Irresistible 61

Hotové sme dopili posledné poháre vína a zamkli sme za sebou byt. Ako sme šli dolu výťahom, Hayley mi spomínala príhodu z internátu, ako Greg prehral stávku a musel behať po všetkých poschodiach nahý, pričom ho naháňal dozorca.

Smiala som sa na plne hrdlo, a tak som si ani nevšimla tú hordu ľudí pred bytovkou. No len čo sme vyšli von, uvedomila som si, že som obklopená novinármi. Keď zistili, o koho sa jedná, ožiarili nás bleskami a zasypali otázkami.

Nemala som tušenia, čo mám robiť, a tak som tam len stála ako socha neschopná pohybu.

„Aspoň sa usmej!“ šepla mi Hayley a moje ústa sa vykrivili do krivého úsmevu Panebože, to ale musí vyzerať! pomyslela som si a usmiala som sa prirodzene. Aspoň, keď už budem v novinách, tak nech mám peknú fotku.

„Je pravda, že ste priateľka Nialla Horana zo skupiny One Direction?“ započula som jednu otázku a váhala som, či mám odpovedať. Napokon som uznala, že ak im neodpoviem, tak si tam domyslia niečo vlastné, aj keď to možno urobia tak či tak, no takto bola menšia pravdepodobnosť. A tak som odhodlala otvoriť ústa.

„Áno, sme s Niallom spolu už vyše polroka,“ riekla som s úprimným úsmevom.

„Prečo ste svoj vzťah tajili?“

„Kvôli všetkým tým klebetám, ktorým asi aj tak neutečiem. Určite viete, o čom hovorím,“ odvetila som sarkasticky.

„Takže hovoríte, že ho milujete?“

„Áno, milujem ho. Inak by som s ním predsa nebola. Nie som zlatokopka ani štetka, ako ma niekde opisujú, no ak tomu niekto verí, moje slovo nezmôže nič,“ riekla som úprimne.

„Prečo ste sa rozhodli vyjsť s pravdou von práve teraz?“

„Pretože sa už v austrálskom bulváre objavili naše fotky, a tak sme chceli predísť prekrúteným informáciám. A teraz, ak dovolíte, rada by som si zavolala taxík.“

„Ako ste sa vlastne spoznali?“ sypali otázky ďalej, no ja som už odtiaľ chcela zmiznúť.

„Prepáčte, ale ponáhľam sa,“ predrala som sa cez dav a na ceste som zastavila prvý taxík. Otvorila som dvere a spolu s Hay sme nastúpili. Reportéri sa ma ešte niečo pýtali, no ja som ich odignorovala a zavelila šoférovi adresu.

Len čo sa auto pohlo a my sme zmizli z dohľadu kamier a fotoaparátov, vydýchla som si. Pohodlne som sa usadila do sedadla a zapozerala som sa von oknom, topiac sa vo vlastným zmiešaných myšlienkach. No dlho ticho nebolo a Hayley sa spýtala, kam ideme.

„Do jedného baru, ktorý bude určite otvorený. Neboj, bude sa ti tam páčiť,“ usmiala som sa. Keďže som už bola mierne pripitá z niekoľkých deci vína, chcela som sa baviť a tancovať. Potrebovala som sa odreagovať a jediné miesto, ktoré ma v tej chvíli napadlo bol karaoke bar The Swing.

Keď sme dorazili na miesto, Hayley sa len zvedavo obzerala po budove. Zvonku sa však nedalo vytušiť, čo je to za podnik.

„Tak ideme dnu?“ spýtala som sa.

„Poďme,“ prikývla Hayley a spoločne sme prešli dvojkrídlovými dverami. Ocitli sme sa v moderne vybavenom bare s tanečným parketom doplneným o pódium, kde sa spievalo karaoke. Nebolo to veľa ľudí, no aspoň ich na nás nebude toľko čumieť, keď pôjdeme na pódium.

„Karaoke? To snáď nemyslíš vážne?!“ povedala Hayley a spýtavo zdvihla obočie.

„A prečo nie? Pamätáš sa, ako sme boli naposledy? Aká bola sranda?!“

„Veď to bolo pred troma rokmi!“ namietala.

„No a čo? Nebodaj sa toho až tak zmenilo. Nikto nás tu nepozná. No taaak!“

„Fajn, môžeme ostať, ak si chceš tak veľmi zaspievať, no mňa tam nedostaneš!“

„Hayley, prosíííím!“ hodila som na ňu psí pohľad.

„To na mňa nezaberie!“ prekrížila si ruky na prsiach.

„Môžeš si vziať Toma kedykoľvek ku mne!“

„Vzhľadom na to, že idem späť do Dublina, tak je to nepodstatné.“

„Tak čo chceš?“

„Double date! Ja, Tom, ty a Niall. Aby sa zblížili.“

„Zbláznila si sa? Veď sa navzájom pozabíjajú! Vieš si to predstaviť?!“

„Chcem, aby sa naši chalani mali radi,“ povzdychla si.

„Vieš veľmi dobre, že sa to nestane. Bola by samovražda ich vziať niekam spolu. Spoločenská minimálne.“

„Fajn, ako chceš!“

„Takže pôjdeš spievať so mnou?“ zaškerila som sa.

„Hej, pôjdem. Ale ten byt platí!“ pohrozila mi prstom.

„Áno, áno, kedykoľvek,“ zasmiala som sa a poskakovala som tam ako šialená. Tuho som ju objala a držiac ju za ruku som ju ťahala k voľnému stolu. Sadli sme si a objednali niečo tvrdé, aby sme sa viac uvoľnili. Po pár pohárikoch bola nálada v plnom prúde a my sme veselo povzbudzovali hrdinov, ktorí sa na to pódium odvážili vstúpiť.

Až napokon som vstala aj ja a spýtavo som pozrela na Hayley. Tá len zagúľala očami a neochotne sa postavila. Chytila som ju za ruku a ťahala na pódium. Vzala som do rúk obe mikrofóny a jeden som podala Hayley.

„Môžem aspoň vybrať skladbu?“ opýtala sa ma.

„Samozrejme,“ usmiala som sa a čakala som, čím ma prekvapí. Keď DJ-ovi povedala názov piesne, obe sme vystúpili na pódium a čakali na prvé akordy skladby. Ten pocit, ktorý sa mi rozlial na duši, keď som začula moju obľúbenú pieseň Locked Out Of Heaven, sa ani nedá opísať slovami. S otvorenými ústami som vďačne pozrela na Hayley a perami som šepla ´Ďakujem´.

Spoločne sme začali pospevovať úvodné vokály a pri prvej strofe som prenechala miesto Hayley.

Oh yeah yeah
Oh yeah yeah yeah
Ooh!
Oh yeah yeah
Oh yeah yeah yeah
Ooh!

