O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

utorok 26. februára 2013

Irresistible 40


1D Challenge - Day 8 - Favourite Niall' s photo - taktiež so nemohla vybrať len jednu :D





plus opäť odporúčam pustiť si k časti pieseň :-)

Sekundy sa zdali hodinami a ja som sa neskutočne bála. Z izby vychádzali zvuky, no netušila som, čo sa tam deje. Srdce mi bilo ako splašené a mysľou mi behala len modlitba o otcov život. Strach ma neskutočne ovládol a slzy mi tiekli prúdom.
Niallovo tričko už bolo celé premočené, no on sa neodtiahol. Držal ma pevne a neustále ma chlácholil, no ja som ho pomaly ani nevnímala. Jediné, čo som mala pred očami, bola ockova tvár v úplnom šoku.
Nedokázala som sa spamätať a strach neustupoval, tak ako slzy. Odrazu sa otvorili dvere na izbe a vonku začali odchádzať sestričky. Jemne som sa odtiahla od Nialla a pozrela som na nich. Nik sa nezastavil, aby mi povedal, čo s ním je. Až posledný doktor za sebou zavrel dvere a podišiel k nám.
Na chodbe sa rozhostilo mŕtvolné ticho. Z izby už nebolo počuť nič, ani len zvuk kardiografu. Srdce mi začalo biť ešte rýchlejšie a strach ma celú ovládol.
„Je mi ľúto,“ šepol doktor a v tej chvíli sa mi zrútil svet. Nohy sa mi podlomili a Niall ma zachytil vo svojom náručí. Z úst sa mi vydral bolestný výkrik a mala som pocit, akoby mi praskalo srdce.
„Nie!!!!“ kričala som a plakala. Keď som sa postavila na nohy, vytrhla som sa Niallovi z náručia a vbehla som do izby. Otec ležal tuhý na posteli so zavretými očami a na kardiografe svietila zelená rovná čiara.
„Nieee, nie, nie! Ocko!“ pribehla som k nemu a snažila som sa ho oživiť. Z očí mi tiekli slzy, takže som už pomaly nevidela pred seba, no to ma nezastavilo. Niall vošiel za mnou a snažil sa ma odtiahnuť. No ja som okolo seba búšila päsťami, aby som sa ho zbavila a neustále som sa vracala k posteli.
„Mel, it´s over,“ šepol Niall súcitne a snažil sa ma objať.
„Nie, nie, nie!!!! On nemôže byť ... Je jediný, koho mám!“ kričala som bezhlavo a zúfalo som sa skĺzla na posteľ vedľa neho. „Prosíííím!!!“ kvílila som a búšila do jeho pŕs. Nič však nepomáhalo. Bol koniec. Všetkého. Ostala som samučičká sama.
„Prečo, bože?!?! Prečo?!“ plakala som a dívala som sa na otcovu meravú tvár. V rukách som zvierala jeho dlaň neustále som sa dívala na kardiograf v poslednej nádeji, že jeho srdce opäť naskočí.
Niall podišiel ku mne a ticho ma objal. Ja som hľadela meravo pred seba a nedokázala som vôbec premýšľať. Vôbec mi nedochádzalo, čo to znamená. To predsa nie je pravda. Nemôže byť!
„Poď, Mel. Musíme ísť,“ riekol Niall a ťahal ma vonku.
„Nie, nie, nie...“ opakovala som ticho dookola, akoby som blúznila a bez pohnutia som sa pozerala na stenu. Niall ma vzal do náručia a vyniesol ma z izby. Ja som ani nevnímala, čo sa okolo mňa deje. Jediné, čo som mala v mysli bol posledný pohľad na otca.
Ani som nepostrehla, ako ma Niall položil na zem a objal ma. Pritisol si ma k sebe aj napriek tomu, že som bola ako bábka a upokojoval ma. Po chvíli mi prestali tiecť slzy a len som otupene pozerala pred seba. Bez jediného slova, bez pohybu.
Môj mozog prestal fungovať a svet okolo mňa prestal existovať. Bola som sama. Neostal mi nikto. Bolesť v hrudi som po ďalších pár minútach prestala pociťovať a vnútri som mala len prázdno. Čiernu tmu bez nádeje malého svetielka.

Čas plynul a ja som vôbec nevnímala svet okolo seba. Bola som sama vo svojej realite a nič so mnou ani nepohlo. Nič som nejedla a v noci som nespala. Kým Niall chodil do nemocnice, ja som ostávala v izbe a meravo som hľadela pred seba. Keď sa Niall večer vrátil, našiel ma na tom istom mieste a v tej iste polohe, ako keď odchádzal. Snažil sa mi pomôcť, no nevedel nájsť riešenie. Pretože žiadne nebolo.

