O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

piatok 30. novembra 2012

Coincidence 83

Sorry, skôr sa nedalo. Bola v škole imatrikulácia :-) a ak chcete čítať ďalšie super story → http://onedirectionlovelystories.blog.cz/


„Áno, číslo 3714. Čakám ťa.“ povedala zmyselne Vicky a zložila. V momente som vyskočil z postele a vyšiel som z izby von. Bol som na 30. poschodí, a tak som si vzal výťah a vyšiel som hore. O chvíľu som už klopal na dvere a nadšene som sa usmieval. Po pár sekundách sa otvorili dvere a v nich stál asi 60-ročný dedko. Prekvapene som cúvol o krok dozadu a nechápavo som naňho hľadel.
„Dobrý deň, prajete si?“ opýtal sa ma.
„Prepáčte, to bude asi nejaký omyl. Aké to je číslo izby?“
„3704.“
„Ďakujem a prepáčte,“ ospravedlnil som sa a odišiel som po chodbe k správnym dverám. Trikrát som zaklopal a otvorila mi vysmiata Vicky v uteráku. V momente mi vyschlo v hrdle a zmocnila sa ma túžba.
Bez slova som k nej podišiel a vrhol som sa na jej pery. Nenamietala. Malinkými krôčikmi sme sa posúvali dnu a zavreli za sebou dvere. Potom som tu oprel o stenu a pritisol sa k nej. Tak veľmi mi chýbala. Ten mesiac bez nej bol ako utrpenie. Niekoľkokrát horšie, ako keď bola v Paríži.
Źiadostivo som ju bozkával a konečne si užíval jej dotyky, bozky, telo. Ešte stále sme neprehovorili ani slovo. Okolo nás sa vznášala vášeň a túžba a posúvala nás k obrovskej posteli v strede izby. Razom bolo všetko oblečenie na zemi, teda s jej oblečením som veľa práce nemal, a bozkával som ju po celom nahom tele. Napokon som skončil, ako zvyčajne, pri jej krku a spoločne sme splynuli v jedno.
Po dlhom a vášnivom milovaní sme vedľa seba mlčky ležali a dívali sa navzájom do očí. Nikto nepovedal ani slova, no predsa sme vedeli, na čo ten druhý myslí. Chytil som ju za krk a pritiahol som sa k nej. Pobozkal som ju a všetky svoje city som jej podal cez pery. Rozumeli sme si. Boli sme si navzájom súdení.
„Chýbal si mi,“ prehovorila po chvíli, keď mi prstom kreslila na chrbte prstence.
„Ty mne viac,“ usmial som sa a nežne ju pobozkal.
„Nehádaj sa,“ zasmiala sa svojím zvonivým hlasom, ktorý mi tak chýbal.
„Milujem ťa.“
„Detto.“
„Ako dlho ostaneš?“
„Ešte neviem. Mám voľno približne týždeň. Kedy máte koncert?“
„Zajtra večer je tu a potom cestujeme do Jacksonville.“
„Ou, tak to sa tu dlho nezdržíme,“ povedala čiastočne sklamane.
„Tešila si sa na Miami?“ usmial som sa a založil jej prameň vlasov za ucho.
„Tak trošku. Práce sú jarné prázdniny. Tešila som sa  na nejakú tú párty.“
„A kto povedal, že žiadna nemôže byť,“ zaškeril som sa a vyskočil z postele. „Je pol 8. O 15 minút stihneš byť pripravená, však?“
„Čože?“ nechápala.
„Ale stihneš. Tak sa priprav, ideme na party.“
„Ale veď nie sme pozvaní, či?“
„To vybavím, nič sa neboj,“ usmial som sasa a zapol si nohavice.
„Tak dobre, o 15 minút na recepcii,“ prikývla a sadla si na posteľ. Ja som si zatiaľ obliekol tričko a podišiel k nej, aby som ju pobozkal.
„Čakám ťa,“ usmial som sa a zmizol na chodbe. 

Vicky
„Čakám ťa," usmial sa Harry a zmizol na chodbe.
Pretrela som si unavené oči z časového posunu a namáhavej činnosti a pobrala som sa do kúpeľne. Rýchlo som zo seba zmyla pot a vrátila sa do izby ku kufru. Vytiahla som si biele tielko a čiernu minisukňu a k tomu som si vybrala čierne vysoké lodičky. Spokojná s outfitom som sa v kúpeľni nalíčila a o minútu štvrť som už stála pred výťahom.

