O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

piatok, 25. apríla 2014

Challenge 24

„Kam ideme teraz?“ pozrel na mňa Harry s úsmevom.
„Mohli by sme ísť aj ku mne, ak by si chcel. Nie je to ďaleko. Len bude potom treba ísť vyzdvihnúť Kim zo škôlky,“ zamyslela som sa.
„A keby sme ju zobrali teraz?“
„To nie je zlý nápad. Tak poďme. Doma niečo uvarím, keďže sme obaja bez obeda,“ uškrnula som sa a nastúpila som do auta. O 5 minútach sme zastavili na parkovisku pred škôlkou a ja som si odopla pás.
„Počkal by si nás tu, prosím?“
„Iste,“ prikývol Harry a usmial sa na mňa. Ja som sa natiahla a vtisla mu krátky bozk na pery a následne som vystúpila z auta a pobrala sa do škôlky.

„Em? Prečo si prišla tak skoro?“ pozrela na mňa Kimmy zvedavými očami, keď som jej v šatni pomáhali s prezliekaním.
„Len tak. Šla som okolo. A okrem toho dnes máme doma výnimočného hosťa,“ usmiala som sa.
„Hiii! Kto je to? Kto je to?“ volala nadšene až som sa rozosmiala.
„O chvíľku ho stretneš. Čaká nás v aute.“
„Kto je to?“
„Je to môj veľmi dobrý kamarát. Je možné, že sa teraz budete trošku častejšie stretávať.“
„Je vtipný?“ zamračila sa Kim a ja som sa znovu rozosmiala.
„To musíš zistiť sama, moja.“
„Okey,“ pokrčila svojimi malými plieckami a postavila sa z lavičky.
„Tak poďme,“ chytila som ju za ruku a spolu sme vyšli von. Už diaľky som si všimla, ako nás Harry pozorne sleduje a na tvári sa mu rozprestiera úsmev. Pocítila som horúčavu a líca sa mi sfarbili dočervena. Sklopila som zrak dolu a pozerala som sa, kade kráčam. No aj tak som na sebe cítila jeho pohľad.
Keď sme došli k autu, automaticky som otvorila zadné dvere, aby som dala Kim do sedačky, no žiadna tam nebola.
„Dokelu,“ povzdychla som si.
„Deje sa niečo?“ pozrel na mňa Harry.
„Zabudla som na sedačku. Budeme teda dúfať, že nás náhodou nezastavia policajti,“ riekla som a posadila som sa s Kim na kolenách dozadu. „Kimmy, to je môj kamarát Harry. Harry, toto je Kimberly.“
„Ahoj,“ zakýval jej Harry s úsmevom a Kim sa zamračila.
„Si vtipný?“ opýtala sa s hlavou naklonenou na stranu. Harry sa pobavene zasmial a odvetil: „Tak to dúfam.“
„Uvidíme,“ povedala Kim a otočila hlavu k oknu. „Prečo ešte nejdeme?“
„Kimberly!“ zvolala som pohoršene. „Správaj sa slušne,“ poharkala som ju. Ešte som ju takúto nevidela. No dúfala som, že to je len dočasné. Harry na mňa pozrel spýtavým pohľadom a ja som len pokrčila plecami. A tak naštartoval motor a my sme vyrazili na cestu domov. Kým som ho navigovala, Kim len hľadela von oknom a nepreriekla ani pol slova. Zatiaľ som z toho nerobila žiadne závery. Veď predsa len, Harry bol pre ňu úplne cudzí. No na druhej strane, pri Allison takto nereagovala. Premýšľala som, čím to asi bude.
Napokon sme zastavili pred naším domom a vystúpili sme z auta.
„Tak tu teda bývaš, ha?“ poznamenal Harry a obzeral si náš skromný príbytok.
„Nie je to síce boh-vie-čo, ale nám sa tu páči, že Kimmy.“
„Áno,“ zvolala a rozbehla sa k domu.
„Nemyslel som to tak. Vyzerá to tak ... útulne,“ usmial sa na mňa.
„Tak teda ďakujem,“ odvetila som a vošla som cez bránku dnu, aby som netrpezlivej Kim otvorila dvere. Následne som sa obzrela za Harrym a ukázala som mu, aby vošiel.
„Nech sa páči,“ usmiala som sa a on vošiel dnu. Kým sme sa stihli vyzuť, Kim už stihla vybehnúť hore. „Cíť sa tu, ako doma. Tamto je obývačka, ak by si si chcel pustiť televízor alebo niečo. Ja sa idem pustiť do varenia.“
„Pomôžem ti,“ ponúkol sa Harry.
„Nie, nie. Si tu hosťom.“
„Tak idem aspoň s tebou,“ usmial sa a nasledoval ma do kuchyne. Hneď som sa pustila do prípravy rizota, keďže to bolo celkom rýchle a sýtne, a popri tom som kecala s Harrym o všedných veciach. Vtom sa pri nás objavila Kim a postavila sa pred Harryho s bábikou v ruke.
„Dáš si so mnou a Elizabeth čaj?“ opýtala sa ho Kim a ja som sa len spokojne usmiala.
„Iste, madam,“ odvetil Harry a pobral sa za Kimmy žmurknúc na mňa po ceste. Zapla som si rádio a spokojne som pokračovala vo varení. O polhodinu, keď bol obed hotový, som sa pobrala do Kimminej izby, no pri pohľade na Harryho s detskou šálkou v ruke a malíčkom zdvihnutým do hora sa mi pery roztiahli do širokého úsmevu a srdce mi zaplesalo. Kimmy bola očividne pani hostiteľka, keďže ho obsluhovala s imaginárnymi koláčikmi a ja som z nich nedokázala odtrhnúť pohľad. A tak som len stála pri dverách a dívala sa na nich. Napokon ma však Kim zazrela a potešila sa, že sa idem hrať s nimi.
„Vlastne som vás prišla zavolať na obed. Hrať sa môžeme ísť potom, dobre?“
„Okey,“ pokrčila plecami a prebehla popri mne dolu schodmi. Harry horko-ťažko vstal zo zeme a pobral sa ku mne.
„Vidím, že ju zabávaš,“ usmiala som sa.
„Mám rád deti,“ pokrčil Harry plecami.
„Aj keď sa s nimi musíš hrať s bábikami a čajovým servisom?“ nadvihla som spýtavo obočie, no na perách mi svietil úškrn.
„Iste, kovboji by boli lepší, no čo narobíš,“ zaškeril sa Harry a pľasol ma po zadku.
„Heej,“ zvolala som.
„Hovorila si niečo?“ zasmial sa Harry a utiekol dolu schodmi. Len som nad ním pokrútila hlavou a pobrala som sa tiež do kuchyne. Každému som nabrala na tanier a spoločne sme sa pustili do jedenia. Poobede si Kim pustila nejakú rozprávku a Harry mi pomohol umyť riady.
„Ďakujem ti,“ usmiala som sa naňho, keď som odložila posledný tanier na poličku.
„Máš za čo,“ uškrnul sa Harry a ja som len pokrútila hlavou.
„A čo by si tak za to chcel?“ usmiala som sa.
„Ty vieš čo,“ podišiel ku mne bližšie a chytil ma za pás.
„Vieš, že momentálne si len môj kamarát. Nechcem Kimmy vysvetľovať nepotrebné,“ pokrútila som hlavou.
„Ale no tak,“ zapriadol mi Harry do ucha a jemne ma uhryzol do krku. „Nik nás neuvidí.“
„Nebuď taký nedočkavý,“ odvetila som, no aj tak som sa od neho nemohla odtrhnúť. Cítiť ho pri sebe bolo tak úžasné. Bozkával ma na krk až sa posunul na čeľusť, keď v tom zahučali v dverách kľúče.
„Som doma!“ zvolal Theo, ktorý sa práve vrátil do školy a ja som sa musela odtiahnuť od Harry.
„Vidíš?“ nadvihla som obočie.
„Fajn, fajn,“ prevrátil očami Harry a vtisol mi krátky bozk na pery. „Čo bude nasledovať?“
„Improvizujeme,“ zasmiala som sa a pobrala som sa na chodbu za Theom. 