Niall
Melanie sa úplne zosypala a mysľou bola akoby niekde úplne inde. Nejedla, nepila, nespala. Vlastne nerobila vôbec nič. Bál som sa ju nechať samu na izbe, no musel som ísť na mamkou. Keď som sa večer vrátil, našiel som ju v tej istej polohe, ako keď som odchádzal.
Po dvoch dňoch jej volali z márnice, no ona nebola schopná niečo povedať, tak som to zdvihol. Nevedel som, čo im mám povedať, tak som ich poprosil, aby ho nejako uskladnili, kým sa Mel zotaví. Večer som šiel opäť za mamkou a aké bolo moje prekvapenie, keď som ju našiel vysmiatu a pri vedomí.
„Mami,“ zvolal som šťastne a objal som ju.
„Ahoj, Niall,“ usmiala sa a vystískala ma. „Si v poriadku?“
„To sa pýtaš ty mňa?“ zasmial som sa.
„To len tak,“ uškrnula sa. „Ako je na tom Collin?“
V momente, keď sa naňho spýtala, úsmev mi zmizol z tváre a oči mi potemneli. Netušil som, ako jej to mám oznámiť.
„On ... podľahol zraneniam,“ šepol som potichu a mamka sa na mňa strnulo dívala.
„Niall, takéto žarty si zo mňa nerob!“ riekla vážne.
„Kiežby, mami,“ odvetil som a ona prepukla v plač. Podišiel som k nej a snažil som sa ju upokojiť, no tak ako pri Melanie to bolo zbytočné. Po niekoľkých minútach, keď plač neprestával, vošiel dnu doktor, aby ju prezrel. Nechápavo sa na ňu pozrel a nevedel, čo sa stalo.
„Collin Benson bol jej priateľ,“ povedal som na vysvetlenie. Doktor len chápavo prikývol hlavou a odvetil, že sa vráti neskôr. Po polhodine plač prestal, no mamka zízala len pred seba. Pripomínala mi Melanie, akurát s tým rozdielom, že rozprávala.
„Potrebujem byť sama.“
„Ale mami...“
„Prosím,“ pozrela na mňa so slzami v očiach a tak som ju pobozkal na líce a vyšiel som von. Tam som stretol doktora a spýtal som sa ho, ako to s ňou vyzerá. Odvetil, že veľmi dobre a zajtra bude môcť ísť domov. Potešil som sa a rýchlo som sa ponáhľal späť za Mel.
Hoc bola Melanie po celý čas mimo, snažil som sa s ňou rozprávať, aby sa vrátila späť z toho jej sveta. Doposiaľ neúspešne.
Keď som vošiel do izby, riekol som, že sa mamka už prebrala. Pozrela na mňa a pokúsila sa o úsmev, no tvár sa jej skrivila do grimasy. Podišiel som k nej a objal ju. Opäť sa rozplakala a schúlila sa mi v náručí.
„Čo mám robiť?“ opýtala sa ma.
„Najprv sa musíš vzchopiť. Collin by určite nechcel, aby si bola v takejto apatii,“ šepol som a pobozkal ju na čelo.
„Keď ja ... je to oveľa ľahšie. Aspoň to tak nebolí,“ zafňukala.
„Musí to bolieť. To znamená, že žiješ. Prejdeš si týmto obdobím a po chvíli to prejde.“
„Ale čo mám robiť s tou márnicou? Nezvládnem tam volať a vybavovať nejaké veci.“
„Povedz mi, čo si praješ a ja to vybavím,“ riekol som.
„Si si istý?“
„Samozrejme,“ usmial som sa. „Tak?“
„Otec by chcel krematórium, to som si istá. Vždy sa rozčuľoval nad tým, ako dajú niekoho pochovať a z jeho tela ostane len kostra.“
„Tak dobre. A pohreb?“
„Dublin. K mamke,“ šepla trasľavo a opäť jej z očí vytryskli slzy.
„Zariadim to. Ako sa volala?
„Marylin Benson. A ešte niečo. Z časti popola chcem nechať vyrobiť mini diamant v tvare srdca. Aby som ho mala vždy pri sebe.“
„Hneď tam zavolám,“ šepol som a pobozkal ju na vlasy. „Zajtra môžeme ísť domov.“
„Domov,“ riekla skleslo. „Ja už nemám domov.“

44 komentárov:

  1. ty kokos.. :((((( ako krásne. len.. chápeš :x

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Aww :( :( Rozplakalo ma to :( krásna časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Je to úžasne... Na jednej strane som rada, že zomrel lebo teraz môžu byt spolu ale trošku som si aj poplatkami a to s tým diamantom super nápad.. Jak si na to prišla? Ako inak úžasná časť inak včera som si prečítala cele holidays ešte raz a proste to bola asi tvoja naj poviedky :) a táto je úžasná :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. toto revem jak malá :O ach bože

    OdpovedaťOdstrániť
  5. dúfam, že sa z toho Mel zotaví....but amazing part ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. ja som vedela, že umre :D ale samozrejme som mu to nepriala .... ale dokonalé napísané :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. To nemyslíš vážne! Zomrel? :O Prežívam to s Mel.. :( A ten diamant, nemám slov... Inak úžasná časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Normálône mi išli až slzy .. neskutočná časť .. :´( proste wuaw .. chcela by som aj dalšiu ..