Never had much faith in love or miracles
Never wanna put my heart on the line.
But swimming in your world is something spiritual
I'm born again every time you spend the night

Cause your sex takes me to paradise
Yeah your sex takes me to paradise
And it shows, yeah, yeah, yeah
Cause you make feel like, I've been locked out of heaven
For too long, for too long
Yeah you make feel like, I've been locked out of heaven
For too long, for too long

Oh yeah yeah yeah
Ooh!
Oh yeah yeah
Oh yeah yeah yeah
Ooh!

You bring me to my knees
You make me testify
You can make a sinner change his ways
Open up your gates cause I can't wait to see the light
And right there is where I wanna stay

Cause your sex takes me to paradise
Yeah your sex takes me to paradise
And it shows, yeah, yeah, yeah
Cause you make feel like, I've been locked out of heaven
For too long, for too long
Yeah you make feel like, I've been locked out of heaven
For too long, for too long

Oh oh oh oh, yeah, yeah, yeah
Can I just stay here
Spend the rest of my days here
Oh oh oh oh, yeah, yeah, yeah
Can't I just stay here
Spend the rest of my days here

Cause you make feel like, I've been locked out of heaven
For too long, for too long
Yeah you make feel like, I've been locked out of heaven
For too long, for too long

Oh yeah yeah yeah
Ooh!
Oh yeah yeah
Oh yeah yeah yeah
Ooh!

Hoc nie sme žiadne rodené speváčky s dokonalými hlasmi, myslím, že sme to odspievali celkom slušne. Aj publikum nám tlieskalo. No najhlavnejšie bolo, že sme sa pritom bavili. Po odznení posledných akordov sme vrátili mikrofóny a so smiechom sme sa posadili späť na naše miesta. Zvyšok večera sme prekecali s drinkom v ruke. 

Irresistible 60

Tak, prvá časť jednodielovky je už na nete, tak šup šup si ju prečítať, pokiaľ ste ju ešte nezaregistrovali. Ďalšou novinkou je fanpage na FB → https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl , tak ak máte záujem dať mi svoj like, poteším sa :) kto by chcel zdielať tak nech sa ozve :) budem zdielať FB stránky aj tu aj na FB ale len vzájomne :) a teraz už hor sa do čítania novej časti :) enjoy

Mel

Chvíľu som ešte ostala s Niallom u nich a potom som sa pobrala domov. Myslela som si, že tam už Hayley bude, no aké bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že nie je sama.

„Ahoj, Mel. To je Tom. Tom, to je moja najlepšia kamoška, Melanie,“ predstavila nás hneď Hay. Nevedela som, ako sa mám k nemu správať. Ešte stále som sa nestihla z toho šoku, že je u mňa, spamätať.

„Ahoj, rád ťa spoznávam,“ podal mi Tom ruku a ja som mu ju ešte stále otrasená podala. Vzápätí sa priblížil a skôr, než som stihla nejako protestovať, ma pobozkal na obe líca.

„Aj ja teba,“ dostala som zo seba napokon. Tom si následne sadol naspäť k Hayley na pohovku a zapozeral sa na film a Hay otočila tvár ku mne a mimikou ukazovala, aký je úžasný. Len som prevrátila očami a šla som do kuchyne. Z ľadničky som si vzala jogurt a zavrela som sa v spálni.

Len tak som sedela na posteli a premýšľala som, čo mám teraz robiť. Niall síce vedel, že som s Davidom skončila, no neponúkol mi žiadnu náhradnú alternatívu, čo by som mohla robiť. Nie, žeby som od neho čakala, že mi niečo vybaví, to nie. Chcela som si niečo zohnať sama, no aspoň som dúfala, že mi dá nejakú radu. No on sa k tomu vôbec nevyjadroval. A tak som teraz sedela na posteli a premýšľala som, čo budem robiť so svojim životom.

 Zajtra bude streda, prvý pracovný deň v novom roku, a ja som mala ísť do štúdia fotiť. No keďže tam už nepracujem ... A vtedy mi došlo, že nemôžem len tak odísť. Musím podať výpoveď. Nálada mi klesla pol bod mrazu a ja som sa snažila na to nemyslieť. Nechcela som už vidieť tie ich falošné tváre, ani Davidovi ani Tanyinu. No inak sa asi ani nedalo.

Keď som dojedla, šla som do kuchyne vyhodiť kelímok a cestou som ukázala Hayley, že už by Tom mohol odísť. Tá len odula peru a jemne ho vyhnala. Len čo sme osameli, pýtala sa ma na môj názor.

„Hayley, veď vieš, čo som ti vravela.“

„Áno, ale možno teraz, keď si ho spoznala, tak ho máš radšej.“

„Tak zase o nejakom veľkom spoznávaní rozprávať nemôžeme, no a aj keby, tak by som naďalej stála na strane chalanov, prepáč,“ riekla som a potom som dodala: „Ale to ti nebráni sa s ním stretávať samozrejme.“

„Ach, jo,“ povzdychla si Hayley.

„Ale no tak. Čo si čakala?“ zasmiala som sa na jej trucovitom výraze.

„Že ho budeš mať rada a že sa odosobníš. Ale nezazlievam ti to,“ pousmiala sa.

„Ďakujem,“ zaškerila som sa. „Tak čo budeme robiť?“

„A čo tak dámska jazda, ktorú som plánovala?“

„Paráda,“ zvolala som nadšene. „Idem do pyžama!“

„Ja pripravím občerstvenie,“ riekla a už ma nebolo. V izbe som sa prezliekla do svojej obľúbenej nočnej košele a odlíčila som sa. Pripravila som do obývačky rôzne pleťové masky, vlasovú kozmetiku, líčidlá a šla som do kuchyne pomôcť Hay, ktorá už bola takmer hotová.

Odniesla som všetko do obývačky, zatiaľ čo sa Hayley prezliekla a odlíčila a spoločne sme sa usadili na gauč. Začali sme s pleťovou maskou. Ja som si dala regeneračnú a Hay hydratačnú. S maskou na tvári sme si pustili náš tradičný Titanic a pozerali sme polovičku filmu.

Potom sme si spravili prestávku a zmyli sme masky. Dopozerali sme film obklopené tuctom použitých vreckoviek a vypli sme televízor. Neviem prečo, ale vždy ma koniec nesmierne rozplače, hoci som ten film videla už najmenej stokrát.

Zapli sme hudbu cez reproduktory a začali s vlasmi. Hodili sme si mincou, ktorá pôjde prvá. Vyšlo to na mňa, a tak som sa pohodlne usadila a Hayley sa medzitým hrala s mojimi vlasmi a upravovala ma. Popritom sme popíjali víno a kecali o všetkom možnom ako za starých čias. Hayley som spovedala o škole a priateľoch a ona mňa zase o práci. Povedala som jej, že som dnes skončila kvôli tomu článku a ona začala nadávať na Davida a Tanyu.

