Irresistible 71

Prehliadka skončila a ja som z nej nič nevnímala. No to mi bolo v tej chvíli ukradnuté. Keaton trval aj na after party, no po jednom drinku a občerstvení som sa ospravedlnila a šla som na toalety.

Postavila som sa pred zrkadlo a pozrela som sa na seba. Tak veľmi som sa sama sebe hnusila. Nedokázala som pochopiť, prečo som tak veľmi trvala na tom, že by tie fotky ublížili Niallovi. No teraz je to ešte horšie. Keaton sa mi vyhráža všetkými možnými spôsobmi a ja nemám odvahu mu protirečiť, pretože keby sa Niallovi naozaj niečo stalo, neprežila by som to.

Z kabelky som si vytiahla červený rúž a naniesla si ho na pery. Utrela som si roztečenú linku pod očami a vybrala som sa naspäť. No len čo som vyšla z toalety, pohľad mi padol na bočné dvere von. Zacítila som ľahký prievan a pobrala som sa k ním.

Prišlo mi vhod nadýchnuť sa čerstvého vzduchu, a tak som si sadla na múrik pri stene a len tak som tam bez pohybu sedela. O pár minút vyšlo vonku akési neznáme dievča a zapálilo si cigaretu. Chvíľu som ju v tichosti pozorovala, keď sa v tom otočila a stretli sa nám pohľady.

„Dáš si?“ spýtala sa a nahla ku mne ruku so škatuľkou cigariet. Zrejme si tak vysvetlila môj skúmavý pohľad. Už už som chcela odmietnuť, keď v tom ma napadlo: A prečo nie? A tak som sa nahla a vybrala si jednu cigaretu. Dievča mi ju zapálilo a ja som si z nej potiahla. Nebolo to prvýkrát, kedy som fajčila, a tak ma moje pľúca neprekvapili ostrým kašľom.

„Ďakujem,“ odvetila som. „Presne to som potrebovala,“ vydýchla som si, ako sa nikotín rozlieval do môjho tela. Postupne som sa uvoľňovala a všetko napätie zo mňa odchádzalo preč. Keď som dofajčila cigaretu, vrátila som sa späť a našla som Keatona, ako balí nejakú modelku. Výborne, už aj ja budem vyzerať ako hus. No keď ma aspoň prepustí, tak to za to stojí.

Sadla som si obďaleč a sledovala som všetkých ľudí. Jeho som nikde nevidela, a to bolo len dobré. Po chvíli ku mne Keaton podišiel a nahnevane riekol:

„Kde si bola?“

„Na toalete. A nadýchať sa čerstvého vzduchu.“

„Tak dlho?!“

„Nie, len som nechcela rušiť tvoju chvíľku,“ povedala som bez záujmu a naďalej som civela na skupinky ľudí.

„Tak fajn. Poďme už.“

„S radosťou,“ riekla som a postavila sa na odchod. Odviezli sme sa domov a pri odchode som mlčky vystúpila z auta. Bez posledného pohľadu som vstúpila do bytovky a konečne som si vydýchla. Už len nájsť spôsob, ako tú bolesť potlačiť a prežiť.

Nasledujúce dni som sa naďalej venovala práci a Keaton mi od toho večera nevolal. Zrejme už dostal, čo chcel a stačilo mu to. Aspoň som v to dúfala. V kabelke som od vtedy mala neustále balíček cigariet a denne som niekoľko z nich aj vyfajčila. Len tak som úspešne zabúdala na všetko, čo sa stalo a dokázala som žiť ďalej.

Koncom januára mi volala Hayley a prišla ma navštíviť. Pred sebou mala skúšky a tak potrebovala vypnúť. Od nášho posledného telefonátu, kde mi vyčítala, prečo som sa rozišla s Niallom, sme sa o tejto téme nerozprávali. Prestierali sme, že sa nič nestalo, teda, aspoň ja.

„Tak, aké sú plány na dnešok?“ opýtala sa ma Hayley pri raňajkách.

„Na dve hodiny musím ísť do práce dokončiť úpravu fotiek a potom si môžeme niekam vyraziť. Prídeš za mnou do štúdia?“

„Iste. A o koľkej?“

„Tak okolo 11 by som mala byť hotová,“ odvetila som a vyhodila jogurt do koša. Dvíhal sa mi z neho žalúdok a tak som usúdila, že bude po záruke.

„Tak ja utekám. Vidíme sa neskôr,“ rozlúčila som sa.

„Dobre, maj sa,“ zakývala mi Hayley a ja som vyrazila do práce. Čas bežal neskutočne pomaly a navyše som mala po celý čas pocit, akoby som mala každú chvíľu objímať záchodovú misu. Prečo som sa, do čerta , nepozrela na dátum spotreby, nadávala som a snažila sa ignorovať môj žalúdok.

Dokončila som posledné úpravy a zbalila sa na odchod. Cestou k výťahu som sa pozrela na mobil a skontrolovala som čas. Meškám 10 minút. Hádam ma Hay nezabije.

Zišla som na prízemie a na gauči som zbadala sedieť Hayley. Nevyzerala nahnevane, tak som k nej rýchlo podišla a ospravedlnila som sa.

„To je v pohode. Nečakám dlho,“ usmiala sa. Zložila som si vedľa nej veci a šla som sa odhlásiť. Keď som sa vrátila naspäť, obliekla som si kabát a z vrecka mi vypadli cigarety.

„Ty fajčíš!“ zvolala Hayley prekvapene a nahnevane zároveň.

„Potrebujem to,“ odvetila som a zohla sa po nich na zem. V momente, keď som sa skrčila, môj žalúdok sa prevrátil a všetko jedlo sa začalo pchať nahor. V tej chvíli som bola opäť vystretá a utekala som napravo na toalety.

Stihla som to LTT. Celý obsah môjho žalúdka sa ocitol v záchode a v ústach mi ostala otrasná pachuť. Spláchla som za sebou a šla si vypláchnuť ústa. To už vedľa mňa stála Hayley s mojimi vecami a úzkostlivo sa na mňa dívala.

„Vidíš, lebo ti treba fajčiť cigarety!“

„To nie je z cigariet,“ obraňovala som sa. „Dnes som ešte žiadnu nemala. To kvôli tomu jogurtu.“

„Keď myslíš,“ pokrčila plecami. Opláchla som si tvár, do úst vložila žuvačku a vzala si svoje veci.

„Môžeme ísť.“

„Si si istá, že nechceš ísť domov?“

„Nie, ideme do múzea,“ odvetila som tvrdohlavo a ako prvá som vykročila von dúfajúc, že mi už zle nepríde. No ten nepríjemný pocit na žalúdku, ktorý som už mala ráno, vo mne naďalej ostával, a tak som sa vnútorne bála, aby sa toto nezopakovalo.