V lobby už sedel Harry v kraťasoch a košeli a telefonoval. Potichu som k nemu prišla zozadu a zakryla som mu oči. Pocítila som, ako sa mu pery roztiahli do úsmevu a vzápätí prehovoril.
„Budem končiť. Mám tu ženu, maj sa.“
„Ako si vedel,“ riekla som a prešla som okolo kresla a sadla mu na kolená.
„Kto iný by ku mne prišiel tak potichu?“
„Pravda,“ prikývla som s úsmevom.
„S kým si to volal?“
„S jedným starým kamarátom. Vybavil nám vstup do klubu, kde je dnes párty,“ pobozkal ma.
„Si jednička,“ usmiala som a postavila sa.
„Niečo čo ešte neviem?“ uškrnul sa Harry a podišiel ku mne. Vzal ma za ruku a spoločne sme vyšli von v ústrety tanečnej noci. Taxíkom sme sa odviezli na pláž a tam sme pešo prešli ku klubu na móle.Pri vstupe sme nahlásili meno a bez problémov sme vošli dnu.
Všade sa ozývala hudba (Varsity Fanclub – Zero) a mne sa na tvári rozžiaril úsmev. Pritisla som sa bližšie k Harrymu a nechala sa viesť k stolu v rohu. Sadli sme si a v momente u nás bola obsluha, u ktorej sme si objednali mojito.
„Ta čo, môže byť?“ usmial sa na mňa Harry.                                                                      
„Paráda,“ povzdychla som si. „Poďme tancovať!“
„Vydrž chvíľku,“ zasmial sa. „Aspoň sa napime.“
„Tak fajn,“ odula som peru a prekrížila si ruky na prsiach ako ma dieťa. Harry sa len pousmial nad mojím gestom a pomaly sa ku mne približoval.
„Si urazená?“ šepol mi do ucha.
„Áno,“ odvetila som a ani som naňho nepozrela. Bolo zrejme, že to len hrám, no Harry v tom pokračoval.
„Tak to je škoda,“ povzdychol si a odtiahol sa.
„Prečo?“ otočila som sa zvedavo k nemu a hltala som ho pohľadom.
„Ale nič, nič,“ mávol rukou.
„Harry, no tak,“ prisunula som sa k nemu tentoraz ja.
„No vieš, mal som nápad, ako by sme si mohli skrátiť čas, kým nám donesú pitie, no ak nechceš,“ uškrnul sa.
„Ale ja som predsa nič také nepovedala,“ obraňovala som sa.
„Ani si nemusela. Stačil tvoj výraz.“
„No tak, Harry. Vieš, že som to len hrala,“ presviedčala som ho. Dosiahol svoje. Teraz som doliezala ja za ním.
„Takže už nie si urazená?“ pozrel sa na mňa spýtavo.
„Nikdy som nebola,“ usmiala som sa a prešla som mu nechtom po stehne.
„No tak teda ...“ povedal a uprel na mňa spaľujúci pohľad. Pomaly sme sa približovali k sebe...
„Nie, ja ti neverím,“ odtiahol sa odrazu Harry sekundu pred tým, než sa naše pery spojili v bozk. Nechápavo sa naňho dívala s otvorenými ústami a nevedela som, čo sa deje. Až keď sa usmial, vrhla som sa a žiadostivo som ho pobozkala. Bozk mi samozrejme opätoval, a tak som sa pritisla bližšie k nemu a s vedomím, že je pred nami stôl a nik nás nemôže vidieť, no mu prešla rukou po stehne až k jeho rozkroku. Pocítila som, ako sa napol a s vedomím, že som dosiahla, čo som chcela, som sa odtiahla.
„Čo sa deje,“ pozrel na mňa s rozpáleným pohľadom.
„Nič,“ usmiala som sa a posunula som sa trošku od neho.
„Ty provokatér!“ zasoptil.
„Taký ako ty!“ uškrnula som sa.
„Nech sa páči, vaše mojito,“ povedal odrazu čašník, ktorý sa objavil pri našom stole.
„Ďakujeme,“ usmiala som sa a napila sa. Večer sa môže začať.

17 komentárov:

  1. dokonalé :D dúfam, že už budeš pridávať častejšie :) ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  2. úžasné :)) mohla by ses podívat na můj blog ? http://liveyourdream-ll.blog.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nemám slov na tú dokonalosť :3 :)

    OdpovedaťOdstrániť