Irresistible 66

Nech sa páči, nová časť :) a taktiež už je až Part 2 z poviedky Bring Me To... tak šup šup prečítať :) enjoy

Ďalší deň som sa zobudila v posteli s odkazom od Nialla. Musel odísť skôr na nahrávanie a mne tak trochu odľahlo, že sa nebudem musieť pretvarovať. Unavene som vstala z postele a šla sa osprchovať. Keď som mala rannú očistu za sebou, v kuchyni som si pripravila omeletu a dosýta sa najedla. Popri tom som sa snažila nemyslieť na Keatona a všetky problémy, ktoré so sebou priniesol, no nie veľmi úspešne. 

O pol 10 som vyšla vychystaná pred bytovku a taxíkom som sa odviezla do štúdia. Deň zbehol ako zvyčajne a ja som sa aspoň trošku odreagovala. Theo bol so mnou spokojný a v kolektíve sme si navzájom rozumeli. Bola som Eleanor za túto prácu nesmierne vďačná.

Krátko pred koncom mi vo vrecku začal vibrovať mobil a ja som zdvihla cudziemu číslu.

„Ahoj, zlatko. Stretneme sa?“ ozval sa presladený hlas Keatona.

„Pracujem,“ odvrkla som.

„A kedy končíš? Či sa mám prejsť do nejakého časopisu?“

„O pol hodinu!“ zavrčala som a tlak sa mi zvýšil na 200.

„Výborne. Stretneme sa potom na zvyčajnom mieste. Stihneš to do 45 minút?“

„Hej.“

„Teším sa na teba. Maj sa,“ ozval sa jeho smiech a vzápätí mi zložil. Zúrivosť mnou lomcovala, ako som sa cítila bezmocná a nemohla som nič spraviť. Neznášala som ten pocit, keď som bola niečiou bábkou. To isté som vlastne zažila aj pri Nickovi, no po celý ten čas som si to neuvedomovala. Jedine Niall bol iný.

Niall! povzdychla som si. Ublíži mu to. Nemôžem nič riskovať. Budem musieť poslúchať a plniť všetko, čo si zažiada. Aj keby ... Nie, nemysli na to! okríkla som sa v mysli. Zvládneš to a všetko sa vyrieši!

„Tak v to dúfam,“ šepla som a vrátila som sa k práci. Len čo som bola hotová, rozlúčila som sa a vyrazila pešo do kaviarne. Po 10 minútach cesty som vošla dnu, no nikde som ho nevidela, a tak som sa usadila a započúvala som sa do hudby. Čašníka som odbila slovami, že ešte niekoho čakám a o 5 minút sa otvorili dvere a dnu vošiel vysmiaty Keaton.

„Ahoj,“ usmieval sa milo, no zároveň zákerne a podišiel ku mne. Pobozkal ma na obe líca, zatiaľ čo som ja sedela prikovaná na stoličke a ani som sa nepohla. Napokon si sadol oproti mne a díval sa na mňa. Opätovala som mu pohľad do očí, no ten môj bol plný nenávisti a opovrhnutia.

„Mala by si sa ku mne chovať slušne, vieš o tom,“ uškrnul sa. Len som sa zhlboka nadýchla, aby som niečo neodvrkla a naďalej som mlčala.

„No vidíš, že vieš aj držať jazyk za zubami. A teraz k veci. Plánujem tu byť ešte približne dva týždne, možno viac, a tak si ich chcem užiť naplno. Samozrejme, s tebou.“

Naďalej som mlčala a meravý pohľad som upierala na omrvinku na stole. Snažila som sa sústrediť a držať svoje emócie v sebe, pretože keby som vybuchla, zrejme by som si poriadne zavarila.

„Rozídeš sa s ním,“ vyriekol po chvíli a môj pohľad razom preskočil na neho. V tvári sa mi zračilo prekvapenie a ústa som mala pootvorené od šoku. Nemohla som uveriť tomu, čo práve povedal.

„Pro-pro-prosím?“ zakoktala som.

„Rozídeš sa s ním. Ešte dnes,“ odvetil pokojne a na perách mu hral víťazoslávny úsmev.

„Ale veď ... prečo? Čo odo mňa chceš?“

„Popularitu. Aspoň na pár dní sa chcem jagať na titulkoch časopisov ako chalan, kvôli ktorému si odkopla slávneho Nialla Horana.“

„To- to ... nemôžem,“ šepla som zdesene. Mám sa rozísť s Niallom? Ako? Prečo? Nedokážem to!

„Samozrejme, že môžeš. A aj to spravíš. Hneď mu zavoláš, že sa s ním chceš stretnúť a ešte dnes budeš single. A žiadne slzy či vysvetľovanie. Teda, ako vysvetlenie môžeš povedať, že si sa zamilovala do niekoho iného. Do mňa. Je ti to jasné?“

Z oka mi vypadla slza a ja som jemne prikývla. Pred očami sa mi zjavil obraz vysmiateho Nialla s pohľadom plným lásky a moje srdce pukalo na milión kúskov. Bože, prečo mi to robíš? Čím som si to zaslúžila? pýtala som sa v duchu a nedokázala som pochopiť, čo som spravila, že sa ma karma takto nakopala do zadku.

„A ani si nemysli, že ma nejako obalamutíš, pretože a sledujem. Stále! A ak nechceš vidieť tie fotky v časopisoch, radšej urobíš presne to, čo som ti povedal.“

„Dobre,“ riekla som potichu a pomaly som už pred seba ani nevidela, pretože som mala oči plné sĺz.

„Ešte jedna vec. Neopováž sa volať svojej drahej kamarátke, inak na to doplatíš.“

Opäť som len prikývla a naďalej som tam sedela ako posledná troska. On sa postavil na odchod a zasunul za sebou stoličku.

„A nezabudni sa trošku upraviť, keď sa na to vychystáš. Krásna ľadová princezná, jasné?“ zasmial sa a vypochodoval na ulicu. Ja som tam ostala sedieť a s kamennou tvárou som meravo hľadela pred seba. Jediný pohyb bolo privretie očných viečok zakaždým, keď sa von vytisla nová slza.

„Dáte si niečo?“ ozval sa vedľa mňa opäť ten istý čašník a ja som sa k nemu otočila.

„Nie, ďakujem,“ odvetila som a postavila sa na odchod. Len čo som vyšla na ulicu, nevedela som, čo robiť. Chcela som sa o tom porozprávať s Hayley, no nemohla som. Mala som jasné pokyny a tie som musela nasledovať. A tak som podišla k parkujúcemu taxíku a nastúpila som. Vyriekla som ulicu a oprela som sa dozadu. Pohľad som zapichla von oknom, no nič som nevidela. Pred očami som mala Niallovu tvár a v hrudi obrovskú bolesť.

Keď sme zastavili pred domom, vytiahla som z kabelky kozmetickú taštičku a upravila som sa. Nahodila som kamennú tvár a vystúpila som z auta. Len čo som zaplatila, taxík odišiel a ja som ostala stáť pred veľkým domom.

Chvíľu som naň len tupo hľadela, no po chvíli sa mi v očiach začali opäť zberať slzy a tak rýchlo zažmurkala a vykročila som k dverám. Zhlboka som sa nadýchla a už už som chcela zazvoniť, keď sa odrazu otvorili dvere a z nich vyletel Zayn. Prudko do mňa narazil a ja som odrazu necítila zem pod svojimi nohami.

Vyletela som do vzduchu a dopadla som dozadu na akýsi krík. Zayn skončil na mne.

„Panebože, Mel? Si v poriadku?“ vysúkal zo seba a opatrne sa postavil. Potom mi pomohol na nohy a začal ma oprašovať.

„V pohode,“ odvetila som.

„Panebože, prepáč. Nevedel som, že tam stojíš.“

„To som si všimla,“ odvetila som ostro a Zayn sa zamračil.

„Je ti niečo? Zdáš sa ... iná.“

„Som v pohode,“ odvrkla som. „Len potrebujem hovoriť s Niallom.“

„Iste, cestu poznáš,“ ukázal na dvere a ja som pomaly prešla popri ňom. Len čo som sa ocitla v dome, zavrela som za sebou dvere a vykročila som po schodoch. Po poslednom schode sa mi príšerne rozbúchalo srdce a žalúdok som mala ž kdesi v krku. Prišlo mi nevoľno, no rýchlo som to potlačila a postavila sa pred jeho dvere.

Zdvihla som ruku a trikrát som zaklopala. Sprvu sa nič neozývalo, no keď som chcela zaklopať znovu, dvere sa prudko otvorili a v nich stál Niall s uterákom obtočeným okolo pása. Pohľad naňho mi ako vždy vyrazil dych a srdce sa mi zastavilo. No potom som si spomenula, prečo som tu a nadšenie vystriedal strach a bolesť. Ruky sa mi začali potiť a po minúte, čo som tam len tak stála, ma Niall tuho objal.

„Ahoj, nečakal som ťa,“ riekol vysmiaty.

„Musíme sa porozprávať,“ riekla som hneď na rovinu a uprene som naňho hľadela. Vyžadovalo to neskutočne veľa síl a ja som cítila, že pokiaľ to nevybavím čo najrýchlejšie, skolabujem.

Niallovi sa na tvári zjavilo prekvapenie. Ustúpil o krok dozadu a pootvoril dvere, aby som mohla prejsť. Len čo som sa ocitla v jeho izbe, zavrel za nami dvere a ja som sa ocitla v pasci. Už odtiaľ nebolo východu. Už nebolo návratu späť. Musela som to dokončiť.