„Pokoj, Hayley,“ zasmiala som sa.

„Ako sa mám upokojiť, keď sú to špinavé svine, ktoré myslia len na seba!“

„Ja viem, ale nič s tým nespravíme. A najhoršie je, že zajtra tam ešte musím ísť a podať výpoveď.“

„Och, išla by som s tebou ako morálna podpora, no ráno mi letí lietadlo do Dublina. Sľúbila som rodičom, že sa skoro vrátim.“

„To je v poriadku. Zvládnem to,“ usmiala som sa, aj keď ma nemohla vidieť, keďže bola za mnou.

„Veď ja viem. Si silná, ešte im aj poriadne vynadáš, však? Aj za mňa!“

„Ale nie,“ zasmiala som sa, „Nechcem robiť problémy. Teda ... pokiaľ mi ich nebudú robiť oni. Len najhoršie je, že teraz nemám prácu. Čo budem celé dni robiť?“

„A čo keby si sa vrátila na školu?“ navrhla Hayley.

„Vieš, že ma to ani nenapadlo?“ pozastavila som sa nad tým. Začala som nad tým reálne uvažovať.

„Boli by sme opäť spolu, ako za starých čias. Party hard! Hmm?“

„Znie to super, no neviem, či by to nebola len strata času,“ povzdychla som si. „Chcem pokračovať vo fotení, vieš.“

„A chceš ostať blízko pri Niallovi,“ dodala Hayley moju nevyslovenú myšlienku.

„Aj,“ prikývla som smutne. „Prepáč.“

„To je v poriadku. Chápem to. Len mi chýbaš.“

„Veď aj ty mne. Ale pamätaj, že ma kedykoľvek môžeš prísť navštíviť a takisto prídem aj ja za tebou.“

„Veď aspoň, že to,“ prikývla Hayley. „Hotovo!“ oznámila mi a podala mi zrkadlo. Pozrela som sa doň a moje vlasy mi vyrazili dych.

„Páni, ako od kaderníčky!“ povzdychla som si.

„Naozaj,“ usmiala sa potešená Hayley.

„Vážne! Je to dokonalé!“ nadchýnala som sa. Vlasy som mala mierne zvlnené a zapletené do zložitého vrkoča, z ktoré vychádzalo pár prameňov a dodávali tomu nie príliš nóbl look. Ofinu vpredu som mala žehličkou zatočenú nabok a zafixovanú lakom. Bolo to dokonalé.

„Tak a teraz si na rade ty,“ riekla Hayley.

„Hádam to nebude katastrofa,“ zamrmlala som.

„Počula som to! Neboj, určite to bude super,“ povzbudila ma. „A potom by sme mohli vybehnúť niekam von, aby sme sa aj pekne ukázali.“

„Vážne chceš ísť von s tým, čo sa mi podarí ti spraviť s vlasmi?“

„Ak to bude až tak hrozné, tak si to upravím, no,“ prekrútila očami a ja som sa pustila do toho. Napokon to nebolo až tak hrozné. Vyfúkala som jej vlasy a zopla polovicu z nich dozadu. Tak som vykúzlila niečo ako mašľu, ani netuším ako, a pár prameňov som jej natočila na kulme.

„No vidíš, že je to super,“ chválila ma Hayley. „A teraz už len make up a môžeme vyraziť.

A tak sme sa vzájomne nalíčili a vybrali si oblečenie. Ja som Hayley vybrala rifle s hnedým svetrom a béžovým tielkom. Na nohy som jej dala moje hnedé čižmy a navrch čiernu zimnú bundu, keďže vonku mrzlo. Hayley pre mňa zvolila červené rifle, čiernobiely pásikavý sveter a čierne tielko. Na nohy mi obula vysoké čierne čižmy na viazačku a navrch mi dala čierny kabátik do pása.

Hotové sme dopili posledné poháre vína a zamkli sme za sebou byt.

Bring Me To ... Part 1

Taaaaaak ... a je tu sľubovaná jednodielovka :) ale len prvá časť :) takže to vlastne nebude jednodielovka ale zase to nebude tak rozsiahle ako iné poviedky :) je to po anglicky, no samozrejme nie 100% správne :) určite sa tam nájde veľa chýb, no snažila som sa :) je to príbeh, do ktorého sa myslím že vžije každá z nás akoby snila nejaký krásny sen ... najmä fanynky Liama :) tak hurá do čítania ... hope you´ll like it ;-)

Part 1

“Chloe, I have a surprise for you!” I smiled at my little sister. Well, she´s not so little. She´s 15 but to me she will always be little.

“Is it today some special day or what?” she asked confused.

“No, but maybe it will be,” I grinned. “Come,” I showed her the direction and she moved. The only thing that could be heard was the sound of moving wheelchair on a floor. Yes, my sister is disabled. She had a terrible accident on a bike a year ago and since then … Her life has been hard but she deals with it very bravely.

We went through the hall and stopped in front of the front-door.

Tessa

“Close your eyes,” I said to her and she listened. As soon as her eyes were closed, I came to the door and opened them. The whole TV crew was standing outside and waiting for me. I invited them inside and they stood up before my sister. I took a big golden sign from the moderator and stood up into the middle of them.

“Now you can open them,” I said enthusiastically and waited for her reaction. At first, she looked confused but then she noticed the sign in my hands.

“Ooooh myyyyyyy goddeeeeeeeeeeeeeessssss!!!!!” she screamed and covered her mouth with hands. “You must me kidding!”

“No, I´m not,” I laughed. “You won it.”

“This is incredible! I can´t believe it! It´s like a dream.”

“But it´s true,” I smiled and gave her the golden sign. What was there written? What was she so excited about? She won Golden Ticket to One Direction concert in New York. She loved them. Her room is full of posters, she bought all their albums and tour DVD and couple of other things. As they announced that one fan can win free tickets to their concert she couldn´t stop talking about how wonderful it would be. And now she will live her dream.

“I can´t believe it,” she kept repeating it. She was so happy.

“Can we take a photo of you?” asked the reporter.

“Of course,” she smiled. “But … Tessa, could you help me sit down on a couch, please?”

“Sure,” I responded and helped her. I knew why she wanted to sit there. She didn´t wanted the world to know that she is disabled. I understood that. She wanted me to take a photo with here so I hugged her and smiled. When they had everything they wanted, they told us about the flight and how it will go on. After that they left.

“Soooo?” I looked at her.

“This will be absolutely the most amazing trip we´ve ever been to!” she smiled and I was so happy for her.

At the airport

“Do you have everything?” our mum asked.

“Sure,” we replied annoyed.

“Passports, flight tickets, concert tickets ….”

“Mum! We have everything. I will take care of her,” I said.

“Okay, okay. Be careful,” she smiled and hugged us both. We waited for Chloe´s friend, Vanessa, and we passed through all the controls. In the plane, we were sitting at the back where the special seats for disabled were and Chloe and Vanessa kept talking about One Direction. I wasn´t so interested in that talk so I put on my headphones and listened to Maroon 5. 

