O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

utorok, 15. apríla 2014

Challenge 23

„Keď už teda viem, kto je Theo, nepovieš mi, čo sa to vlastne stalo?“
„Theo mal nejaké problémy v škole. Musím ísť za riaditeľkou,“ odvetila Emma. „Tu zaboč doprava a na kruhovom objazde rovno. O chvíľu by sme mali byť tam.“
„Aké problémy?“ zaujímal som sa.
„Vraj sa s niekým pobil, no nezdá sa mi to. Včera som si všimla, že mal pod okom menšiu modrinu. Netuším, čo sa to deje, no hneď to zistím. Tu zastav.“
„Ďakujem ti. Neskôr ti zavolám,“ usmiala sa na mňa, no ja som nemal ani v najmenšom úmysle ju tu nechať a len tak odísť.
„Idem s tebou,“ povedal som rozhodne.
„To nie je potrebné. Zvládnem to.“
„Prosím,“ pozrel som na ňu psími očami a ona len prekrútila tými svojimi.
„Fajn. Ale počkáš na chodbe, jasné?“
„Rozkaz, šéfe,“ zasalutoval som a ona sa zasmiala.
„Tak poďme,“ kývla hlavou a obaja sme vystúpili zo zaparkovaného auta.

Emma
Spoločne sme vykročili k škole, ktorá bola plná študentov, keďže bolo len krátko po 12. Cestou ma Harry chytil za ruku a ja som v bruchu zacítila motýle vytrženia. Nemohla som si pomôcť, začínala som strácať svoju nezávislosť kvôli tomuto sexy zeleno-okému chlapovi, čo kráčal vedľa mňa. Usmiala som sa naňho a so sladkým pocitom v hrudi som pokračovala v ceste.
Nemohla som si nevšimnúť všetky tie obdivné pohľady, hlavne tie dievčenské, ktoré sa upierali na Harryho. Občas síce padli aj na mňa, no výraz na ich tvári sa už zmenil na skôr nevraživý. V istom zmysle som ich chápala, no nemohla som si pomôcť a aj tak som sa cítila skleslo, že ma nenávidia bez toho, aby ma poznali. No na druhej strane som bola hrdá, že po mojom kroku kráča práve Harry a prisahala som si, že len čo bude správna chvíľa, zistím si, čo za úžasný hlas sa v ňom skrýva.
Len čo sme sa dostali pred riaditeľňu, vonku už na lavičke sedel Theo a rozbitou perou. Z nosa mu taktiež tiekla krv a on si ju sem tam utrel vreckovkou.
„Theo!“ zvolala som vystrašene. „Čo sa ti stalo? Si v pohode?“
„Je mi fajn,“ odvrkol Theo a zdvihol pohľad zo zeme. „Prepáč, že som prerušil tvoje ... plány.“
„Tak hovor. Čo sa stalo? Vraj si začal bitku na dvore počas obedňajšej prestávky.“
„Nič to nebolo.“
„Harry, mohol by si nás na chvíľu nechať osamote?“ pozrela som naňho a on len krátko prikývol a pobral sa na naprieč chodbou, kde už stála skupinka dievčat a ja som prisahala, že sa s ním budú chcieť fotiť a ktoviečo iné. No to teraz nebolo dôležité. „Tak to vyklop. Už sme sami.“
„Vážne sa nič také strašné nestalo.“
„Začal si to?“ opýtala som sa prísne.
„Vyprovokovali ma. Nemohol som to nechať tak!“ kapituloval Theo a oprel sa dozadu o stoličku.
„Ako ťa vyprovokovali.“
„Nechcem o tom hovoriť.“
„Bohužiaľ, nemáš na výber,“ povedala som prísne a čakala som odpoveď. Theo si povzdychol a opäť si utrel krv z nosa. Následne spustil vysvetlenie.
„Brian si ťa začal brať do huby a nejako som ho musel zastaviť.“
„Mňa? Ako to?“
„Trvá to už dlhšiu dobu, no doposiaľ sa to dalo vydržať. Neustále robil narážky na to, ako ma vychováš a podobne. Nebolo to veľmi príjemné, no nechcel som robiť problémy. Chalani stáli za mnou a vždy sa ma zastávali. No dnes to prehnal.“
„Čo ti povedal?“ opýtala som sa a tlak mi rapídne stúpal. Veľmi dobre som si vedela predstaviť, čo môžu takíto pubertiaci narozprávať.
„Včera vyšiel článok v Sugarscape. Jeho priateľka mu ho ukázala a on to hneď využil, keďže mal nové pikošky.“
„O čom to hovoríš?“ nerozumela som.
„O ňom,“ kývol hlavou na Harryho opodiaľ, ktorý sa podpisoval dievčatám na ich tašky. Chudáčik, pomyslela som si. Prestaň! Teraz je dôležitý Theo! „V tom článku sa píše aj o tebe a o tom, že si zlatokopka, ktorá sa len chce zviditeľniť. Aspoň tak to povedal Brian. To som sa už nezdržal a jednu som mu vrazil. Samozrejme, že mi to pekne vrátil a už sme boli v sebe.“
