Challenge 20

O týždeň

„Ahoj,“ usmiala som sa naširoko na Ally a Aleca, keď som došla do práce.

„Pánečku, len tak žiariš,“ uškrnula sa Allison. „Vzťah ti prospieva.“

„Asi áno,“ pokrčila som plecami a neprestala som sa usmievať. Sadla som si za svoj stôl a vyložila som na stôl veci, keď mi vtom na mobile zapípala smska. Nemôžem sa na nič sústrediť :/ kedy sa uvidíme? xx Po prečítaní správy sa mi úsmev na tvári ešte viac rozšíril a ja som mu rýchlo odpísala. Prepáč, ale poobede nemôžem. No večer som len tvoja ;) Uškrnula som a odoslala som správu. Následne som na mobile nastavila tichý režim, aby ma nerušil a pustila som sa do práce.

No presne ako v Harryho smske, ani ja som sa poriadne nedokázala sústrediť. Tak to bolo posledný mesiac, čo sme sa začali vídavať. Nebolo to zatiaľ nič vážne. Nedalo sa povedať, že by sme tvorili nejaký pár. Len sme sa stretávali a väčšinou sme napokon skončili u neho. Obom nám to takto vyhovovalo, pretože sme sa navzájom neobmedzovali, no zároveň sme trávili čas spolu, čo nám obom zjavne prospievalo.

„Si nejaká zasnená,“ hodila do mňa Ally skrčený papier a zasmiala sa. „Čo sa to s tebou deje?“ pokrútila hlavou s úškrnom na tvári.

„Sama by som rada vedela,“ zasmiala som sa.

„Si zaľúbená,“ riekla Allison.

„Ale nekecaj,“ mávla som rukou. „Po týždni sotva. A navyše spolu oficiálne nechodíme.“

„To ti nebráni v tom, aby si sa zaľúbila. Ale aj tak, prečo spolu ešte nie ste oficiálne?“ zaujímala sa.

„Neviem, no takto mi to celkom vyhovuje.“

„A keby ste spolu chodili, tak by ti to nevyhovovalo?“

„Neviem, no zatiaľ to beriem tak, ako to je,“ pokrčila som plecami.

„A nie je to od neho trošku pokrytecké, že to od teba žiada? Predpokladám, že keď ste u neho, tak nehráte Scrabble.“

„Čo tým naznačuješ?“ zamračila som sa.

„Len či je to takto výhodne pre vás oboch alebo len pre neho. Neudržiava ťa náhodou v tajnosti?“

„Nie sme stále len uňho,“ namietala som. „Chodíme aj vonku. Do parku, na kávu a podobne.“

„Predstavil ťa už niekomu? Svojím priateľom, chalanom zo skupiny, sestre, ktorá bola vtedy údajne u neho? Nechcem sa medzi vás pliesť, no nechcem, aby si sa popálila.“

„Ako to, že dokážeš tak rýchlo meniť strany? Raz mi nadávaš, že som šialená, keď som ho odmietla a potom ma zrazu presviedčaš, že so mnou nemá čisté úmysly. A pre tvoju informáciu, áno, zoznámil ma so svojou sestrou,“ odvrkla som a moja nálada bola skazená. No vnútri som si uvedomovala, že jej slová majú niečo do seba. Boli sme spolu a nevídali sme nikoho iného, tak prečo spolu oficiálne nechodíme?

Nechcela som nad tým rozmýšľať, a tak som si dala do uší slúchadlá, aby som sa rozptýlila a pokračovala som v práci. Keď bol čas ísť po Kim do škôlky, nenápadne som sa vytratila z kancelárie bez rozlúčky, pretože som nechcela zažiť ďalšie poučovanie od Ally. Viem, že to bolo odo mňa zbabelé, no v tej chvíli to bolo to jediné, čo mi behalo po mysli.

Keď som s Kim prišla domov, pustila som sa do pratania domu a pripravovania večere. Theo bol, ako vždy, zavretý v izbe a ja som ho len spoza dverí skontrolovala. Po skončení varenia som šla pomôcť Kim s úlohou do škôlky, keďže sa mali naučiť kratšiu básničku a následne sme sa pobrali jesť.

Cestou okolo Theovi izby som mu zaklopala na dvere a oznámila mu, že je večera hotová.