In the hotel

Till we actually got our room keys, we had to introduce ourselves at the reception where was also the video camera and they two got 1D packages. I was so tired I almost fell asleep when we stood before the video camera and they were talking how big fan they are.

“Hi, I´m Chloe, this is Vanessa and this is my sister Tessa. We´re from Norway and to win this ticket I had to answer the 1D quiz and send pictures of my room full of posters. It is really incredible to be here and we are so exciteeeed!”

After that we finally went to our room and we started to unpack. I finished earlier than two of them so I took my notebook and pencil and went outside the room. I was looking for a calm place where I could draw so I went higher and higher until there were no fans on the 18^th floor.

I sit down on the staircase and forget about the time. I was drawing some pictures until I was woken up to the reality by slamming the door. I looked around me a little bit scared and disoriented when the voice behind me chuckled. 

Leeyum

“I am sorry if I scared you.”

I looked behind me and the person I saw just blew my breath away. It was Liam Payne himself. But … he was taller and nicer than I thought. Suddenly my hands started to sweat and my voice got stuck in my throat.

“Are you … okay?” he asked politely.

“Yes … I´m fine,” I replied after a while.

“Have I interrupted you?”

“No … I was just … “ I looked at my doodles and covered them with my hands. “Nothing.”

“Really? It seems like you´ve been doing something,” he smiled and my heart skipped a beat.

“Just drawing some … things.”

“Can I see them?” he smiled and sat down next to me. I was looking at his face and I couldn´t move. He kept smiling and waited for me to show him my art.

“Oh,” I revived and unwillingly gave him my notebook. I looked down at my feet and was quite embarrassed. What is happening to me? It´s just a normal boy! I thought but it wasn´t like that. He had special voice and he was famous. Just as his four friends. I heard him say something but I wasn´t paying attention.

“Sorry, what were you saying?” I asked him and he smiled.

“I´m just saying that you are really talented. These pictures are brilliant.”

“Hmm … thank you,” I replied hesitantly. I was still nervous of him.

“You could paint a picture of me,” he smiled.

“Ehm, well … I am … I don´t think …”

“It´s ok. I was joking,” he laughed. “Why are you so nervous?”

“I am not nervous.”

“Yes, you are,” he smirked. “It is because of me?”

“I should go,” I said and stood up.

“Wait,” he caught my hand and stopped me from going away. “What´s your name?”

“I´m Theressa. But my friends call me Tessa.”

“I´m Liam. Can I call you Tessa?”

“Sure.”

“So I guess we are friends,” he smiled. He was so adorable. I couldn´t think about anything but his beautiful eyes. I was standing like a statue looking to his face and not saying anything. He wasn´t neither. Suddenly the other door opened and the head showed up.

“Liam, we should go to MSG,” Niall said and disappeared. I wasn´t sure if he even saw me. I used Liam´s inattention and went down the stairs. But I didn´t get far.

“Tessa, wait,” he said. “Will I see you again?”

“I suppose so,” I smiled when the upcoming event came to my mind. “Bye, Liam,” I waved and disappeared. When I got to the room, I shut the door and I tried to slow down my breath and heartbeat. But I couldn´t. I smiled to myself and went to the room to check on the girls. But they were not there…

Irresistible 59

Ta čo? nikto nechce "jednodielovku"? :P
A kto pozeral prípravné zápasy s Českom? :D krása .. nádhera ♥ radosť sa dívať!!! aj keď ten prvý bol natesno 3:2, ten náš prvý gól stál za to! krásna slučka na hokejke spoza bránky ... proste paráda :) a dneska 3:0, posledný gól do prázdnej bránky ... dokonalosť ♥ vďaka hokeju som hrdou Slovenkou (aj keď to ešte nie sú naozajstné zápasy) :) držíme palce našim chlapcom ... #proud

Niall

Keď Mel odišla, šiel som sa prezliecť a naraňajkovať a ľahol som si na gauč pred televízor k Zaynovi. Po chvíli sa k nám pridali aj ostatní a spoločne sme pozerali akýsi akčný film, no ja som sa naň nemohol sústrediť. Celý čas mi po hlave behala Melanie a mrzelo ma, čo sa stalo. Zrejme som to trošku prehnal, aj keď ten druhý pád bola len náhoda.

Odrazu som sa postavil a rozhodol som sa, že za ňou zájdem. Chcel som sa uistiť, že všetko je v poriadku. Chalani na mňa len zvláštne pozreli, no nič nevraveli. Vošiel som do chodby a hľadal som kľúče od auta. Na stolíku, kde som si ich odkladal neboli a nikde inde som ich nemohol nájsť.

„Chalani, nevideli ste moje kľúče od auta?“ zakričal som a čakal odpoveď.

„Nie, sorry bro. Niekde tam budú,“ znela Zaynova odpoveď a o chvíľu sa všetci objavili pri mne.

„Nie sú tu. Hľadal som ich už všade!“

„A auto máš?“ poznamenal Louis.

„Hahaha. Včera som ho bral naspäť.“

„Sám?“ spýtal sa Liam.

„Hej, prečo?“ nechápal som.

„Veď si pil!“

„Ups,“ uvedomil som si. Na čo som vtedy myslel? Veď sme sa mohli zabiť alebo nás mohli chytiť a znovu by bol škandál. No ja som presne vedel, na čo som myslel. V hlave som mal jedinú vec – Melanie.

„Nehovor mi, Niall, že si jazdil opitý!“ volal na mňa Liam.

„Stalo sa, fajn. Ale teraz, kde mám kľúče!“

„V záchvate vášne si ich stratil,“ uškrnul sa Harry.

„Už to nie je vtipné!“ začínal som byť nervózny.

„Hovorím ti, pozri sa, či vôbec máš auto,“ smial sa Louis.

„Hahaha, veľmi vtipné, Louis,“ zatváril som sa kyslo a vykukol som von oknom. No aké bolo moje prekvapenie, keď pred domom moje auto naozaj nebolo. Sánka mi padla k zemi a oči som mal vypúlene.

„KDE MÁM AUTO!“ zvolal som nahnevane a otočil som sa na chalanov. Určite to je nejaký ich vtip.

„Ja neviem,“ pokrčil plecami Zayn a Liam taktiež pokýval hlavou.

„HAROLD!“

„Čo hneď ja?!“ obraňoval sa Harry.

„Poznám tie tvoje žartíky!“

„Ja som nič nespravil!“

„Tak kto mi potom zobral auto! LOUIS?!“

No on namiesto odpovede vybuchol smiechom. Takže to bol on.

„Prečo?! A kde je?“

„Ja som ti ho nezobral!“ chytal sa za brucho Louis. „To ...“

Nestihol dopovedať, pretože pred domom sa ozval zvuk motora a vzápätí stíchol. Vystrelil som k oknu a pozrel som pred dom, kde už stálo zaparkované moje auto.