_______________________________________________________________________________

prepáčte, že som vás nechala tak dlho čakať ... síce boli prázdniny, no mám pocit, že som si z nich nič neužila, keďže som si musela vypracovávať maturitné otázky :) a i tak som ešte neskončila ... takže na príbeh nejako nebol čas :) hope you´ll like it :)

17 komentárov:

  1. Perfektné <3 pri tebe sa vždy oplatí čakať :-) držím palce k maturite :-)
    S.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Užasne oplatilo sa čakať skvelá čast som zvedavá ako sa to ďalej vyvinie :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Theo! Nedopraješ žiadnu zábavu starším! Choj ešte do školy. alebo vieš čo ? zober Kim von, nech majú pre seba čas ;)
    Oplatilo sa čakať. Vždy sa to u teba oplatí. Teším sa na ďalšiu časť :))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super skvelé kedy bude ďalšia?

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nevadí, hlavné je, že si ju pridala. Bola to supper časť .A ďalšia bude kedy?

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Nevadi a kedy bude ďalšia? :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. síce trošku odfláknuté, ale krásne! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Odfláknuté je to super skús napilsať ty niečo také

      Odstrániť
    2. Súhlasím, je to obdivuhodné :-) a nie odflaknute..

      Odstrániť
  8. Kedy bude ďalšia? :D

    OdpovedaťOdstrániť
  9. :D laura, radšej kvalitnú časť raz za čas, ako žvasty každý deň ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Bude niekedy teraz ďalšia časť? :D

    OdpovedaťOdstrániť