O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

streda, 29. februára 2012

Always and Forever 7


Keď som sa ráno zobudila, bolo už niečo po 12. Páni, tak to som sa teda vyznamenala. Dúfam, že otec nebude naštvaný. Dala som si rannú sprchu, obliekla som si len nejaké tričko a tepláky, a utekala som dole do kuchyne. Otec už zase stál pri sporáku a niečo vyváral.
„Dobré ráno, chrobáčik. Už bolo načase vstávať. O koľkej si včera prišla?“ opýtal sa ma s úsmevom na perách. Čakala som, že to bude horšie no.
„Dobré ráno aj tebe. Neviem presne, kedy som prišla. Asi okolo tretej. Nehneváš sa?“
„Prečo by som sa mal hnevať, už si dospelá a máš vlastný rozum. A očividne si sa dobre bavila, keď so prišla tak neskoro.“ Ách, keby si vedel, ako som sa to ja včera bavila. Celý večer som prespala. Ale to som mu nepovedala, aby nemal zbytočné otázky. V tichosti som si sadla za stôl a čakala som na obed. Dnes si otec dal záležať. Pripravil dusené kura s ryžou a šalátom. Opäť to bolo výborné.
Poobede som mu pomohla umyť riad a pobrala som sa hore do izby. Zapla som si laptop a skontrolovala emaily. Nič nové. Pozrela som ešte na twitter a tam som našla nových odoberateľov. Boli to všetci z 1D. Páni! Oni ma followli. Už som si síce mohla na takéto veci zvyknúť, no ešte stále ma to prekvapuje. Dala som nový tweet: ´Konečne hore po včerajšej noci ...thanks guys ...xx´ a vypla som počítač.
Rozmýšľala som, čo budem dnes robiť. Bol pekný slnečný deň a mne sa nechcelo ostať v dome. Na prehliadku mesta som nemala chuť, a tak som na seba hodila plavky a pobrala sa k bazénu. Voda bola dosť studená, to si nechám na neskôr. Ľahla som na lehátko, na oči som si dala slnečné okuliare, zapla som si MP3-ku a len tak som tam ležala a ohrievala sa. Oči som mala zatvorené, a nič vôkol seba som nevnímala.
Zrazu ma niekto chytil za ruky a za nohy a zdvihol ma z lehátka. Začala som kričať o pomoc. Nebolo im vidno do tváre, pretože mali masky. Preboha, chcú ma uniesť. Ale veď ja som nikto, tak prečo? A ako sa dostali do domu, keď na bráne je bezpečnostný systém? No vtom sa niekto začal smiať. Ten smiech som už spoznala.
„Louis ja ťa zabijem!“ zakričala som, keď som si uvedomila, že okolo mňa je 5 postáv. Louis ma držal za nohy a niekto za ruky. Predpokladala som, že je to Harry podľa výšky. Už sa nezdržali aj ostatní a zažali sa smiať. Kričala som, aby ma pustili. No oni sa začali posúvať k bazénu.
Kým mi došlo, čo sa chystajú urobiť, už bolo neskoro. Letela som do tej ľadovej vody. Rýchlo som sa nadýchla a ponorila som sa. Bazén bol dosť hlboký, čiže som nohami nedosiahla na dno. Chcú sa hrať, tak sa ideme hrať. Tvárila som sa, že neviem plávať. Keď som videla, to zdesenie v ich očiach, tak som skoro vybuchla smiechom.  Našťastie, som sa ovládla, lebo potom by som sa už naozaj začala topiť, keby mi vošla voda do úst alebo do nosa.
Stáli tam ako soľné stĺpy a nevedeli, čo robiť. Prvý sa spamätal Loui a skočil za mnou do vody. Priprával ku mne a snažil sa mi pomôcť. Hneď za ním skočil aj Harry. Ostatní asi usúdili, že dvaja sú dosť a pozerali na nás. Keď boli obaja pri mne, začala som kopať okolo seba ešte silnejšie a rukami som búchala kade-tade.
Samozrejme, že sa to nezaobišlo bez zranení. ICH zranení. Louisovi som tresla facku a skoro som mu zlomila nos a Harry dostal kopanec do píšťaly. Muselo to riadne bolieť, pretože som vynaložila všetku svoju silu. Keď dostali príučku, ľahkým kraulom som doplávala k okraju bazéna a elegantne som sa vyšvihla von. Vyžmýkala som si vlasy a zabalila sa do osušky.