„Melanie,“ dopovedal Louis a ja som na ňu hľadel, ako ladne vystúpila z auta. Moja zlosť ustúpila a hneď som vyšiel vonku.

„Ahoj!“ usmial som sa na ňu a objal ju.

„Ahoj,“ riekla vážne a jej objatie bolo akési stuhnuté, neosobné.  

„Čo sa deje?“ opýtal som sa hneď.

„Poďme dnu,“ riekla Mel a ja som dostal veľmi zlé tušenie. Vošli sme do domu a chalani vrelo vítali Melanie. Ona sa na nich jemne usmiala a zamierila do herne, aby sme boli sami.

„No tak, hovor. Čo sa stalo?“

„Skončila som v práci,“ ozvala sa a sadla si.

„Skončila? A prečo?“

„Kvôli tomu interview. Ja ...“ hlas jej zlyhal a tvár si vložila do dlaní. Rýchlo som k nej pristúpil a kľakol si, aby som bol na jej úrovni. Vzal som jej dlane do svojich a prinútil som ju pozrieť sa na mňa.

„Čo tam napísali?“

„Že som šľapka a zlatokopka, ktorá len zháňa peniaze,“ odvetila a s očí sa jej rinuli slzy.

„Panebože!“ povzdychol som si a objal ju. Snažil som sa ju upokojiť, a medzitým som premýšľal, ako k tomu vlastne mohlo dôjsť.

„Neodsúhlasila si ten článok?“ spýtal som sa po chvíli.

„Nie!“ zvolala zvýšeným hlasom. „Myslíš, že by som niečo také o sebe pustila do tlače?“ zachmúrila sa.

„Nie, nie, prepáč. Ja len ... mala ti to poslať, nie?“

„Ona mi to poslala, len potom to trošku doplnila...“

„Ou, je mi to ľúto,“ riekol som. „Určite to tak nemyslela.“

„AJ TY!“ zvolala Mel nahnevane a prudko sa postavila. „Nestačí, že ju po celý čas obraňoval David, ale aj ty. TY, čo som si myslela, že ma podporíš a zastaneš sa ma! Načo som sem vlastne chodila!“ skríkla nazlostene a rýchlo vykročila k dverám. Na polceste som ju chytil za ruku a zastavil. Otočil som si ju k sebe a prinútil ju pozrieť sa na mňa.

„Melanie! Vieš, že ťa milujem a znamenáš pre mňa všetko. Vieš predsa, že som to tak nemyslel. Vždy budem stáť na tvojej strane,“ šepol som.

„Naozaj?“ opýtala sa ma.

„Prisahám. Nechcem, aby sme sa kvôli tomuto hádali. Musíme držať spolu.“

„Veď ja viem,“ sklopila zrak. „Prepáč. Som nahnevaná kvôli tomu článku a vybíjam si to na tebe.“

„Chápem to,“ usmial som sa a pritúlil si ju k sebe. Tuho ma objala a zhlboka si vzdychla.

„Čo mám robiť?“

„Bohužiaľ, tu sa už nedá robiť nič. Nechcem to hovoriť, ale budeš si na tie klebety musieť zvyknúť.“

„Dá sa to vôbec?“ zodvihla spýtavo obočie.

„Časom áno. Aj my sme boli považovaní za gayov a hovorili o nás, vlastne ešte aj hovoria, kopu ďalších škaredých klamstiev. No to je súčasť tohto všetkého,“ rozhodil som rukami.

„Prečo ja?“ povzdychla si Melanie.

„Lebo ma ľúbiš,“ uškrnul som sa a snažil sa vyčarovať jej na tvári úsmev.

„Len či mi za to stojíš,“ prevrátila očami.

„Nepodpichuj!“ pošteklil som ju a nežne pobozkal na nos.

„Ľúbim ťa,“ šepla s pohľadom upretým do mojich očí.

„Ja teba viac,“ usmial som sa.

„Vieš, že tú vetu neznášam!“

„No čo zmôžem, keď je to pravda,“ zasmial som sa.

„Nie, nie je!“ založila si ruky v bok.

„Ale je!“ zaškeril som sa.

„Nie je a bodka! Nevyjednávaj, lebo ešte stále mám kľúče od tvojho auta.“

„Vydieranie!“ odul som spodnú peru.

„Zvykaj si,“ zasmiala sa a pobozkala ma. 

Irresistible 58

Nová časť je na svete, opäť trošku dlhšia, a už je napísala aj prvá časť "jednodielovky" s Liamom ... po anglicky ... :) chcete ju pridať? :D a ešte otázka na Michaelu, ktorá si ma pridala na FB a vravela, že by mohla pomôcť ohľadom tej knihy - ako sa voláš priezviskom, pretože som len odklikla akceptovať žiadosť a nepozrela som si meno :) keď tak mi prosím napíš, aby som vedela :) vďaka

 Vystúpila som pred mojou bytovkou, no keďže som vedela, že v ľadničke nič nie je, tak som skočila do najbližších potravín na nákup. Hádžuc veci do nákupného vozíka som na mobile vytočila Louisovo číslo a čakala som, kým zodvihne.

„Zdravím, psychiatrická ambulancia. S čím vám pomôžem?“

„Myslím, že vidím duchov. V mojom byte sú čudné biele postavy a neustále na mňa kričia,“ odvetila som vážne a niekoľko hláv okolo sa za mnou otočilo a venovalo mi čudácke pohľady.

„Tak to by ste asi mali ísť rovno k nám, no cestou cez železničné priecestie zastavte a počkajte na vlak. Hneď vám bude lepšie.“

„O, ďakujem vám veľmi pekne. Neviem, čo by som si bez vás počala.“

„Za 10,000 libier. Pomáhať je mojím poslaním.“

„Ach, keby všetci doktori boli ako vy,“ povzdychla som si a tu som to už neudržala a začala som sa šialene smiať.

„Ale, Melanie. Celé si to teraz pokazila!“ karhal ma Louis.

„Prepáč, ale ja som už nemohla,“ smiala som sa ako blázon a opierala som sa o vozík, aby som nespadla.

„Ale držala si sa dobre. Zatiaľ najviac zo všetkých. Moja výchova!“

„Samozrejme, tati,“ odvetila som.

„A prečo vlastne voláš?“ zaujímal sa Louis.

„Potrebovala by som menšiu láskavosť. Inak ... dúfam, že neruším.“

„Nie, to je v pohode,“ odvetil Louis. Z diaľky sa trošku slabšie ozvalo: „Ahoj, Mel.“

„Pozdrav, Eleanor,“ zasmiala som sa.

„Iste. Tak čo to je za láskavosť?“

„No vieš, vzala som si na cestu Niallove auto a ...“

„Good girl,“ nenechal ma Louis ani dokončiť.

