O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

nedeľa 3. marca 2013

Irresistible 43

nový článok :) http://music-zone.eu/debutovy-album-tate-a-stevensa-uvidime-uz-23-aprila/
1D Challenge - Day 12 - Favourite Louis Photo - bože ja nemôžem vybrať len jednu!!!!












Niall
Sedel som pri okne a premýšľal som o Melanie zatiaľ čo sa ostatní rozprávali na posteli. Všetci sme čakali na Louisa, ktorý šiel do Starbucksu po kávu, keď sa v tom otvorili dvere a on vošiel dnu. Pozrel som sa naňho a čakal som, čo povie.
„Odišla,“ vyriekol. Najprv mi nedopínalo, o čom to hovorí.
„Kto odišiel?“ spýtal som sa hlúpo.
„Mel. Práve odišla taxíkom.“
„Možno sa len išla niekam prejsť. Nemohla odísť,“ riekol som s trasľavým hlasom. Bál som sa, že by mohla odísť a nechať ma samého. Že by ma mohla opustiť. V momente som však bol na nohách a vybehol som z izby. Zvyšok kráčal za mnou a na recepcii som sa spýtal:
„Melanie Benson. Odhlásila sa?“
„Počkajte,“ riekla dievčina za pultom a ťukala niečo do počítača. „Áno, pre chvíľou odišla. Ste Niall Horan?“
„Áno, som.“
„Nechala vám tu list. Aj pre akúsi Hayley a Mauru,“ povedala a podávala mi tri listy. Zmätene som na nich pozeral a nevedel som, čo mám robiť. Hayley mi ich vytrhla z ruky a vzala si ten svoj. Zvyšné mi podala naspäť a otočila sa nám chrbtom.
„Tak ho otvor!“ hučal do mňa Harry a ja som sa spamätal. Vzal som do ruky obálku s listom, ktorý bol adresovaný mne a otvoril som ju. Vytiahol som odtiaľ poskladaný papier a pomaly ho roztvoril. Ako som ho čítal, srdce mi bilo rýchlejšie a rýchlejšie a dych sa mi zastavil.
Neveril som tomu, čo tam bolo napísané. Nemohla odísť! pomyslel som a zdvihol som pohľad na chalanov. Keď som sa neozýval, čo píše, jednoducho mi list vytrhli z ruky a prečítali si ho sami. Medzitým ku mne podišla Hayley a súcitne ma objala.
„Musíš ju pochopiť,“ riekla. „Prežíva ťažké obdobie a musí sa z toho spamätať.“
„Ja viem,“ riekol som a z pravého oka mi vytiekla slza. Chrbtom ruky som si ju zotrel z líca, no to mi nebolo na nič platné. Po prvej nasledovala druhá a za nimi ďalšie. S obálkou pre mamku som sa rozbehol po schodoch nahor a zaklopal som na jej dvere. Bez slova som jej podal obálku a zmizol som v svojej izbe.
Len čo som za sebou zatvoril dvere, vrhol som sa k posteli a búšil som od zlosti aj smútku do vankúšov. Potom som ich hodil cez celú izby do dverí a skrútený som premýšľal, čo ďalej. V podstate sa so mnou nerozišla, no tým, že odišla nám určila akúsi pauzu.
Na jednej strane som ju a jej potrebu zmiznúť chápal, no na druhej strane som sa cítil priveľmi dotknutý. Odrazu ma napadlo jej zavolať a zistiť, čo sa deje. Vzal som mobil a hľadal jej kontakt. Pod M ako Melanie nebolo nič. B ako Benson taktiež nič. Napokon som prelistoval celý zoznam, no nenašiel som ju.
V tom som si uvedomil, že som jej číslo nemal. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, navyše sme boli neustále spolu, takže sme si volať nepotrebovali. Rýchlo som sa postavil na nohy a vybehol som z izby. Chcel som nájsť Hayley, no opäť som nemal tušenia, ktorá izba je jej.
A tak som začal po jednom klopať na izby a pýtal som sa na Hayley. Napokon ostávala už len Louisova, kde som ju našiel sedieť na posteli a čítať si môj list.
„Hayley!“ zvolal som s úľavou. „Potrebujem tvoj mobil!“
„Mobil? Načo?“ nechápala Hayley.
„Potrebujem zavolať Mel!“
„Ty nemáš jej číslo?!“
„Nikdy som ho nepotreboval. Tak môžem?“
„Iste, na,“ podala mi svoj telefón a ja som s ním vyšiel na chodbu. Našiel som ju v kontaktoch a stlačil som volať. Párkrát to v mobile píplo a potom sa ozvalo:
„Číslo, na ktoré sa pokúšate dovolať, už neexistuje.“
„Čože?!“ zvolal som zúfalo a vypol som mobil. Mal som chuť ho hodiť cez celú chodbu, no potom som si uvedomil, že nie je môj a tak som vošiel späť do izby.
„No?“ pozreli na mňa všetci.
„Jej číslo už neexistuje,“ riekol som zúfalo a hodil som sa na posteľ. Mal som pocit, akoby som ju stratil. Odišla bez rozlúčenia, nechala po sebe len list a teraz sa jej nemôžem ani dovolať. Bolo to, aby chcela zmiznúť úplne. Z Mullingaru, z Írska, zo sveta. Nik, kto by sa s ňou chcel spojiť, už nemal šancu. Bolo to, akoby ani neexistovala.

