Irresistible 56

viem, viem, zanedbávam vás :) musím sa polepšiť :) inak som rozmýšľala, či nemám založiť FB page mojho blogu :) čo myslíte? :)

Niall

V posledný deň v roku sme akurát dolaďovali posledné detaily na albume, aj keď to nebolo pôvodne v pláne. Nanešťastie sme museli ostať trošku dlhšie, takže som nemohol ísť po Melanie a Hayley, aby som ich odprevadil do klubu. A tak som poslal len môjho šoféra a zavolal som do klubu, že prídu skôr. Majiteľ už o nich vedel, no chcel som si byť na istom, aby nevzniklo nejaké nedorozumenie.

Keď sme sa konečne dostali zo štúdia, mohli byť tak pol 5. Doma nás už čakali štylistky a raz dva nás prichystali. Chcel som sa síce vychystať sám, no ako vždycky, keď sme šli na verejnosť, všetko muselo byť dokonalé, a tak to nepripadalo do úvahy.

O pol 6 sme už s Harrym čakali na Zayna, keďže sme šli spolu. Louis šiel po Eleanor a Liam po Danielle, s ktorou sa dali prednedávnom opäť dohromady. Cesta netrvala dlho a už sme vystupovali von. Samozrejme, že nás hneď oslepili blesky fotoaparátov, otázky reportérov a skandovanie fanúšičiek.

Rozdelili sme sa a aspoň na pár minút sme ponúkli rozhovor do rôznych médií. Mňa sa najprv pýtali základné otázky o skupine a albume, no mohol som tušiť, že to pri tom neostane. Hneď sa dostali na tému súkromie a už sa ma vypytovali na vzťah s Melanie.

„Bez komentára,“ odvetil som so suchým úsmevom a s prepáčením som sa pohol dovnútra. Zayn s Harrym ešte ostali, no nemal som chuť ich čakať, aby ma náhodou ešte raz neprepadli, a tak som sa pobral k baru, kde sme sa mali stretnúť s Melanie.

Party už bola v plnom prúde a ja som ich nikde nemohol nájsť. Nervózne som sa díval na každú stranu, no jej výrazné šaty som nikde nevidel. Napokon som sa pobral k nášmu stolu a dúfal som, že ju čochvíľa uvidím.

Prisadol som si vedľa Louisa a zbežne som pozdravil dievčatá. Pohľad mi neustále behal po parkete a stoloch, či ju niekde neuvidím. Obviňujúc sa, prečo som ju nechal samu, som sa chytal za hlavu a po rozume mi chodili tie najhoršie možné scenáre. A vtedy som ju zbadal.

Zjavila sa ako anjel a tak aj vyzerala. Šaty jej dokonale sedeli a bola v nich neskutočne sexy. Na nohách mala len jednoduché biele lodičky a vlasy mala voľne rozpustené na pleciach. Sánka mi padla nadol a ja som z nej nemohol spustiť oči. Zmätene sa obzerala navôkol, akoby niekoho hľadala.

„Zatvor si tie ústa, lebo ti do nich niečo vletí,“ smial sa Louis, ktorý si ma všimol. Hneď som si ich zatvoril a slepo som na ňu hľadel.

„Na čo čakáš. Choď za ňou, nie?“ štuchla do mňa El a ja som sa postavil. Ako som sa k nej blížil, zrýchľoval som krok a nemohol som sa dočkať, kedy ju budem držať v náručí. Práve bolo otočená bokom ku mne a ja som k nej s úsmevom podišiel a zozadu som ju schytil do náručia. Prekvapene sa pozrela dozadu a len čo ma uvidela, na tvári sa jej rozhostil široký úsmev.

„Ahoj,“ riekla a pobozkala ma.

„Vyzeráš nádherne. Priam božsky,“ usmial som sa.

„Ďakujem. Aj ty,“ odvetila a pobozkala ma.

„Ideme tancovať?“ brnkol som jej po nose a nečakal som na odpoveď, proste som ju schytil do tanca. Potom sme šli k baru a poprosili sme vodku s džúsom, našu obľúbenú. Tak sme šli naspäť k stolu, kde už sedel aj zvyšok skupiny aj s Hayley a spoločne sme sa bavili.

Podobne to pokračovalo celý večer. Párkrát sa pri nás zastavili niektorí známi, s ktorými som ju zoznámil, no ona im nevenovala takmer žiadnu pozornosť. Boli tu tie najhľadanejšie celebrity, no ona ani okom nemrkla, keď okolo nej prešiel napríklad Rob Pattison. Jediný krát, kedy bola ako na ihlách, bolo zoznámenie s Brunom Marsom. Vedel som, že ho aj jeho hudbu zbožňuje, tak som to v tichosti pretrpel a potom sa všetko vrátila do svojich koľají.

10 minút pred polnocou som šiel za majiteľom, s ktorým som sa celkom poznal a on mi požičal jeho kľúče. Následne som vzal Mel za ruku a ťahal som ju dozadu za bar.

„Kam to ideme. Môžeme tu byť?“ pýtala sa nesmelo.

„Neboj. Mám povolenie,“ usmial som sa na ňu. Keď sme sa ocitli na chodbe, kde boli schody, vybral som z vrecka čiernu šatku, ktorú som od nej dostal na Vianoce a zaviazal som jej ňou oči.