„Veď dnes ani nechodia taxíky,“ obraňovala som sa.

„Ale veď ja ti nič nevyčítam.“

„Dobre no. Ja len som chcela, aby to niekto vedel, žeby sa Niall nebál. No kým mu to povieš, môžeš ho trošku podráždiť,“ uškrnula som sa.

„To vieš. Moja špecialita.“

„Preto som sa obrátila na teba.“

„Považuj to za vykonané.“

„Výborne. Ďakujem, Louis.“

„Za málo. Maj sa.“

„Ahoj,“ zložila som a šla k pokladniam zaplatiť. Na tvári mi svietil škodoradostný úsmev a v hlave som si predstavovala, ako sa asi bude Niall tváriť a čo mu Louis povie. S taškami pod pazuchami som sa dotrepala do bytu a zatvárajúc dvere som zakričala:

„Už som tuuuu!!!“

No neprišla žiadna odpoveď. Položila som tašky na stôl v kuchyni a prešla som každú izbu. No nik tam nebol.

„Kde môže byť Hayley?“ čudovala som sa nahlas. Z minikabelky som vytiahla mobil a vytočila som jej číslo.

„Nooo?“ ozval sa ospalý hlas.

„Hayley? Kde si?“

„Kto je tam?“ spýtala sa zívajúc.

„No predsa Melanie. Práve som došla domov a ty tu nie si. Tak kde si?“

„Nooo ...“ zatiahla Hay a snažila sa to naťahovať.

„Neštvi ma!“

„Tak dobre, som u Toma.“

„U akého Toma?“ nechápala som.

„Počkaj chvíľku,“ šepla a zakričala s dlaňou na mobile: „Tom! Aké máš priezvisko?“

Chvíľu bolo ticho a ja som poslušne čakala, čo vypotí. Nenapadal ma žiaden Tom, ktorý na včerajšej party bol.

„Vraví, že je Tom Parker,“ ozvala sa Hay. Tom Parker. Tom Parker. To meno mi niečo hovorí.

„Odkiaľ ho poznáš?“

„Zoznámili sme sa včera pri bare. Aj s ostatnými jeho kamarátmi, ktorých mená si nepamätám. Viem len, že jeden sa volal Nathan.“

„O pane bože!“ zvolala som, keď mi to doplo. Ona je u Toma Parkera! Člena skupiny The Wanted! Tej skupiny, s ktorou sa 1D najviac neznášajú. Nehádal sa to minule Louis priamo s Tomom?

„Deje sa niečo? Prečo božíkaš?“

„Si sama?“

„Áno, Tom je v sprche. Prečo?“

„On je z The Wanted!“

„To faaaakt? Paráda!!“ zvolala Hayley nadšene.

„Nie, Hay. To nie je paráda! Sú to najväčší hateri chalanov. Takže ich radšej pred ním nespomínaj.“

„Aha .... no dobre. Vďaka,“ odvetila trošku zmätene, akoby si to práve usporadúvala v hlave a snažila sa pochopiť, čo som jej vlastne povedala.

„Kedy prídeš domov?“ zmenila som tému.

„O chvíľu vyrazím. Why?“

„Vezmi mi, prosím ťa, po ceste poštu.“

„Máš to mať. Tak seeya later,“ rozlúčila sa a zložila. Ja som si len povzdychla a unavene som sa zhodila na gauč. Ľahla som si a snažila sa na nič nemyslieť. No v tom ma vyrušilo zvonenie telefónu. Kto to môže byť? Bol to David.

„Ahoj.“

„Ahoj, Mel. Už si čítala článok?“ spýtal sa ma nadšene.

„Veď mi ho predsa Tanya predtým poslala nie?“

„To hej, ale v časopise.“

„Aha, no nie. Nejako som na to zabudla.“

„A to si ani neberieš poštu? Veď som ti jeden výtlačok poslal.“

„Vážne? Tak ja teda idem poň. Uvidíme sa v pondelok, pa,“ odvetila som a vypla hovor. Rýchlo sm vybehla z bytu a na prízemí si vzala zo schránky poštu. Vyšla som s ňou nahor a len čo som za sebou zavrela dvere, roztrhla som obálku a vytiahla časopis.

Na titulke sa vynímala moja a Niallova fotografia, ktorú spravili u nás v štúdiu a odkazovala na článok na strane 7. Rýchlo som ju nalistovala a začítala som sa. Všetko sedelo. Bolo to presne to, čo mi Tanya poslala na mail, až na posledný odsek, v ktorom ma označuje za nedôveryhodnú osobu, keďže nechcem rozprávať o svojom súkromí a taktiež tam sú pridané postrehy fanúšikov na moju osobu, v ktorých ma označujú ako prostitútku, zlatokopku a príživníčku.

Len čo som to celé dočítala, tlak mi rapídne stúpol na 200 a zúrivosť, ktorú som pociťovala, nemala konca kraja. Hneď som vytočila Davidove číslo a čakala som, kým zodvihne.

„Ahoj, tak čo tak skoro?“

„Čo si si to dovolil vypustiť ten článok vonku!“ zvrieskla som naňho.

„O čom to hovoríš? Veď si mi dala povolenie.“

„Dala som povolenie na článok, ktorý mi poslala Tanya na mail a rozhodne to nebol tento! Možno taká polovica z neho!“

„Ale veď prečo by ti posielala zlý článok?“

„Pretože vedela, že tento by som nikdy neschválila!“

„Dobre, upokoj sa. Určite to bude nejaký omyl.“

„Aký omyl, David! To bol úmysel! Mala to presne naplánované a dosiahla, čo chcela!“

„Ale Mel. Určite preháňaš a nie je to také hrozné. Poznám Tanyu a vie, že by niečo také nespravila.“

„Tak to asi tú mrchu tak veľmi nepoznáš.“

„No no no. Takto o nej nehovor!“

„Prosím?!“

„Povedal som, aby si o nej takto nehovorila!“

„Takže ty sa jej zastávaš?!“

„To nie, len ...“

„Len sa jej zastávaš! Mohla som si to myslieť! Jeden ako druhý! Ach, bože môj, aká som bola naivná.“

„Mel, veď to určite nie je také strašné.“

„Že nie?! Čítal si to už?“

„No ... ešte nie, ale ...“

„Tak do toho nemáš čo hovoriť! Tá odporná zmija to spravila naschvál!“

„Tak už dosť! Prestaň ju obviňovať!“

„Ty si naozaj padnutý na hlavu, David! Čo s ňou spíš, že sa jej tak zastávaš?“

„Tak toto si vyprosím!“

„Takže áno. Mohla som si myslieť, že v tom idete obaja! A ty sa tu hráš na neviniatko!“

„Melanie, varujem ťa!“

„Čo spravíš? Vyhodíš ma? Vážne? To už nemusíš! Dávam výpoveď! Už vás v živote nechcem vidieť!“

„Nechceš si to rozmyslieť?“

„Ani vo sne! Zbohom, idiot!“ zvolala som nahnevane a zrušila som ho. Mobil som hodila o stenu, takže sa rozbil na niekoľko častí a päsťou som buchla do dverí.

