieť odísť a už nikdy v živote ma nebude chcieť vidieť? Čo ak ma už nemiluje a nenávidí ma?“
„To sa nestane.“
„Ako si tým môžeš byť taký istý?“
„Pretože v ten deň, keď sme u vás boli, tak som počul Nialla hrať na gitaru a spievať. Ver mi, miluje ťa a chýbaš mu.“
„Tak dobre, no aj tak sa bojím.“
„To ti verím. No musíš to prekonať a vzchopiť sa.“
„Dobre, pokúsim sa.“
„Fajn, o 3 buď u Eleanor. Nialla tam privediem okolo pol 4.“
„Budem tam. Ešte raz ti ďakujem, Louis. Ani nevieš ako.“
„Hlavne nech to vyjde,“ zasmial sa. „Maj sa zatiaľ.“
„Pa,“ odvetila som a zrušila hovor. Pozrela som sa na seba do zrkadla pri posteli a snažila som sa usmiať. Vznikla z toho len krivá grimasa, hoci som bola šťastná. Nemohla som sa poriadne tešiť, pretože mnou lomcovala nervozita a strach. Aj keď som nemala dôvod Louisovi neveriť, predsa len tam boli isté pochybnosti.
„Škoda, že tu nie je Hay,“ povzdychla som si nahlas. Chýbala mi a potrebovala som ju ako podporu. No nedalo sa. Skúškové obdobie začalo a ona sa musela vrátiť do Dublinu. Síce sme spolu večer vždy skypovali, nebolo to rovnaké, ako keby bola tu. No musela som sa zmieriť s tým, že som na to sama.
Pozrela som sa na hodinky, aby som skontrolovala čas. Bolo krátko pred 12, a tak som mala vyše dvoch hodín času. Rozhodla som sa na relaxačný kúpeľ. Napustila som si vaňu plnú bubliniek a ponorila som sa do vody. Chvíľu som len tak ležala a oddychovala, no keď som už mala premočené prsty na rukách a nohách, vypustila som vodu a osprchovala som sa od peny.
Následne nasledovala úprava vlasoch a tváre a až keď som bola spokojná, šla som si zohriať obed. Navarené som mala zo včera a tak som sa nemusela s ničím náhliť. Skontrolovala som si čas a najedla sa. Následne som zamierila do šatníka a prehrabovala som sa všetkým oblečením. Nakoniec som vybrala niečo klasické – čierne tielko, svetrík, rifle, béžový kabát, čierne vysoké polotopánky a béžovú kabelku.
Hotová som skontrolovala svoj výzor v zrkadle a v duchu som sa snažila upokojiť. Všetko bude ok. Dopadne to skvele a všetko bude fajn. Upokoj sa! Veľmi to nepomáhalo, a tak hodila posledný pohľad na svoj odraz a vyšla som z bytu.
Na ulici som si vzala taxík a nadiktovala som mu adresu. O polhodinu som stála pred Eleanorinými dverami a čakala som, kým mi otvorí.
„Ahoj, si tu skoro,“ usmiala sa na mňa a objala ma.
„Prepáč, nemohla som obsedieť,“ ospravedlnila som sa.
„To je v poriadku. Aspoň mám spoločnosť. Poď ďalej.“
„Vďaka,“ odvetila som a vošla dovnútra.
„Dáš si niečo. Práve som dala variť vodu na kávu.“
„Áno, vďaka,“ prikývla som a posadila som sa na barovú stoličku.
„Nervózna?“ opýtala sa ma El, zatiaľ čo zalievala kávu.
„Ty by si nebola?“ odpovedala som otázkou a mierne som sa zasmiala. Nervozita vo mne ešte viac stúpla a mala som pocit, že každú chvíľu odpadnem.
„Si akási bledá,“ pozrela na mňa ustarostene. „Si v poriadku?“
„Je mi fajn. Zrejme len nízky tlak,“ odvetila som a napila sa. Samozrejme, že káva bola horúca a ja som si popálila jazyk. „Dokelu,“ zanadávala som. Začala som fúkať do kávy, aby sa aspoň trošku ochladila a ja som sa mohla napiť. Po chvíli ticha som to opäť skúsila, no tentoraz pomaly, a našťastie už nebola tak horúca.
