O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

streda 12. septembra 2012

Coincidence 33


Sofia
„Idem s vami!“ zahlásila Vicky a postavila sa na odchod.
„To nemyslíš vážne!“ skríkla som. Prebodla ma žiarlivosť voči tomu hlúpemu namyslenému chalanovi. Ako si mohla vybrať jeho? „Ty dáš chalanovi, ktorého poznáš chvíľu, prednosť pred svojou najlepšou kamarátkou?“
„Sofia! Tak po prvé, Harry je tiež môj najlepší kamarát aj keď sa poznáme krátko. Po druhé, on nás sem vlastne pozval, tak je logické, že idem s ním. A po tretie, nikto ti nebráni ísť s nami, no pokiaľ sa máš správať takto a slovne na nich útočiť, asi by si mala radšej ostať tu,“ povedala skleslo a na okamih ma zasiahli výčitky svedomia. No potom som si uvedomila, ako veľmi tých chalanov neznášam a ako sa nimi dala Vicky opantať.
„Ako myslíš! Ostávam tu!“ povedala som trucovito.
„Fajn,“ odvetila a podišla chalanom. „Prepáčte, už môžeme ísť.“
Otočili sa chrbtom ku mne a zamierili k východu. Ostala som tam sama. Sedela som v boxe ako socha a nedokázala som sa ani pohnúť. Čo som to spravila?! nadávala som si zúfalo. Odohnala som si najlepšiu kamarátku a to len kvôli nejakej hlúpej neopodstatnenej žiarlivosti. Hádam sa to nejako dá do poriadku.
Ani som si neuvedomila, že mi po lícach stekali slzy. Hnevala som sa na seba, na tých spevákov aj na Sofiu. Všetko bolo zle a to len kvôli tomu hlúpemu Londýnu. Prečo sme sem chodili?! spytovala som sa sama seba. Vybrala som z tašky mobil a stlačila som hovor s Mattom. Zdvihol mi takmer okamžite.
„Ahoj, zlatko. Tak ako, už všetko v poriadku?!“
„Bolo, kým sa to opäť neodkašľalo,“ povedala som ledva zadržiavajúc plač. „Neprišiel by si po mňa?“
„Iste. Hneď tam budem. A kde si?“
„Ja neviem, v nejakom bare. Počkaj,“ povedala som a opýtala som sa dievčaťa, čo šlo práve okolo, ako sa to volá. „Bar Anaya.“
„Už vyrážam, počkaj ma vonku.“
„Dobre,“ odvetila som a zrušila hovor. Dúfam, že tu bude čoskoro. Dlho nevydržím. Potrebujem objatie. Potrebujem jeho, aby bol pri mne a povedal mi, že som nekonala hlúpo a sebecky. Aby mi povedal, že všetko bude v poriadku.
Takto som premýšľala, kým som nevyšla von. Tam som sa posadila na lavičku a čakala som. 5 minút, 10 minút, 15 ... a potom som ho uvidela kráčať oproti. Rozbehla som sa a vletela som mu do náručia. Slzy som už nezadržiavala a prúdom mi stekali po tvári a potom na jeho košeľu. Držal ma v náručí a upokojujúco ma hladil po chrbte. V jeho prítomnosti som sa cítila tak príjemne a bezpečne.
Keď som sa ako-tak upokojila, pozrela som sa na neho a dala mu pusu.
„Ďakujem ti.“
„Za čo?“ nechápal.
„Že si. Že ťa mám,“ usmiala som sa.
„Tak potom ďakujem aj ja tebe,“ opätoval mi úsmev a pohladil ma po líci. „Tak čo sa stalo?“ opýtal sa starostlivo. A tak som mu vyrozprávala všetko od doby, čo som prišla domov až po teraz. Len mlčky prikyvoval a neprerušoval ma.
„Urobila si len to, ako si sa v tej chvíli cítila. Ak si však myslíš, že to nebolo správne, možno by si sa s ňou mohla porozprávať.“
„Máš pravdu. Opäť,“ usmiala som sa naňho a krátko ho pobozkala. „Čo by som bez teba robila?“
„To naozaj netuším,“ zasmial sa a ja s ním.
„Odvezieš ma, prosím, domov?“
„Auto mám pri parku,“ ukázal do čierňavy cez cestu a chytil ma za ruku. Spoločne sme kráčali k autu a potom sme nasadli. Matt zaradil rýchlosť a vyšiel z parkoviska. Onedlho už zastavoval pri dome a nahol sa ku mne, aby sa rozlúčil.
„Vďaka, že si po mňa prišiel.“
„To je samozrejmosť,“ usmial sa a venoval mi dlhý, vášnivý bozk.
„Sladké sny,“ popriala som mu a vystúpila som z auta.
„Aj tebe, honey,“ odvetil predtým, než som zabuchla dvere auta. Naposledy som mu zakývala cez okienko a pobrala som sa domov. Vošla som dnu a všade bolo hrobové ticho.
„Halooo?!“ zvolala som, no nik sa neozýval. Potom som si spomenula, že rodičia vlastne ani nie sú doma a Vicks sa zrejme ešte baví s chalanmi. Veď ona niekedy musí prísť, povedala som si a sadla som si na gauč do obývačky, že ju počkám. Zapla som si MTV a sledovala som hitparádu.