„Auuu,“ zjajkla som od bolesti a šla som do izby. Vyzliekla som si šaty a položila ich na posteľ. Dala som si horúcu sprchu, aby som sa aspoň trošku upokojila, no veľmi mi to nepomohlo. Potrebovala som s niekým hovoriť. A keďže sa mi nechcelo čakať na Hayley, kým sa dotrepe, obliekla som si rifle, sivý rolák a kabát, na nohy som si dala vysoké čižmy a vyšla som pred bytovku. Nasadla som do Niallovho auta a zamierila
som naspäť k chalanom. 

Irresistible 57

plus pozrite si super stránky :)
→ http://1dlovelystories.blogspot.sk/
→ https://www.facebook.com/pages/Dreaming-Stories-SK/461930397202092

Mel

Len čo sme sa ocitli mimo budovy, zrak nám ožiarili blesky fotoaparátov a v ušiach nám zneli otázky prekrikujúcich sa novinárov. Niall sa na mňa pozrel, aby sa uistil, či som v poriadku a ťahal ma za ruku k jeho autu. Len čo sme nasadli, naštartoval a opustil preplnené parkovisko.

Cestou bolo v aute ticho, no nie to trápne, kedy si nemáte čo povedať. Obaja sme boli pohrúžení do vlastných predstáv a Niall mi držal ruku na mojom stehne. O niekoľko minút neskôr, keď sme sa ocitli pred ich domom, ktorý sa dal skôr nazvať vilou než domom, sme spoločne vystúpili a vošli dnu.

Nemala som čas poobzerať sa. Len čo sa za nami zavreli dvere, Niall sa žiadostivo vrhol na moje pery a nenásytne ma bozkával. Vášeň som mu opätovala a on ma trošku drsnejšie oprel o stenu. Z hrdla sa mi vydral ston, ako mi vybil dych a Niall sa odtrhol od mojich pier.

„Panebože, prepáč. Ja som nechcel,“ ospravedlňoval sa.

„Och, ty môj hlupáčik,“ usmiala som sa a prisala sa na jeho pery. Odlepili sme sa od steny a posúvali sa po dome, zrejme do jeho izby. Jediné, čo som vnímala boli jeho bozky a telo. Len čo bola poruke  posteľ, skĺzli sme na ňu a zbavili sa oblečenia. Alkohol spravil svoje a ja som pomaly ani nevnímala, čo robím. Jediné, čo som vedela, bolo, že ho milujem a pokiaľ je pri mne, všetko je v poriadku.

Ráno ma prebrali slnečné lúče a ja som pomaly otvorila zaspaté oči. Ležala som nahá vedľa Nialla, ktorý mi ukradol celú perinu a stočil sa do nej ako bábätko. Pri pohľade na neho sa mi na perách zjavil úsmev a ja som ho opatrne pobozkala.

Následne som pomaly vstala, aby som ho nezobudila a vzala si zo zeme svoje nohavičky a jeho bielu košeľu. Vždy som kradla košele. Bolo to moje obľúbené nočné pyžamo. Obliekla som sa a potichu som vyšla z izby. Ako som pomaly zatvárala dvere, rovno za chrbtom sa mi ozvalo:

„Dobré ránko!“

Srdce mi vyskočilo až kdesi do krku a ja som sa vyľakane strhla. Otočila som sa a môj pohľad padol na uškrnutého Zayna.

„Preskočilo ti?!“ riekla som nahnevane, no pošepky, aby som nezobudila zvyšok domu. Zayn sa len uškrnul a pohľadom si ma premeral. Keď som si uvedomila, že mám na sebe len nohavičky a Niallovu košeľu, červeň mi vošla do líc a ja som sa začal cítiť nekomfortne.

„Fíha,“ vyšlo z neho. Keď sa opäť pozrel na moju, už červenú tvár, opäť vystrúhal ten svoj úškrn. „Nebodaj sa hanbíš? Veď som ťa už videl aj v kratšom.“

„Zayn!“ sykla som a ohnala sa rukou. On sa však stihol uhnúť, a tak som machla naprázdno.

„Veď si len uťahujem. Nemohol by som Niallovi prebrať dievča,“ zasmial sa. „Aj keď ty by si stála za hriech,“ dodal, uškŕňajúc sa a pomaly sa približoval ku mne. Ja som cúvala dozadu ku stene, až som sa nemala kam pohnúť. Odrazu sa Zayn zastavil a vybuchol smiechom.

„Mala si sa vidieť,“ chytal sa za brucho a pobral sa ku schodom nadol neustále sa smejúc. Kým som sa spamätala z toho, ako ma napálil, prešla dobrá minúta a tak som neisto taktiež zišla dole a hľadala som kuchyňu.

„Čo si dáš?“ riekol Zayn otočený chrbtom, keď ma počul prichádzať.

„Hrianku, vďaka,“ povedala som a posadila som sa za stôl. Kým Zayn chystal raňajky, premýšľala som o predchádzajúcej noci. Nešlo len o ten sex, ale o Nialla samotného. Nevedela som si bez neho predstaviť život. Keď som si to uvedomila, zľakla som sa, pretože som veľmi dobre vedela, ako ľahko oňho môžem prísť.

„Na čo myslíš?“ prerušil Zayn tok mojich myšlienok.

„Prosím?“ pozrela som naňho.

„Že na čo myslíš,“ zopakoval Zayn svoju otázku. Váhala som, či mu to mám povedať, no napokon som sa rozhodla, pre áno.

„Bojím sa, že stratím Nialla,“ šepla som.

„Nialla? Veď on nevidí nikoho iného než teba,“ usmial sa Zayn.  

„Ale čo ak ...?“

„Nesmieš tak premýšľať. Ži pre prítomnosť a raduj sa z nej. Svoj osud nezmeníš, a vašim osudom je byť spolu.“

„Myslíš?“

„Viem,“ usmial sa Zayn a mne sa viditeľne uľavilo. Potrebovala som počuť nejaké povzbudzujúce slová. Kým sme raňajkovali, pýtala som sa Zayna na včerajšiu noc a to záhadné dievča, s ktorým bol takmer stále, no nik ho nevidel. Len čo som ju spomenula, tvár sa mu rozžiarila šťastím, no aj tak som z neho nič konkrétne nedostala. Vraj to nie je nič vážne a že sa nechcú viazať, tak to držia v tajnosti. Chápala som ho, a tak som nedobiedzala.

Keď sme dojedli, vzala som taniere a šla ich umyť. Zayn sa pobral preč a na dverách sa stretol s Niallom. Prehodili pár slov a potom prišiel ku mne. Objal ma zozadu a začal ma bozkávať na krk.

