O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

pondelok, 3. decembra 2012

Coincidence 84


Celý večer sme sa náramne bavili. Väčšinu času sme pretancovali a keď pustili salsu, povzbudení alkoholom sme sa odvážili na kreácie z Kuby. Síce sme už polku zabudli, no výsledný efekt bol aj tak skvelý a po chvíli sa okolo nás zoskupili ľudia v kruhu a tlieskali nám. Po skončení pesničky sme sa len usmiali a pokračovali v obyčajnom tanci.
„Ja už nevládzem,“ vzdychol si zadychčaný Harold.
„Tak dobre, poďme,“ prikývla som a nechala sa vyviesť von. Prešli sme na pláž a vyzuli sa. Bosí sme kráčali po chladivom piesku a pozerali sme sa na nádherný spln mesiaca nad morom.
„Vieš nad čím neustále premýšľam?“ riekla som odrazu a zastavila som.
„Netuším,“ otočil sa ku mne Harry a objal ma okolo pása.
„Aké mám vlastne šťastie. Vtedy na Omegle bola šanca jedna ku niekoľkým tisícom a predsa sme si písali práve my. A navyše sme si aj vymenili kontakty, čo ja väčšinou s cudzími ľuďmi nerobím. Neverím na osud, myslím si, že si ho určujeme my našimi činmi, ale pomaly o tom začínam pochybovať. No nech to bolo čokoľvek, som strašne šťastná, že ťa mám a že ťa tak ľúbim,“ povedala som s úsmevom.
„Pááni,“ vzdychol si Harry. Ja, vlastne ani neviem, čo na to povedať. Vyrazila si mi dych. Vieš, ešte mi niečo také nikdy nik nepovedal, no súhlasím s každým jedným slovom, ktoré si povedala. Či to už bol osud, alebo nie, sme spolu a ja som najšťastnejší človek na tejto planéte. Aj ja ťa ľúbim,“ pousmial sa Harry a pobozkal ma.
„Jedna maličkosť, aby sme sa nehádali. My dvaja sme najšťastnejší ľudia na svete, okay?“
„Samozrejme,“ zasmial sa Harry a prisal sa na moje pery. „Poďme radšej späť do hotela, lebo prisahám, že sa neudržím a vezmem si ťa rovno tu na pláži,“ precedil pomedzi zuby a tak som sa so smiechom rozbehla k ceste s ním v pätách.
Tentoraz sme však skončili na Harryho izbe, ktorú však zdieľal s Louisom. Ten tam našťastie momentálne nebol, a tak sme sa zamkli v izbe a pod kľučku sme podložili stoličku, aby si Louis náhodou nezmyslel nám tam vpadnúť. Čo nasledovalo potom už zrejme ani nemusím opisovať.
Ráno som sa zobudila s vankúšom na tvári a keď som si ho odhrnula nabok, po líci ma niečo poškrabalo. Pozrela som sa naň bližšie a všimla som si, že z neho trčí časť pierka. Potiahla som za jeden koniec a v ruke sa mi zjavilo asi 5 centimetrové pierko. Oprela som sa o čelo postele a pohrávala som sa s ním.
Vtom mi padol zrak na spiaceho Harryho. Ležal rozvalený na bruchu s perinou pod sebou. Očami som prebehla po jeho dokonalom tele a užívala som si ten obraz. Opäť som sa vrátila k pierku, no vzápätí som zamrzla. Na tvári sa mi objavil škodoradostný úsmev a pomaly, aby som Harryho nezobudila, som sa k nemu prisunula.
Tvár mal naboku, takže nebolo ťažké sa dostať s pierkom k jeho nosu. Párkrát som ním zamávala a keď sa Harry pomrvil, prestala som. Potom opäť a opäť, až kým sa nepoškrabal po nose, no ešte stále spal.
„Páni, ten je tvrdý ako medveď,“ zamrmlala som si pre seba a opäť som ho pošteklila. Tentoraz si pri pokuse sa poškrabať pichol do oka a bolestivo zjajkol.
„Panebože, prepáč,“ ospravedlňovala som sa rýchlo.
„Čo sa to deje? A prečo sa ospravedlňuješ? Veď to ja som sa pichol do oka,“ nechápal Harry.
„No mojou príčinou,“ povedala som s previnilým výrazom a ukázala som mu pierko.
„Odkiaľ ho máš?“
„Z vankúša,“ pokrčila som plecami.
„Tak čo keby ich bolo viac?“ usmial sa tajomne Harry a vzal vankúš do rúk. Kým som pochopila, čo chce zrobiť, bolo neskoro a ja som dostala ranu do ramena. Zvalila som sa na matrac a rýchlo som zišla na podlahu, no Harry neváhal ani minútu a nasledoval ma. Zvýskla som a vrhla sa na môj vankúš, aby som sa mala čím brániť.