„Ach, Theo,“ povzdychla som si a pohladila som ho po ramene. „Ďakujem ti, že si ma bránil, no takto si to dostal do problémov. Uvidíme, čo bude chcieť riaditeľka, okey?“
„Fajn,“ povzdychol si Theo a opäť sa lakťami oprel o kolená s pohľadom upretým do zeme. Chvíľu sme tam mlčky sedeli, každý premýšľajúc o ničom inom, keď v tom sa dvere na riaditeľni otvorili a von vyšiel povýšenecky pôsobiaci pán a za ním mladý chalan, pravdepodobne Brian.
„Poďte ďalej, slečna Reedová,“ zvolala riaditeľka Hoofstadová. „Vy zatiaľ počkajte vonku.“
A tak sme sa s Theom zdvihli a vošli dnu, zatvoriac za sebou dvere. Po 15 minútach rozhovoru sme sa zhodli, že sa nezhodneme. Následne riaditeľka zavolala dnu aj Briana s otcom a donútila chlapcov podať si ruky a ospravedlniť sa navzájom. Následne im určila trest a mohli sme odísť. Harry nás medzitým čakal na lavičke na chodbe, a keď sme vyšli z kancelárie, postavil sa a podišiel k nám.
„Všetko v poriadku?“ opýtal sa.
„Vydrž chvíľu,“ riekla som a krv v mojom tele mi vrela od zlosti. Podišla som smerom k Brianovi a k jeho otcovi a povedala som: „Pán Steinberg, žiadam vás, aby ste si kontrolovali syna a aj to, ako rozpráva o mne či o hocikom inom. Neželám si, aby ešte niekedy bral moje či Theove meno do rúk, inak sa osobne postarám, aby na to doplatil. Nabudúce z toho nevyjde tak ľahko.“
„Vyhrážate sa mi?“ nadvihol obočie Brianov otec.
„Nie, len vás upozorňujem. Nerada by som bola nútená pristúpiť k určitým opatreniam, no ak mi k tomu dá váš syn podnet, nezaváham ani sekundu. Rozumeli ste?“
„Budem to mať na vedomí,“ uškrnul sa Steinberg posmešne a otočil sa k synovi. „Poďme radšej preč od tejto spodiny,“ dodal na záver a ja som myslela, že vybuchnem. Nebyť Harryho, ktorý ma zadržal, bola by som sa za ním vybrala a dala mu pocítiť ženskú zlosť. No našťastie ma zadržal a ja som sa po chvíli upokojila.
„Vidím, že sme naozaj rodina. Short-tempered, both of us,“ poznamenal Theo s úškrnom a ja som sa zasmiala.
„Bodaj by nie,“ zaškerila som sa. „Ale aj tak. Skús jeho reči nebrať tak vážne, dobre? Aj keby boli o mne.“
„Ale...“
„Prosím ťa.“
„Tak fajn,“ prikývol Theo.
„Poďme na hodinu, mladý muž. Nech nemáš ďalšie problémy. Uvidíme sa doma,“ usmiala som sa.
„Čau,“ odvetil Theo a pobral sa ďalej po chodbe, zatiaľ čo sme my s Harrym vykročili k východu. Nemohla som si pomôcť neusmievať sa. Vedomie, že sa ma Theo zastal mi dodávalo silu a pocit spolupatričnosti. Konečne sme boli rodina.

13 komentárov:

  1. Rrozplývam sa :-o <3 teším sa na ďalšiu :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Theo. ♡ teraz rozmyslam ci by sa aj mna niekto tak zastal, no myslim ze nie, nevadi. :D cast je super ako vzdy. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Uzasne a Theo :) kedy ďalšia? :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ďalšiuuuu :O je to úžasné <3 :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Laura ahoj je to super prefektne naj nemam slov a kedy bude dalsia?? Prosim čo najskor a určite somnou súhlasia aj ostatne baby :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Kedy bude dalšia a inak je to skvelé :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. úplne dokonále to je :3 som nová čitateľka :) a asi nevydržím musím to čítať :D šup šup ďalšiu :3

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Kedy bude ďalšia je to užasne som nova čitateľka a už som prečitala všetky tvoje pribehy a ani nemam nane slov :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem krásne :) práve som dala novú časť

      Odstrániť
  9. just blogwalking.. Nice post and have a nice day :)

    OdpovedaťOdstrániť