„Niall, no tak. Chcem to doumývať,“ smiala som sa. Natiahol ruku a vypol mi vodu. Zapla som ju znovu a pokračovala v práci, no on sa nedal zastaviť. Neustále ju vypínal a hádzal mi všetko poruke do dresu.

„Niall! Stop it!“ smiala som sa a otočila sa k nemu.

„Lebo čo?“ uškrnul sa a pichol ma do brucha. Schmatla som prvú vec, ktorá mi vošla do ruky a tresla som ňou Nialla do stehna.

„Ouch,“ zasipel a bolestivo sa na mňa pozrel.

„Necháš ma to doumývať?“ pozrela som naňho zo zdvihnutým pohľadom a v ruke som mávala s veľkou naberačkou.

„Tým môžeš vystrašiť Liama a nie mňa,“ uškrnul sa Niall a skrčil sa. Schytil ma okolo pása a vyložil si ma na chrbát. Zvýskla som a naberačka mi vypadla z ruky. Ako som sa ocitla dolu hlavou, buchnátovala som ho do chrbta, nech ma zloží na zem a pritom som sa smiala.

On si však nedal povedať a rozbehol sa po dome. Vrieskala som zo strachu, že obaja spadneme, no zároveň som sa nemohla prestať smiať.

„Niall! Už ma polož!“

„Ešte chvíľu,“ odvetil zaujato, akoby niekam mieril.

„No tak, už dosť!“ smiala som sa a búchala som ho po chrbte.

„To ti nepomôže,“ zasmial sa a otvoril dvere do akejsi miestnosti. Než som si stihla uvedomiť, že sme pri bazéne, už som bola vo vzduchu.

„Niall, ja ťa...!“ nestihla som dopovedať a s otvorenými ústami som sa ocitla pod hladinou. Keďže som sa nestihla nadýchnuť, voda mi vošla do úst a ja som sa zúfalo snažila vynoriť. Na mieste, kde som bola ja, nebol bazén veľmi hlboký, a tak som našla dno a postavila som sa na nohy.

Len čo som sa ocitla nad hladinou, vypľula som z úst všetku vodu a zhlboka som sa nadýchla. V nose ma pálilo, keďže aj doň sa tá voda dostala a v hrdle ma škrabalo. Kašľala som a snažila som sa to zmierniť.

Keď sa mi to ako-tak podarilo, otočila som sa čelom k Niallovi, ktorý sa na brehu od smiechu chytal za brucho a v tvári bol celý červený. Zúrivo som naňho pozrela a pobrala som sa k rebríku von. Niall podišiel ku mne a podal mi ruku. Poslala som mu ďalší nenávistný pohľad a bez jeho pomoci som vyšla von.

„Prepáč,“ riekol, no neprestal sa smiať a to ma ešte viac napálilo. Chcela som ho taktiež strčiť do bazéna, no pri dverách sa ozval Harryho hlas.

„Niall! Čo to ...“ začal Harry no len čo sa na nás pozrel, zasekol sa. „Ulalaaaa,“ pískol a nespustil zo mňa zrak. Rýchlo som sa na seba pozrela a uvedomila som si, že mokrá košeľa toho veľmi veľa nezakrýva. Niallovi to taktiež došlo a hneď sa postavil predo mňa, aby ma zakryl, no podarilo sa mu len do mňa strčiť a ja som znovu letela vzduchom.

Tentoraz som sa však stihla nadýchnuť a len čo som sa vynorila z vody, bez jediného pohľadu na nich dvoch som vyšla von. Niall, tentoraz už bez smiechu, sa mi pokúšal pomôcť a hádam tisíckrát sa ospravedlňoval. No to mu bolo málo platné. Navonok som sa však tvárila, že je všetko tak, ako má byť.

„To je v poriadku, Niall,“ usmiala som sa falošne. „Nebolo to naschvál.“

„Takže mi odpúšťaš?“

„Samozrejme,“ usmievala som sa naďalej a napla som ruku. Len čo som chytila švih, strelila som mu poriadnu facku, až ma pálila dlaň.

„Mel? Ale veď ...“ začal protestoval pridŕžajúc si červené líce.

„To je v poriadku, Niall,“ usmiala som sa znovu a podišla som k nemu bližšie. „Už áno,“ riekla som a sotila som ho do bazénu. Niall, ktorý to nečakal, sa ponoril s otvorenými ústami, tak ako ja predtým. Harry vybuchol smiechom a ja som sa otočila k nemu. Keď zbadal môj vytočený výraz, hneď prestal a naprázdno preglgol. Pohľad mu však stále utekal pod moju tvár.

„Čo je Harry? Ešte si nevidel ženské prsia?“ opýtala som sa ho sarkasticky a podišla k nemu bližšie. On tam len zamrznuto stál a nedokázal sa pohnúť. Tentoraz sa už pozeral do mojich očí, aj keď ho to určite stálo veľa námahy.

„Nabudúce nezabudni ... Pri rozhovore sa druhému pozeráš do očí, a nie na hruď,“ usmiala som sa a taktiež som ho sotila do bazéna. Ani som sa neunúvala uistiť, či sú obaja v poriadku, len som sa otočila na päte a odišla som späť do domu.

Na poschodí som stretla Zayna, ktorý sa chystal už už zapískať, no môj nahnevaný pohľad ho zastavil:

„Bez komentára!“ riekla som a vošla do Niallovej izby. Zamkla som dvere a vošla do kúpeľne, aby som zo seba opäť spravila človeka. Po polhodine som vyšla z izby vo svojich šatách a na ceste ku dverám som sa zrazila s Niallom.

„Ty odchádzaš?“ pozrel na mňa sklamane.

„Radšej,“ prikývla som. „Zavolaj mi zajtra, keď ma nebudeš chcieť utopiť.“

„Prepáč Mel, ja som to tak nemyslel,“ zastavil ma. „Prosím ťa, nehnevaj sa.“

„Ja som už v pohode. Svoju pomstu som vykonala,“ usmiala som sa.

„Takže sa na mňa nehneváš?“ pozrel na mňa tými psími očami.

„Kto sa dokáže na teba hnevať,“ zasmiala som sa a jemne som ho pobozkala. „Ale druhýkrát to už neskúšaj,“ pohrozila som mu ukazovákom a on prikývol ako malé dieťa.

„Ľúbim ťa,“ šepla som a pobrala sa na odchod.

„Aj ja teba,“ zakričal za mnou skôr, než sa zavreli dvere. Keď ma ovanul vietor, striaslo ma od zimy, no aspoň som nemusela čakať na taxík. Pred odchodom som si totižto vzala Niallove kľúče, tak hádam ich potom nebude hľadať. Škodoradostne som sa uškrnula a sadla si za volant. Šťastný nový rok.