„Niall, čo sa to deje?“ čudovala sa.

„Len mi dôveruj a zistíš to,“ odvetil som a vzal ju za ruku. Pomaly som ju viedol ku schodom a upozornil som ju na ne, aby sa nepotkla. Vyšli sme o poschodie vyššie na chodbu, kde už bol výťah a počkali sme, kým sa otvoria dvere. Vošli sme dnu a vyviezli sa až na samý vrch. Potom opäť ku schodom a na konci sme zastavili pred kovovými dverami.

„No tak, Niall. Kde to sme,“ naliehala na mňa.

„Už o chvíľu to zistíš,“ riekol som a skontroloval som čas na hodinkách. O 5 minút polnoc. Kľúčom som odomkol dvere a pomaly som ich otvoril. Zvonku nás ovial chladný vietor. Zo zeme som vzal vopred prichystané teplé deky a vzal som ju za ruku. Pomaly som ju vyviedol vonku, na strechu celej budovy a opatrne som za nami zavrel dvere.

„Páni, je tu zima,“ zamrmlala si sama pre seba. Na jej koži som pocítil, ako jej naskočili zimomriavky a prehodil som cez ňu dve deky. Hneď sa nimi obmotala, aby jej bolo teplo.

„Pripravená?“ opýtal som sa a pomaly som potiahol šatku. Skĺzla jej z očí a ona uvidela tú nádheru pod nami.

„Páni,“ vyšlo z nej a zakryla si ústa rukami. „To je nádherné.“

Pred nami sa rozprestieral rozsvietený nočný Londýn. No nebolo to úplne ono. Budova nebola najvyššia, a tak ten výhľad nebol až tak dokonalý.

„Výhľad nie je až tak skvelý, no na ohňostroj to stačí,“ usmial som sa.

„Ty si si ... ooooo,“ povzdychla si a tuho ma objala. „Ani nevieš ako ťa milujem,“ pobozkala ma a pozrela sa mi do očí.

„Ja teba tiež,“ usmial som sa a bozk som jej vrátil. Pozrel som sa na hodinky, kde svietila posledná minúta. Ona na ne tiež uprela pohľad a spoločne sme sa dívali, ako sa sekundová ručička blíži k 12.

„10 ... 9 ...“ začala Mel potichu odpočítavať.

„8 ... 7 ... 6 ...“ pripojil som sa k nej a pozrel sa jej do očí. Už sme hodinky nepotrebovali. Počítali sme si sami.

„3 ... 2 ... 1,“ pritisol som sa na Melanine pery a vychutnával som si prvé bozky nového roku. Okolo nás sa rozozvučali ohňostroje, no nám to bolo jedno. Bozkávali sme sa, akoby sme sa už nikdy v živote nemali vidieť, a keď sme sa po niekoľkých minútach od seba odtrhli, na perách nám svietili šťastné úsmevy.

„Šťastný nový rok,“ šepla.

„Šťastný nový rok,“ odvetil som a opäť som ju krátko pobozkal. Potom sme sa obaja otočili k veľkému ohňostroju pri Londýnskom oku a objímajúc sa sme sa dívali na ten najlepší ohňostroj na svete. Trošku bolo počuť aj hudbu, podľa ktorej boli nastavené ohňostroje, no len veľmi slabučko.

Chvíľu som sa díval na nebo, no potom som sa pozrel na Mel a už som z nej nespustil zrak. V očiach sa jej odrážal ohňostroj a na tvári svietilo nadšenie. Ústa mala od úžasu pootvorené a pomaly ani nežmurkala, aby niečo neprepásla.

Keď sa všetko skončilo, otočila hlavu a všimla si, že sa na ňu díval. Líčka jej roztomilo sčervenali a pohľad sklopila dole.

„Si nádherná,“ riekol som a pobozkal som ju na čelo. „Ideme naspäť, aby sme nezmrzli?“

„Poďme,“ usmiala sa, a tak sme zišli späť do klubu.

„Heeej, kde ste vy dvaja boli. Prepásli ste odpočítavanie Nového roku,“ riekla nám Hayley.

„Neprepásli,“ usmiala sa Melanie a pozrela na mňa. Poblahoželali sme si s ostatnými šťastný nový rok a sadli sme si k ním. Následne sa po ďalšom poháriku šlo tancovať, a keď pustili slaďák, Mel si o mňa oprela hlavu a užívala si vzájomnú blízkosť.

„Čo keby sme zmizli preč?“ riekla mi do ucha.

„Si už unavená?“ opýtal som sa.

„Unavená nie ale ...“ uškrnula sa a ani nemusela dokončiť. Vedel som na čo myslí, pretože som chcel to isté.

„Tak poďme. Môžeme ísť zadným vchodom,“ riekol som.

„Nie. Poďme normálne, spredu.“

„Si si istá?“ nadvihol som obočie.

„Áno,“ prikývla rozhodnutá. „Zajtra, teda dnes, vyjde aj tak rozhovor, takže už to je jedno.“

„Tak na čo ešte čakáme,“ uškrnul som sa a ona ma ťahala ku vchodu. Toto bola, je a bude najlepšia oslava Nového roku v mojom živote, pomyslel som si a s úsmevom som ju nasledoval.