Niall, Zayn a Liam, ktorí sa celý čas pozerali na toto divadielko, na mňa čumeli s otvorenými ústami. Vtedy som sa už neovládla a začala som sa smiať. Nemohla som prestať, keď som pozerala na tie ich výrazy.
Až keď Louis s Harrym počuli môj smiech, pochopili, že som ich dostala a už som von z bazéna. Nahnevane sa vyrútili von a začali ma naháňať. Rýchlo som  sa rozbehla a utekala som po záhrade. Ešte stále som sa smiala a to ma spomaľovalo. Nie som veľmi dobrý bežec, a tak som sa rýchlo unavila a oni ma dostihli.
Zvalili ma na zem a začali ma štekliť. Ja však nie som šteklivá, a tak som tam len pokojne ležala na tráve a pozerala sa na nich. Pochopili, že je to zbytočné a vzdali sa. Ja som opäť vybuchla smiechom. Nedokázala som prestať. No zároveň, keď sa ma Louis dotýkal po celom mojom nahom tele (mala som plavky =D) a snažil sa ma štekliť, pociťovala som v bruchu kŕdle motýľov a strašne silný tlkot srdca. To nemôže byť pravda. Nesmela som sa do neho zamilovať. Áno páčil sa mi, ale on má Eleanor. A neopustí ju. No bohužiaľ, stalo sa. Dúfala som, že to na mne nebolo vidieť. Musím sa pretvarovať a rýchlo sa z toho dostať. Je nereálne, aby som bola s Louisom.
Po chvíľke k nám dorazili aj Zayn, Niall a Liam a tiež sa smiali. Louis s Harrym sa najprv  zatvárili ako malé deti, ktoré prehrali hru, no potom sa začali smiať spolu s nami.
„Ako ste sa vlastne dostali do domu,“ opýtala som sa ich, keď ma ten záchvat konečne prešiel.
„Ja som ich pustil,“ povedal otec, ktorý za nami došiel do záhrady a doniesol nám limonádu.
„Zradca, ako si mohol!“ oborila som sa na otca.
„Najprv som nechcel, že ťa najskôr zavolám , ale nakoniec ma tuto Louis presvedčil, že ťa chcú prekvapiť. To som však netušil, aké prekvapenie prichystali,“ zasmial sa a odišiel naspäť do domu.
„No nič to. Aspoň som sa trošku osviežila. A prečo ste vlastne prišli?“ namierila som otázku na chalanov.
„Dnes máme menší koncert v Southamptone. Chceli sme sa spýtať, či nechceš ísť s nami ako náš VIP hosť,“ povedal Loui.
„Vy žartujete! To nemôžete myslieť vážne! Moja mrkva, ja sa zbláznim! Jasné, že chcem ísť!“ zvrieskla som na celú ulicu a začala som tam nadšene skákať ako pojašená opica. Všetci sa na mne začali smiať. Silno som poobjímala všetkých chalanov a až potom som si sadla. No aj tak som bola strašne nadšená a usmievala som sa od ucha k uchu.
„Kedy vyrážame?“ padla moja otázka.
„Nooo... koncert sa začína o ôsmej, cesta trvá dve hodiny... o štvrtej nás čakaj pred domom.“ Odpovedal Louis. „Tak my už teda ideme. Musíme zariadiť ešte pár vecí. Takže nás čakaj o štvrtej,“ hovoril Louis a pomaly sa zdvíhali na odchod. Keď už boli pri bráne Louis ešte zakričal: „A nemeškaj!“ a zmizli v aute. 

Emiline plavky

11 komentárov:

  1. daj teraaaaz pleezz :D super je to ! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. tento blog som objavila len pred pár minútami a už mi tá poviedka prirástla k srdcu ! :)
    Takže.. ďalšiuuu ! :D Je to úplne úžasné :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. *Ver* asi tak, ael ona je teraz niekde vonku bude až úplne večer :)

      Odstrániť
    2. aach , dakujem *Ver* ... hned to dopisem a dam to tu =D

      Odstrániť
  3. Nasmiala som sa :D Dokonalé to je :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Nemálo sa smejem :D:D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Chrobáčik - tak ma volá kamoška :DDD a inak super diel :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. krása krása :))) woooow

    OdpovedaťOdstrániť