Odrazu sa strhla obrovská vankúšová bitka a obliečky pomaly ale isto povoľovali, až sa spomedzi nich začali vyvliekať pierka. A presne to bol Harryho zámer. Mlátili sme všade okolo seba a smiali sme sa ako blázni. Perie okolo nás vírilo a jeho počet rapídne stúpal.
O chvíľu sme mali poloprázdne vankúše a ja som už nevládala. Unavene som sa hodila na posteľ a kapitulovala som. No Harry to ako bielu vlajku nebral. Naďalej do mňa búšil vankúšom a všade okolo mňa lietalo perie. Ja som sa nemohla prestať smiať.
Napokon Harry odhodil vankúš a ľahol si vedľa mňa. Obaja sme pozerali na strop a nad nami lietalo snáď milión pierok. Fúkaním som ich opäť nadvihovala a úsmev mi neprestával žiariť na perách.
Otočila som sa k Harrymu a behom sekundy som na ňom sedela. Schytila som mu ruky a dala mu ich za hlavu. Až potom som sa priblížila k jeho perám a pobozkala ho. Vedela som, že keby Harry chcel, hravo by ma premohol, no neurobil tak a ja som ho za to zbožňovala. Nevinný bozk sa zmenil na vášnivý súboj jazykom a ja som bola prekvapená, že po tom všetkom ešte vládzem.
Váľali sme sa po posteli a po chvíli boli celé naše telá oblepené bielym páperím.  Na chvíľu som prerušila bozk a pozrela som sa na tú spúšť okolo nás.
„Panebože, Harry. Pozri, čo sme urobili,“ povedala som a začala som sa smiať.
„Nevadí. Veď si to upracú,“ zaškeril sa.
„My sme blázni,“ smiala som sa opäť a zliezla som z Harryho. Schytila som kôpku peria do dlaní a vyhodila to do vzduchu, pričom som sa smiala ako malé decko. Harry ma len s úsmevom pozoroval, a tak som s jednou kôpkou došla k nemu a fúkla som mu ju do tváre. Ten jeho výraz stál za to. Perie mal polepené po celej tvári a snažil sa ho dostať preč z úst, pretože práve, keď som fúkla, on šiel protestovať a to sa mu stalo osudným.
Opäť som vybuchla smiechom a zvalila som sa na posteľ. Tentoraz Harry priľahol mňa a držal mi ruky, takže som sa nemohla ani len pohnúť.
„Aký trest si zvolíš? Mučenie alebo pratanie?“ uškrnul sa Harry.
„Mučenie,“ usmiala som sa sebavedomo, no to som ešte nevedela, čo má Harry v pláne. Stále mi držal ruky, no začal na bozkávať a pomaly prechádzal každučký kúsok tela, až k tomu najcitlivejšiemu. Zažívala som pocity extázy a premýšľala som, čo je to za mučenie. No potom som to zistila.
Práve, keď som cítila, že každou sekundou dosiahnem vrchol, prestal. Z hrdla sa mi vydral sklamaný povzdych a zmučene som sa naňho pozrela. Na tvári sa mu pohrával škodoradostný úškrn a oči mu žiarili. Pustil mi ruky a sadol si vedľa.
„Ty potvora!“ zvolala som, schmatla vankúš vedľa mojej hlavy a hodila som ho doňho. Harry sa šikovne uhol a zasmial sa.
„Sama si to chcela,“ zaškeril sa.
„To nebolo fér,“ protestovala som, keď sa ozvalo búchanie na dvere.
„Harry! No tak už otvor! Cez noc som šiel inam ale teraz by som sa už rád prezliekol!“ volal z chodby Louis.
„Ešte chvíľu vydrž!“ zvolal Harry a zo zeme mi hodil svoju košeľu a sám si obliekol rifle. Rýchlo som si ju zapla a Harry medzitým odsunul stoličku.
„Ráč vstúpiť,“ otvoril dvere a za nimi sa objavila Louisova postava so šokovaným výrazom na tvári.
„Čo. Sa. Tu. Preboha. Stalo?“ opýtal sa s padnutou sánkou.
„Len sme sa trošku...“
„...hrali,“ dokončila som za Harryho a uškrnula sa.
„A to ste pritom museli roztrhať vankúše a zaperiť celú izbu?“
„No, trošku sa to vymklo spod kontroly,“ pokrčil plecami Harry a prisadol si ku mne na posteľ.
„Radšej sa už nepýtam. Len sa prezlečiem a padám,“ povedal, vzal si veci z kufra a zavrel sa v kúpeľni.
„Ja už asi pôjdem,“ povedala som Harrymu. „Uvidíme sa dole na raňajkách?“
„Už sa ťa neviem dočkať,“ usmial sa a pobozkal ma na vlasy.
Rýchlo som si obliekla sukňu, a s lodičkami v ruke som zamierila na chodbu a následne výťahom do mojej izby. Dala som si teplú sprchu a obliekla si svetloružové šaty a vysoké sandále. Na pery som si naniesla svetlý lesk a hotová som zamierila do jedálne za Harrym. 

12 komentárov: