Irresistible 57

plus pozrite si super stránky :)
→ http://1dlovelystories.blogspot.sk/
→ https://www.facebook.com/pages/Dreaming-Stories-SK/461930397202092

Mel

Len čo sme sa ocitli mimo budovy, zrak nám ožiarili blesky fotoaparátov a v ušiach nám zneli otázky prekrikujúcich sa novinárov. Niall sa na mňa pozrel, aby sa uistil, či som v poriadku a ťahal ma za ruku k jeho autu. Len čo sme nasadli, naštartoval a opustil preplnené parkovisko.

Cestou bolo v aute ticho, no nie to trápne, kedy si nemáte čo povedať. Obaja sme boli pohrúžení do vlastných predstáv a Niall mi držal ruku na mojom stehne. O niekoľko minút neskôr, keď sme sa ocitli pred ich domom, ktorý sa dal skôr nazvať vilou než domom, sme spoločne vystúpili a vošli dnu.

Nemala som čas poobzerať sa. Len čo sa za nami zavreli dvere, Niall sa žiadostivo vrhol na moje pery a nenásytne ma bozkával. Vášeň som mu opätovala a on ma trošku drsnejšie oprel o stenu. Z hrdla sa mi vydral ston, ako mi vybil dych a Niall sa odtrhol od mojich pier.

„Panebože, prepáč. Ja som nechcel,“ ospravedlňoval sa.

„Och, ty môj hlupáčik,“ usmiala som sa a prisala sa na jeho pery. Odlepili sme sa od steny a posúvali sa po dome, zrejme do jeho izby. Jediné, čo som vnímala boli jeho bozky a telo. Len čo bola poruke  posteľ, skĺzli sme na ňu a zbavili sa oblečenia. Alkohol spravil svoje a ja som pomaly ani nevnímala, čo robím. Jediné, čo som vedela, bolo, že ho milujem a pokiaľ je pri mne, všetko je v poriadku.

Ráno ma prebrali slnečné lúče a ja som pomaly otvorila zaspaté oči. Ležala som nahá vedľa Nialla, ktorý mi ukradol celú perinu a stočil sa do nej ako bábätko. Pri pohľade na neho sa mi na perách zjavil úsmev a ja som ho opatrne pobozkala.

Následne som pomaly vstala, aby som ho nezobudila a vzala si zo zeme svoje nohavičky a jeho bielu košeľu. Vždy som kradla košele. Bolo to moje obľúbené nočné pyžamo. Obliekla som sa a potichu som vyšla z izby. Ako som pomaly zatvárala dvere, rovno za chrbtom sa mi ozvalo:

„Dobré ránko!“

Srdce mi vyskočilo až kdesi do krku a ja som sa vyľakane strhla. Otočila som sa a môj pohľad padol na uškrnutého Zayna.

„Preskočilo ti?!“ riekla som nahnevane, no pošepky, aby som nezobudila zvyšok domu. Zayn sa len uškrnul a pohľadom si ma premeral. Keď som si uvedomila, že mám na sebe len nohavičky a Niallovu košeľu, červeň mi vošla do líc a ja som sa začal cítiť nekomfortne.

„Fíha,“ vyšlo z neho. Keď sa opäť pozrel na moju, už červenú tvár, opäť vystrúhal ten svoj úškrn. „Nebodaj sa hanbíš? Veď som ťa už videl aj v kratšom.“

„Zayn!“ sykla som a ohnala sa rukou. On sa však stihol uhnúť, a tak som machla naprázdno.

„Veď si len uťahujem. Nemohol by som Niallovi prebrať dievča,“ zasmial sa. „Aj keď ty by si stála za hriech,“ dodal, uškŕňajúc sa a pomaly sa približoval ku mne. Ja som cúvala dozadu ku stene, až som sa nemala kam pohnúť. Odrazu sa Zayn zastavil a vybuchol smiechom.

„Mala si sa vidieť,“ chytal sa za brucho a pobral sa ku schodom nadol neustále sa smejúc. Kým som sa spamätala z toho, ako ma napálil, prešla dobrá minúta a tak som neisto taktiež zišla dole a hľadala som kuchyňu.

„Čo si dáš?“ riekol Zayn otočený chrbtom, keď ma počul prichádzať.