Zobudila som sa na tresnutie dvermi. Kedy som zaspala? nechápala som, no na premýšľanie nebol čas. Rýchlo som vstala z gauča a celá dolámaná som utekala k dverám. No tam stál otec.
„Ach, to si ty,“ vzdychla som si sklamane.
„Ďakujem ti,“ zaškeril sa.
„Vieš, že som to tak nemyslela. Len čakám Vicky.“
„Aha, tak prepáč, že som robil planý poplach. Idem sa vyspať,“ oznámil a vybehol hore schodmi. Smutná som sa vrátila späť do obývačky a opäť som sa venovala tomu čo večer. A opäť som zaspala.

Vicky
Vstala som s príšernou bolesťou hlavy. Posledná vec, čo som si zo včera pamätala, bola, ako Zayn navrhol StripPoker. No či sme ho hrali a čo sa dialo potom, to bolo pre mňa záhadou. Hádam sa mi pamäť obnoví, pomyslela som si a otvorila som dvere vľavo od postele.
„Dobré ráno,“ usmial sa na mňa Harry od zrkadla. Bola som v kúpeľni, zrejme spoločnej s Harrym a on stál pri zrkadle len v boxerkách a holil sa.
„Ehm, Harry. Dal by si mi, prosím, tabletku na bolesť?“ popýtala som ho držiac sa za hlavu.
„Tamto v skrinke. Vyber si,“ ukázal napravo odo mňa. A tak som sa pohrabala v rôznych škatuľkách až som našla to, čo som hľadala.
„Vodu nájdeš v kuchyni,“ dodal.
„Vďaka,“ odvetila som a vošla späť do izby, kde som spala. Tentoraz som už vyšla druhými, správnymi dverami na chodbu a zišla som dolu do kuchyne. Nik tam ešte nebol, tak som si vybrala pohár a naliala som si minerálku, čo bola na linke. No jeden pohár mi nestačil. V ústach som mala neskutočné sucho, a tak som vypila celú fľašu. Ako tak sa mi uľavilo a sadla som si za stôl. Hlavu som si vložila medzi dlane a snažila som sa rozpamätať. No nič sa neobjavovalo.
Moje premýšľanie prerušil dupot po schodoch a do kuchyne vletel Niall. Sadol si oproti mne za stôl a pozeral na mňa.
„Čo je?“ spýtala som sa ho.
„No čo je s tými raňajkami?“
„Čože?“ zdvihla som obočie. „O čom tu plácaš?“
„O mojich raňajkách. O 9 mali byť zrobené a je štvrť na 10. A navyše som ti vravel, že mám veľký apetít.“
„Teraz ako snívam alebo čo sa deje?“ nechápala som.
„Počkať, ty si to nepamätáš?“ zasmial sa.
„Čo si mám pamätať?“
„Hrali sme StripPoker a ostala si len ty a Harry. Stavili ste sa a ty si prehrala. Takže nám máš týždeň robiť niečo ako slúžku. Prať, žehliť, pratať, variť a podobne. V saku by si mala mať kľúče od domu. Raňajky sme sa dohodli, že budú zrobené o 9,“ vysypal zo seba Niall.
Aha, tak už viem, čo sa tu dialo. A teraz som týždeň zaviazaná chalanom. No čo už. Vstala som od stola a vybrala som vajíčka a chleba. Narezaný chlieb som hodila do hriankovača a z vajec som spravila omelety. Všetko som naporciovala a položila na stôl každému.
„Môže byť?“ opýtala som sa Nialla.
„Iste,“ usmial sa a pustil sa do jedenia.
„Niall?“
„Áuo?“ pozrel na mňa s plnými ústami.
„Okrem toho som nerobila nič hrozné včera?“
„Nie, na nič iné si nespomínam. Ledaže by ste mali nejakú rýchlovečku s Harrym, kým ti ukazoval izbu,“ zaškeril sa.
Vrhla som na neho šokovaný pohľad a vyskočila som na nohy. Toto musím zistiť čo najskôr, povedala som si a vybehla som na poschodie za Harrym.

30 komentárov:

  1. to je dobréé :) už sa teším na ďalšiu a potom ďalšiu časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. :DDD dobraaa :) uz sa tesim na dalsiu :P

    OdpovedaťOdstrániť
  3. jéééééééééééééééj :))) užasnéé :)) taže rýchlovečka :D mohol by ju trocha ponaťahovať :DDDDDDDDDDDD LEN TAK ĎALEJ ::D:D :))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Krásnučká časť :) Už nech je tu ďalšia :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. juuuuu:):) teším sa:)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. JA už ani neviem čo ti mám písať! Stále dokola sa opakujem :DDD A budem sa zas, skvelá časť :DDD .. teším sa na ´ďalšiu :P Dúfam, že budeš ešte dnes :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. dievča ty máš talent.. rýchlo ďalšiu.. skvelé

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Tie príbehy sú neskutočné, normalne som na tom závislá :)) .. Máš važne talent .. Velmi sa mi to páči :) .. čakám na dalšiu časť :D

    OdpovedaťOdstrániť
  9. krásne!:) rýchlo dalšiu :) a ozaj kedy bude tá jendodielovka?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vdaka :) a to keby som vedela .. pokusim sa ak budem mat cas, no neslubujem nic

      Odstrániť
  10. Mrs.CourtneyStyles12. septembra 2012, 21:47

    Riadne ma zaujima ze preco ich Sofia tak neznasa :) ale inac aj mna by zaujimalo ze kedy bude ta jednodielovka :D uz sa tesiiim a aj na dalsiu cast :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ziarli ne :D a ta jednodielovka bude bohviekedy :D

      Odstrániť
  11. Bože hádam neprestaneš písať :) neviem čo by som robila... je to pre mňa také odreagovanie keď si môžem niečo prečítať :) ale časť úžasná :)

    OdpovedaťOdstrániť