„Nie som hladný,“ zvolal Theo a ja som sa zamračila. Niečo tu nesedelo. Nebolo nezvyčajné, že by bol celý deň v izbe, bol predsa teenager, no žeby neprišiel na večeru? Vždycky mal apetít ako za dvoch.

„Určite? Spravila som lazane.“

„Možno neskôr,“ odvetil a tak som len pokrčila plecami a pobrala som sa dole. Pri večeri som sa Kim vypytovala, čo je nové v škôlke. Malá sa hneď nadšene rozrozprávala o tom, ako dnes s dievčatami stavali megahrad a potom sa hrali na ozajstné princezné a chlapci boli ich rytiermi. Bolo milé, aký mala krásny a bezstarostný život. Občas som mala pocit, že by som sa aj rada vrátila späť do čias, keď som nemala na starosti nič len zábavu. No tie časy sú už späť a na rade je zodpovednosť.

Keď sme dojedli, nasledoval kúpeľ a následne rozprávka na dobrú noc. Len čo Kim zaspala, zišla som naspäť do kuchyne, aby som poumývala riad. Pri hrnci som uvidela Thea a usmiala som sa.

„Hlad už dorazil?“

„Tak nejak,“ zamrmlal Theo a ani na mňa nepozrel. Zdalo sa, akoby bol z mojej prítomnosti celý nesvoj. Hrbil sa a zakrýval si tvár.

„Theo? Si v poriadku?“ opýtala som sa ustarane. Môj šiesty zmysel mi vravel, že niečo nie je v poriadku.

„Som v pohode. Najem sa v izbe,“ zamrmlal a prešiel s tanierom popri mne so sklonenou hlavou, no ja som ho zachytila za rameno a zastavila som ho.

„Prečo sa na mňa ani nepozrieš? Stalo sa niečo? Urobila som niečo zlé?“ opýtala som sa zmätene.

„Nie. Som v pohode,“ odvetil Theo a zvesil hlavu ešte nižšie.

„Pozri sa na mňa,“ povedala som a hľadela som naňho. Theo však nereagoval a naďalej hľadel do zeme. V hlave mi začalo blikať červené svetielko a ja som už vedela, že niečo je zle.

„Povedala som, pozri sa na mňa!“ zopakovala som požiadavku hlasnejšie a Theo nedobrovoľne zdvihol zrak zo svojím nôh a pozrel mi do očí. Prekvapene som otvorila ústa a hľadela som na začínajúcu modrinu pod pravým okom. Nebol to monokel, no aj tak to nebolo v poriadku.

„Čo sa ti stalo?“ zisťovala som.

„Nič, potkol som sa a narazil som o lavicu,“ povedal potichu Theo a odvrátil pohľad. Niekto ho pekne trafil päsťou, pomyslela som si. Našťastie to nebolo nič vážne.

„Takže o lavicu, čo?“ nadvihla som obočie.

„Čo ti poviem, som nešikovný,“ pokrčil plecami. „Môžem už ísť?“

„Nech sa páči,“ pustila som ho, no vedela som, že mi klamal. Ktorý chalan v jeho veku by sa však priznal, že ho niekto udrel. Žiaden. Vedela som, že už nie je dieťa, a tak som ho pre tento raz nechala tak, nech si to vyrieši sám. No keby sa to opakovalo ... Radšej som na to ani nechcela myslieť a pustila som sa do riadov. Následne som vyšla späť do izby a začala som sa pripravovať.

S Harrym sme sa dohodli, že dnes prídem rovno k nemu, tak som sa rozhodla, že si vezmem auto a zaparkujem ho za bytovkou. Nebudem predsa zbytočne míňať na taxík. Aj tak piť nebudeme. Keď som bola hotová, ako zvyčajne som zaklopala na Theove dvere.

„Idem preč. Dozri, prosím ťa, na Kim, keby sa zobudila. Ráno tu už budem,“ povedala som a on len zakričal, že rozumie. A tak som sa pustila dolu schodmi a nastúpila som do auta. Smer Harry. 

_______________________________________________________________________________

možno trošku nudnejšia, no aj také občas musia byť :) nedá sa tam vždycky vyvolávať nejaké vzrúšo ;) dúfam, že sa časť páčila