„Hrianku, vďaka,“ povedala som a posadila som sa za stôl. Kým Zayn chystal raňajky, premýšľala som o predchádzajúcej noci. Nešlo len o ten sex, ale o Nialla samotného. Nevedela som si bez neho predstaviť život. Keď som si to uvedomila, zľakla som sa, pretože som veľmi dobre vedela, ako ľahko oňho môžem prísť.

„Na čo myslíš?“ prerušil Zayn tok mojich myšlienok.

„Prosím?“ pozrela som naňho.

„Že na čo myslíš,“ zopakoval Zayn svoju otázku. Váhala som, či mu to mám povedať, no napokon som sa rozhodla, pre áno.

„Bojím sa, že stratím Nialla,“ šepla som.

„Nialla? Veď on nevidí nikoho iného než teba,“ usmial sa Zayn.  

„Ale čo ak ...?“

„Nesmieš tak premýšľať. Ži pre prítomnosť a raduj sa z nej. Svoj osud nezmeníš, a vašim osudom je byť spolu.“

„Myslíš?“

„Viem,“ usmial sa Zayn a mne sa viditeľne uľavilo. Potrebovala som počuť nejaké povzbudzujúce slová. Kým sme raňajkovali, pýtala som sa Zayna na včerajšiu noc a to záhadné dievča, s ktorým bol takmer stále, no nik ho nevidel. Len čo som ju spomenula, tvár sa mu rozžiarila šťastím, no aj tak som z neho nič konkrétne nedostala. Vraj to nie je nič vážne a že sa nechcú viazať, tak to držia v tajnosti. Chápala som ho, a tak som nedobiedzala.

Keď sme dojedli, vzala som taniere a šla ich umyť. Zayn sa pobral preč a na dverách sa stretol s Niallom. Prehodili pár slov a potom prišiel ku mne. Objal ma zozadu a začal ma bozkávať na krk.

„Niall, no tak. Chcem to doumývať,“ smiala som sa. Natiahol ruku a vypol mi vodu. Zapla som ju znovu a pokračovala v práci, no on sa nedal zastaviť. Neustále ju vypínal a hádzal mi všetko poruke do dresu.

„Niall! Stop it!“ smiala som sa a otočila sa k nemu.

„Lebo čo?“ uškrnul sa a pichol ma do brucha. Schmatla som prvú vec, ktorá mi vošla do ruky a tresla som ňou Nialla do stehna.

„Ouch,“ zasipel a bolestivo sa na mňa pozrel.

„Necháš ma to doumývať?“ pozrela som naňho zo zdvihnutým pohľadom a v ruke som mávala s veľkou naberačkou.

„Tým môžeš vystrašiť Liama a nie mňa,“ uškrnul sa Niall a skrčil sa. Schytil ma okolo pása a vyložil si ma na chrbát. Zvýskla som a naberačka mi vypadla z ruky. Ako som sa ocitla dolu hlavou, buchnátovala som ho do chrbta, nech ma zloží na zem a pritom som sa smiala.

On si však nedal povedať a rozbehol sa po dome. Vrieskala som zo strachu, že obaja spadneme, no zároveň som sa nemohla prestať smiať.

„Niall! Už ma polož!“

„Ešte chvíľu,“ odvetil zaujato, akoby niekam mieril.

„No tak, už dosť!“ smiala som sa a búchala som ho po chrbte.

„To ti nepomôže,“ zasmial sa a otvoril dvere do akejsi miestnosti. Než som si stihla uvedomiť, že sme pri bazéne, už som bola vo vzduchu.

„Niall, ja ťa...!“ nestihla som dopovedať a s otvorenými ústami som sa ocitla pod hladinou. Keďže som sa nestihla nadýchnuť, voda mi vošla do úst a ja som sa zúfalo snažila vynoriť. Na mieste, kde som bola ja, nebol bazén veľmi hlboký, a tak som našla dno a postavila som sa na nohy.

Len čo som sa ocitla nad hladinou, vypľula som z úst všetku vodu a zhlboka som sa nadýchla. V nose ma pálilo, keďže aj doň sa tá voda dostala a v hrdle ma škrabalo. Kašľala som a snažila som sa to zmierniť.