Pila som jeden dúšok za druhým, až kým nebola šálka do polovice prázdna. Nezabralo to. Ešte stále som sa necítila veľmi dobre a hlava sa mi začala točiť.
„El, asi budem ...“ riekla som, a v tej chvíli ma naplo. Rýchlo som zoskočila zo stoličky a utekala som do kúpeľne. Rýchlo som nadvihla dosku a obsah môjho žalúdka sa ocitol v záchode. V tej chvíli už pri mne stála Eleanor a držala mi vlasy.
Keď som cítila, že sa môžem bezpečne postaviť bez toho, aby som si musela opäť kľaknúť ku mise, zdvihla som sa zo zeme a spláchla som. Podišla som k umývadlu, aby som sa mohla umyť.
„Ďakujem ti. To bude asi tou nervozitou,“ povedala som, keď som si utierala ruky do uteráka.
„To je v poriadku. Už je ti lepšie?“
„Trošku,“ prikývla som so slabým úsmevom na tvári a vykročila som von.
„Nechceš si radšej sadnúť na gauč. Tú kávu asi vylejem.“
„Tak dobre, vďaka,“ odvetila som a šla som do obývačky. Roztrasená som sa zvalila na pohovku a snažila som sa upokojiť. Nechcela som, aby mi prišlo zle pred Niallom. No hlavne som chcela, aby sa dalo všetko do poriadku a aby som sa pri ňom vôbec zmohla na slovo. Po chvíli sa ku mne pridala aj El a zapla televízor. Spoločne sme sa dívali na Dva a pol chlapa, aby nám rýchlejšie zbehol čas.
Práve, keď začínala druhá časť, ozval sa zvonček a El sa postavila.
„A je to tu. Si v pohode?“ pozrela na mňa.
„Hádam áno,“ šepla som vyplašene a snažila som sa vnútorne upokojiť. Nedarilo sa mi to, a to ma ešte viac vyplašilo. Sústredila som sa na prítomnosť a nie, čo by sa mohlo stať a počúvala som, ako Eleanor hovorí.
„Ahojte, už som vás čakala.“
„Ahoj, El,“ počula som Niallov hlas a srdce sa mi rozbúšilo ako splašené. Pomaly som prestávala dýchať a bála som sa, že mi opäť príde zle alebo odpadnem. Našťastie sa nič také nestalo a ja som počúvala ďalej.
„Hi, babe,“ ozval sa Louis a chvíľu bolo ticho. To sa asi bozkávali.
„Doniesol si ten film?“ opýtala sa El. Práve prišla na rad tá naplánovaná časť, kedy Louis niečo zabudol v aute a spolu s El po to pôjdu. Medzitým pošlú Nialla dnu a ostaneme sami.
„Panebože, je v aute!“ tresol sa Louis ktovie kde. Predpokladala som, že to bolo čelo.
„Poďme, rýchlo poň skočíme,“ navrhla El a dodala. „O chvíľu prídeme. Cíť sa tu ako doma.“

„Uhm,“ znela Niallova odpoveď a ja som počula buchnutie dverí. A je to tu. Ostali sme sami. 

14 komentárov:

  1. úžasné to je :O :33 rýchlo dalsiu ;))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. waaaaa nenapínaj takto :D rýchlo rýchlo pokračovanie :D ja nevydržím do ďalšej časti čosííí :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. no toto nemyslíš vážne? :D si zakerna vieš to? :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Jezisi kriste maria mna asi vykoti!!! Prosiiiiim dalsiu :O.. uplne ppci vymyslene.a naplanovane :-*

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Na jej mieste by som už bola fialova :D dobre nás napinaš :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Jaj ja ku koncu že čo bude šak ma skoro na zam hodilo srdce u mňa už bubnuje :D :D Super dúfam že to bude dobré :* :*

    OdpovedaťOdstrániť
  7. waaaaaaa :D :D toto ništy rýýýýchlo daj pokračovanie ja tu to čítam úplne som tu na ihlách, že čo sa stane a ty to takto ukončíš :D :D super to je

    OdpovedaťOdstrániť