Mel
Len čo som dorazila na letisko, mala som šťastie a môj let odlietal o polhodinu. Rýchlo som si kúpila letenku, vydala im batožinu, prešla všetkými kontrolami a sadla som si čakajúc, kedy budem môcť nastúpiť.
Odrazu si ku mne prisadol nejaký chalan a poznamenal:
„Tak čo, kráska, na pohreb?“ zaškeril sa a myslel si, že to je neviem aký skvelý vtip.
„Nie, z pohrebu,“ odvrkla som a vytiahla som si mobil.
„Prepáč, to je mi ľúto. Nemyslel som to tak, len som chcel nadviazať konverzáciu,“ ospravedlňoval sa.
„Fajn,“ pokrčila som plecami a postavila sa na odchod. Nemala som ani v najmenšom záujme počúvať tie jeho dristy. Postavila som sa do radu v kaviarni a čakala som, aby som si kúpila poriadnu kávu a nie tú z automatu.
Mobil som si medzitým prehadzovala, medzi rukami, keď som sa odrazu zarazila. Rýchlo som odstránila kryt a vybrala som SIM-kartu. Potom som si spomenula, že aspoň Hayleyino číslo si by som mala nechať, a tak som ju zasunula naspäť, naštartovala mobil a napísala si číslo na ruku.
Vtedy som už bola na rade, tak som si popýtala veľké latté a opäť som vybrala kartu. Prelomila som ju napoly a hodila ju do najbližšieho odpadkového koša. V mini obchodíku vedľa kaviarne som si kúpila novú a založila ju do mobilu.
Spokojná so svojou robotou som sa pobrala k bráne do lietadla, ktoré už bolo otvorené pre pasažierov. Nastúpila som dnu a sadla si na svoje miesto. Kým sme vzlietli, pozorovala som ľudí vonku a neskôr budovu letiska, ako sa neustále zmenšuje a vzdiaľuje.
Keď sme už boli v oblakoch, zapla som si televízor a pri pozeraní filmu som zaspala. 

16 komentárov:

  1. ach smutné ..... ale samozrejem dokonalé :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Skvelá časť :D Chápem, že si si nemohla vybrať len jednu :D Kto by si mohol :P A ten text si tiež veľmi pekne napísala :D Niečo z teba bude :D teším sa na ďalšiu :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Skvelá časť, len ma mrzí ten Niall.. ach ale kráásne to je :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Bože to je také smutné nenormálne tu revem:( strašne nádherná časť:)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nech sa vráti:( Dokonalé :)*Viki*

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Drastické pre nialla. .:/ ale :) to nie je koniec :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Neskutočné, nenormálne, neočakávané proste, nemám slov! <3 bože ty si the best girl :33 neskutočne sa tešim na ďalšiu (: jejdáá a ja už som si myslela že budú pokope s Niallom a teraz toto o_O :D wooohoo very beautiful :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Lali, vážim si ťa ako autorky všetkých tých príbehov, nad ktorými som strávila prebdené noci :D a naozaj píšeš krásne..preto ťa prosím,nemohla by si mi povedat názor na môj začiatok príbehu? http://mylittlebigfantasy.blogspot.sk/ ..napísala by si mi tvoj názor do komentáru alebo na mail? ďakujem:) a hlavne pokračuj v pisaní, ide ti to :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. bombastická kapitola

    OdpovedaťOdstrániť