Keď sa mi to ako-tak podarilo, otočila som sa čelom k Niallovi, ktorý sa na brehu od smiechu chytal za brucho a v tvári bol celý červený. Zúrivo som naňho pozrela a pobrala som sa k rebríku von. Niall podišiel ku mne a podal mi ruku. Poslala som mu ďalší nenávistný pohľad a bez jeho pomoci som vyšla von.

„Prepáč,“ riekol, no neprestal sa smiať a to ma ešte viac napálilo. Chcela som ho taktiež strčiť do bazéna, no pri dverách sa ozval Harryho hlas.

„Niall! Čo to ...“ začal Harry no len čo sa na nás pozrel, zasekol sa. „Ulalaaaa,“ pískol a nespustil zo mňa zrak. Rýchlo som sa na seba pozrela a uvedomila som si, že mokrá košeľa toho veľmi veľa nezakrýva. Niallovi to taktiež došlo a hneď sa postavil predo mňa, aby ma zakryl, no podarilo sa mu len do mňa strčiť a ja som znovu letela vzduchom.

Tentoraz som sa však stihla nadýchnuť a len čo som sa vynorila z vody, bez jediného pohľadu na nich dvoch som vyšla von. Niall, tentoraz už bez smiechu, sa mi pokúšal pomôcť a hádam tisíckrát sa ospravedlňoval. No to mu bolo málo platné. Navonok som sa však tvárila, že je všetko tak, ako má byť.

„To je v poriadku, Niall,“ usmiala som sa falošne. „Nebolo to naschvál.“

„Takže mi odpúšťaš?“

„Samozrejme,“ usmievala som sa naďalej a napla som ruku. Len čo som chytila švih, strelila som mu poriadnu facku, až ma pálila dlaň.

„Mel? Ale veď ...“ začal protestoval pridŕžajúc si červené líce.

„To je v poriadku, Niall,“ usmiala som sa znovu a podišla som k nemu bližšie. „Už áno,“ riekla som a sotila som ho do bazénu. Niall, ktorý to nečakal, sa ponoril s otvorenými ústami, tak ako ja predtým. Harry vybuchol smiechom a ja som sa otočila k nemu. Keď zbadal môj vytočený výraz, hneď prestal a naprázdno preglgol. Pohľad mu však stále utekal pod moju tvár.

„Čo je Harry? Ešte si nevidel ženské prsia?“ opýtala som sa ho sarkasticky a podišla k nemu bližšie. On tam len zamrznuto stál a nedokázal sa pohnúť. Tentoraz sa už pozeral do mojich očí, aj keď ho to určite stálo veľa námahy.

„Nabudúce nezabudni ... Pri rozhovore sa druhému pozeráš do očí, a nie na hruď,“ usmiala som sa a taktiež som ho sotila do bazéna. Ani som sa neunúvala uistiť, či sú obaja v poriadku, len som sa otočila na päte a odišla som späť do domu.

Na poschodí som stretla Zayna, ktorý sa chystal už už zapískať, no môj nahnevaný pohľad ho zastavil:

„Bez komentára!“ riekla som a vošla do Niallovej izby. Zamkla som dvere a vošla do kúpeľne, aby som zo seba opäť spravila človeka. Po polhodine som vyšla z izby vo svojich šatách a na ceste ku dverám som sa zrazila s Niallom.

„Ty odchádzaš?“ pozrel na mňa sklamane.

„Radšej,“ prikývla som. „Zavolaj mi zajtra, keď ma nebudeš chcieť utopiť.“

„Prepáč Mel, ja som to tak nemyslel,“ zastavil ma. „Prosím ťa, nehnevaj sa.“

„Ja som už v pohode. Svoju pomstu som vykonala,“ usmiala som sa.

„Takže sa na mňa nehneváš?“ pozrel na mňa tými psími očami.

„Kto sa dokáže na teba hnevať,“ zasmiala som sa a jemne som ho pobozkala. „Ale druhýkrát to už neskúšaj,“ pohrozila som mu ukazovákom a on prikývol ako malé dieťa.

„Ľúbim ťa,“ šepla som a pobrala sa na odchod.

„Aj ja teba,“ zakričal za mnou skôr, než sa zavreli dvere. Keď ma ovanul vietor, striaslo ma od zimy, no aspoň som nemusela čakať na taxík. Pred odchodom som si totižto vzala Niallove kľúče, tak hádam ich potom nebude hľadať. Škodoradostne som sa uškrnula a sadla si za volant. Šťastný nový rok.