    OdpovedaťOdstrániť
  9. takže predsa len som nemala pravdu :( .... už po pár riadkoch ma to rozplakalo.. a ešte k tomu tá skladba.. perfektne to hraje na city ;D .. dokonalosť sama ..:/

    OdpovedaťOdstrániť
  10. ale vlastne ti musím aj poďakovať ..lebo mala som take ťažšie obdobie, všetko sa na mňa sypalo.. stale som si vravela že to nie je až take zlé, sú aj horšie veci, oveľa horšie, samozrejme že sú .. ale vyplakať sa ,to je neopísateľný pocit, akoby sa s tými slzami vyplavilo aj to všetko trápenie a tak alee, akoby mi moja hrdosť nedovolila si poplakať alebo čo .. a už keď som aj chcela, nešlo to, netuším prečo..taký blok.... a stačila len jedna dojímavá časť od teba aby ma takpovediac odblokovala a aj keď som teraz neplakala kvoli tomu, a iba krátko, cítim sa oveľa lepšie.. Ďakujem :)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Komentujem po dlhom case, dievca dostala si ma. Uchvatne !!

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Slzy, slzy, slzy... Nádherná časť aj keď smutná! Stále nechápem ako dokážeš všetky tie pocity opísať, tak reálne vôbec nie prehnane a tak priamo... Wow.... Teším sa na ďalšiu :)

    Klaudi

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Plačem..... ale inač krásnučká čast :)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Ozývam sa po dlhšom čase, lebo som nestíhala čítať a zároveň komentovať niektoré z blogov... Úplne nádherná časť, aj keď je taká smutná :) Fakt krásne si to všetko opísala - totálne som to prežívala s Melanie, aj keď ja som také nič našťastie nezažila. Más môj obdiv, takto to nedokáže len tak hocikto napísať. A s tým diamantom... To bol fakt dobrý nápad. Ako ti to napadlo? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Och Boze :) nadherne napisane aj ket to je smutne :') z teba by bola svetovo uznavana spisovatelka :) toto nedokaze len tak hocikto (:

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Tak toto je už moc. Nemám slov! Píšem cez zaslzené oči. To čo si mi spravila? :'(
    Proste, brutálne nádherná, perfektná, úžasná, výborná ahhh časť!
    Prvá FF ktorá ma rozplakala.
    Dokázala si to napísať tak, ah, živo. Predstavovala som si to, vcítila som sa do Melanie. A proste,ach, ja vážne nemám slov. Jedným slovom ÚŽASNÁ časť!!! aj všetky ostatné. :) Len tak ďalej. :)
    -Ell

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Nemám slov na túto časť ! Seginka Mel :/ Verím , e všetko dáš do poriadku čoskoro ! Inak budem sa opakovať super! xx #TvojaČitateľka

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Plačem <3 krásne :) naozaj úžasné a smutné :'( kokos čítala som to večer a tak som sa rozplakala :D a nemohla som zaspať lebo som rozmýšľala nad tým čo bude v ďalšej časti :D

    OdpovedaťOdstrániť
  19. smutne musel zomriet?:( chvilu som si myslela ze sa prebudi ked sa ho snazila ozivit mel no skoda:( no aspon mozu byt s mel spolu:) tesim sa na dalsiu cast:) dufam ze sa to vsetko da do poriadku:)

    OdpovedaťOdstrániť
  20. Jq viem ma to byť smutné aj je..ja len že ma strašne pobavilo to " otec bol tuhý" či ako to tam bolo napísané..:D..tak je to skvelé ako vždy..:) len tak ďalej si skvelá

    OdpovedaťOdstrániť
  21. Toto mi nerob prečo musel zomrieť:( teraz kazdy bude smutný :( ale ináč strašne krásne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  22. Dokonalé !!! Snáď dnes pridáš časť :D

    OdpovedaťOdstrániť
  23. je to krásne, dala som si na čas, s komentárom, pretože som to všetko chcela vstrebať ale bolo to krásne! ako vážne, a dobru pesničku som vybrala :DDD ale nie ako vážne je to dokonalý diel a prisahám, že ak by bol dlhší tak sa už naozaj ale rozrevem! Teraz mi len slzy tak "poamly" stekali dole lícami:D ale je to krásne!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  24. nestkutočné ...až mi slzy vyšli ...krásna kapitola ....skoro nevidim na klavesnicu (haha) :P ...nádhera

    OdpovedaťOdstrániť