O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

pondelok 11. marca 2013

Irresistible 48


1D Challenge - Day 15 - Who you think is the funniest - definitely Louis ♥ ... ešte teraz mám pred očami tie jeho gagy z denníkov X Factoru - Will you marry me? I like girls who eat carrots/lambourghinis. Triangle, tea, biting Harold, No. - Jimmy protested. and many many others :-)


Po podpísaní zmluvy som šla za Davidom, aby som sa s ním dohodla na podmienkach a preverila si jeho súhlas. Následne som zrušila brigádu v McDonalde a spokojná so sebou som sa vybrala na nákupy, keďže väčšinu starých vecí som po ceste svetom vyhodila, aby sa mi do kufra vošlo jesenné oblečenie.
Nemala som chuť sa prechádzať po Oxford Street, a tak som rovno zamierila do obchodného centra a v pár butikoch som našla presne to, čo som hľadala. S plnými rukami tašiek som sa taxíkom odviezla domov a vybalila som všetko na posteľ. Potom som vybrala veci, ktoré som si plánovala zobrať na cestu do Austrálie, a zbalila som ich do kufra. Nasledoval už len spánok a raňajšie včasné prebudenie.
Budík som si pre istotu nastavila skôr, pretože som chcela všetko stihnúť včas a nechcela som sa stresovať. Ako prvá bola na zozname sprcha a ranná hygiena. K nej som pridala aj umývanie vlasov a holenie nôh.
Následne som si v uteráku spravila ľahké raňajky, aby mi po ceste nebolo zle a pomaly som si ich vychutnávala. Skontrolovala som si čas a pomaly som sa vybrala naspäť do izby. Obliekla som si rifle, tielko, ľahký svetrík a kabátik som si zatiaľ prehodila cez stoličku. Na nohy som si obula béžové kotníčky a skontrolovala som, či mám v kabelke všetko.
Opäť som pozrela na hodinky a začala som sa líčiť. Preferovala som jemné, nenápadné líčenie, takže som si naniesla len tenkú vrstvu make-upu, na riasy špirálu a broskyňový balzam na pery, keďže vonku už fúkal studený vietor.
Hotová som sa obzrela v zrkadle a spokojná so svojím vzhľadom som vzala do jednej ruky kabelku, do druhej kufor a vyšla som na chodbu. Zamkla som byt a výťahom som zišla na prízemie. Pre domom ma už čakalo auto, ktoré po mňa poslal Paul, aby ma odviezlo na letisko, a tak som sa pohodlne usadila na zadné sedadlo čierneho Volva a sledovala som okolie za oknom.
Po hodine jazdy v zvyčajnej londýnskej zápche sme sa dostali na letisko a ja som s poďakovaním za odvoz vystúpila. Pred vstupom sa už tlačili davy fanúšičiek, ktoré sa dozvedeli o odlete chalanov a snažili sa ich zastihnúť. Ja som prešla ochrankou bez zastavenia. Nevedela som, či im dal Paul moju fotku alebo videli, že mám so sebou kufor a odlietam tiež, no ani sa nado mnou nezastavili.
Vyzdvihla som si letenku na svoje meno a zaradila som sa do radu na check-in. Keď som napokon prešla aj všetkými kontrolami, sadla som si do kaviarne ako zvyčajne a popri uchlipkávaní zo škoricového latté som premýšľala, čo poviem Niallovi.
Paul totiž vybavil, že sme v lietadle mali sedieť spolu. Dohodli sme sa, že ich zdrží, aby som mohla nastúpiť, pretože naše sedadlá boli o sekciu ďalej ako ostatných. Keby som šla až po nich, uvideli by ma hneď pri prechádzaní okolo nich. Po rozume mi behali úplne bludy a nedokázala som sa sústrediť na môj problém. Asi budem musieť improvizovať, povzdychla som si a znovu som si odpila.
Sedela som hneď pri okne na poschodí, takže som mala krásny výhľad na celú letiskovú halu, keď moju pozornosť zrazu zachytil dav pri kontrole. Všetci cestujúci, teda väčšinou mladšie dievčatá, sa tam natlačili a ja som hneď vedela, že práve idú chalani.
Pousmiala som sa a zvedavo som sa dívala na riadny chaos, ktorý pri kontrole vznikal. Chalani sa snažili niektorým fanynkám vyhovieť a podpisovali sa na všetko možné, zatiaľ čo za nimi stál rad nahnevaných cestujúcich, snažiacich sa prejsť cez kontrolu. Policajti len znudene stáli na svojich miestach a čakali, kým sa to všetko skončí.
Po pár minútach ich ochrankári posúrili a tak prešli cez röntgen a usadili sa na konci haly. Medzitým som pomaly dopila svoju šálku kávy a pobrala som sa poobzerať po obchodoch, aby som sa s nimi náhodou nestretla skôr, než to bolo potrebné. Keď bol čas na nástup do lietadla, skontrolovala som, či sú chalani ešte stále na svojich miestach a nenápadne som sa posunula k tunelu do nášho lietadla.
Letuška ma zaviedla k môjmu sedadlu a ja som sa nervózne posadila s kabelkou na nohách a neustále som sa dívala na dvere, keby vojde dnu.

Niall
Keď sme sa konečne dostali cez ten dav a kontrolu, usadili sme sa na koniec haly a snažili sme sa byť nenápadný. Harry sa zabával s Louisom, Zayn spal a Liam čítal niečo na tablete. A tak som si dal do uší slúchadlá a započúval som sa do hudby.
Keď bol čas nastúpiť, jeden z ochrankárov ma štuchol, aby som sa prebral. Myslel si, že spím, no ja som sa len so zavretými očami započúval do songov Michaela Bublého. Vypol som prehrávanie a vzal si svoju príručnú tašku. Do lietadla sme vošli takmer poslední a v uličke som si porovnával miesta s chalanmi.
„To nie je fér. Prečo sedím zase sám vzadu!“ sťažoval sa.
„Prepáč, Niall. To nebolo naschvál, no už neboli iné miesta,“ odvetil Paul.
„Jasné, ako vždy,“ zachmúril som sa. Paul šiel dozadu za polkou z našej bandy ochrankárov a ja som zastavil pri Zaynovi a Liamovi, ktorí sedeli spolu.
„Zayn, vymeň sa so mnou, prosím,“ snažil som sa ho presvedčiť.
„Ježiš, Niall. To nemáš jedno, kde sedíš?“
„A tebe to nie je jedno? Aj tak celú cestu prespíš!“ prosíkal som ho.
„Fajn, ale mám to u teba,“ zamrmlal a postavil sa na odchod. Vymenili sme si letenky a už ho nebolo.
„Jasné, ďakujem,“ uškrnul som sa a zosunul som sa na sedadlo vedľa Liama. Ten sa na mňa usmial a opäť sa zapozeral do svojho tabletu. Tak s ním asi veľká debata nebude, pomyslel som si. No aspoň, že znovu nie som sám vzadu.

Zayn
Zamračene som šiel dozadu a hľadal som sedadlo 52B. Napokon som to označenie našiel a pozrel som sa na osobu, ktorá sedela vedľa. Zarazene som zastavil a pretrel som si oči. Nesnívalo sa mi to. Vedľa sedela Melanie a znudene sa dívala von oknom.
„Mel?“ zvolal som prekvapene. Prudko otočila hlavou a hľadela na mňa rovnako šokovane. „Čo tu robíš?“
„Ááále ... mal tu spadnúť meteorit, tak som sa prišla pozrieť,“ odvetila sarkasticky. „Čo tu TY robíš?“
„Ja som zas počul, že má vzlietnuť raketa,“ uškrnul som sa a sadol som si.
„Nie, vážne, Zayn. Čo tu robíš?“ zamračila sa.
„Letím do Austrálie. Čo iné by som tu robil?“ odvetil som nechápavo.
„Ale ...“ začala, no vzápätí sa zasekla.
„Ale čo?“ hučal som do nej.
„Nič, nič,“ sklopila pohľad a vyzerala sklamaná.
„No tak, Mel. Povedz mi to,“ štuchol som do nej priateľsky.
„Ja len ... čakala som niekoho iného,“ priznala potichu.
„A koho?“ nedopínalo mi najprv a odrazu mi padol zrak na Niallovu letenku, ktorú som ešte stále držal v ruke. „Panebože, ty čakáš na Nialla!“
„Hmm,“ znela odpoveď a ani sa na mňa nepozrela.
„Ja som ale debil. Som sa nemal dať presvedčiť. Ale ako to, že máte letenky vedľa seba? Vie o tom Niall?“
„Nie, malo to byť prekvapenie. Paul mi navrhol prácu a ja som súhlasila. A potom mi trošku pomohol to pred vami zatajiť a objednal nám letenky vedľa seba ďalej od vás,“ odvetila a pozrela na mňa.
„Hneď ho tu máš. Idem ho vyhodiť z môjho miesta,“ usmial som sa a postavil sa na odchod. No v tom momente sa z reproduktora pred nami ozvalo hlásenie.
„Prosíme všetkých cestujúcich, aby sa usadili na svoje miesta a zaistili sa bezpečnostným pásom. O chvíľu budeme odlietať!“
„To stihnem!“ povedal som si viac-menej pre seba a vyrazil som vpred. No pri prechode medzi jednotlivými časťami ma zastavila letuška a poslala ma späť. Sklamane som sa vrátil a keď na mňa Mel pozrela, len som pokrčil plecami.
„Keď už budeme letieť, tak sa vymeníme, neboj,“ usmial som sa povzbudzujúco a zapol som sa pásom. Nasledovali tradičné inštrukcie k východom, používaniu vesty a masky, a potom sa už rozbehol motor a  my sme vyrazili. 

24 komentárov:

  1. :( Dúfala som že si to už konečne vyriešia, no neva hádam už v ďalšej hej:) a časť je dokonalá ako vždy :) teším sa už na ďalšiu:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. pfuuu :) dokonalosť!:) krásne :) oni sa musia udobriť! :) musia ! :D krásaaa teším sa na ďalšiu dokonalu časť:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Boze teraz skoncit??! Chcem vediet ako Niall zareagujeeee :'( muse tam byt ten Zayn?? :Dmam nervy!! :D dufam ze das zajtra dalsiu!! :) inac zasa dokonale <3

    OdpovedaťOdstrániť
  4. o boze tak to som zvedava co sa stane dalej:) je to dokonale:))

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ale sakra ! :D tak to ukončiť :D toto už nie je normálne ! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Naťahuješ, naťahuješ to fajne :D Výborne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Je to normálne?! povedz mi je to normálne takto nás napínať?! :D podla mňa teda nie! :D ja už taká rada som bola keď som uvidela že si napísala ďalšiu časť a ja že sa konečne porozprávajú a udobria a zrazu BOMBA-PECKA z jasného neba a toto :D:D ty to vieš vždy tak nečakane skončiť božéé !! *-* :3 jejda ja to úplne prežívam proste úplne si to predstavujem ako by to bolo v skutočnosti :) Lauri si úžasná! <3 aj keď ťa nepoznám ale čítam tvoje príbehy a dievča .. sú DOKONALO DOKONALÉ :33

    OdpovedaťOdstrániť
  8. joj nenapínaj :D :D a inak suprová :D

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Skveléé dalšiuu..:D *Viki*

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Už som dúfala, že sa dajú dokopy v tejto časti :D Nechávaš nás v napätí :D

    OdpovedaťOdstrániť