Irresistible 75

A už sa to blíži ... 
+ keďže sú prázdniny a niekedy sa nudíme, odporúčam → http://becauselloveyou.blogspot.sk/

O niekoľko dní

„Melanie?“ ozvalo sa v telefóne.

„Louis?“

„Mám dobré správy.“

„Aké?“

„Fáza 1 je ukončená!“

„Čože?“ nechápala som. V poslednej dobe mi veľa vecí nedopínalo.

„No predsa Keaton. Našli ho. Práve letia sem.“

„Počkať. Oni letia? Sem? A čo bude potom?“ preľakla som sa.

„Sú tri varianty. Prvá - povieš Niallovi, čo sa stalo, on ti uverí a odpustí. Fotky sa zničia a Keaton bude prepustený na podmienku. Druhá – povieš Niallovi, čo sa stalo, on ti nebude veriť, pôjdete za Keatonom a on to dosvedčí. Fotky sa zničia a on bude prepustený na podmienku. Tretia – povieš Niallovi, čo sa stalo, on ti neuverí, pôjdete za Keatonom, on to bude popierať, bude donútený rozprávať, prizná to, fotky sa zničia a on bude prepustený na podmienku. Pochopila si?“

„Uhm,“ odvetila som ticho.

„Melanie? Si v poriadku?“

„Ale hej, len sa trošku bojím toho rozhovoru.“

„Neboj, keď bude treba, pribehneme na pomoc.“

„Čo ak nebude chcieť prísť?“

„On nebude vedieť, že sa má stretnúť s tebou.“

„Aha, no dobre. A čo keď bude chcieť odísť a už nikdy v živote ma nebude chcieť vidieť? Čo ak ma už nemiluje a nenávidí ma?“

„To sa nestane.“

„Ako si tým môžeš byť taký istý?“

„Pretože v ten deň, keď sme u vás boli, tak som počul Nialla hrať na gitaru a spievať. Ver mi, miluje ťa a chýbaš mu.“

„Tak dobre, no aj tak sa bojím.“

„To ti verím. No musíš to prekonať a vzchopiť sa.“

„Dobre, pokúsim sa.“

„Fajn, o 3 buď u Eleanor. Nialla tam privediem okolo pol 4.“

„Budem tam. Ešte raz ti ďakujem, Louis. Ani nevieš ako.“

„Hlavne nech to vyjde,“ zasmial sa. „Maj sa zatiaľ.“

„Pa,“ odvetila som a zrušila hovor. Pozrela som sa na seba do zrkadla pri posteli a snažila som sa usmiať. Vznikla z toho len krivá grimasa, hoci som bola šťastná. Nemohla som sa poriadne tešiť, pretože mnou lomcovala nervozita a strach. Aj keď som nemala dôvod Louisovi neveriť, predsa len tam boli isté pochybnosti.

„Škoda, že tu nie je Hay,“ povzdychla som si nahlas. Chýbala mi a potrebovala som ju ako podporu. No nedalo sa. Skúškové obdobie začalo a ona sa musela vrátiť do Dublinu. Síce sme spolu večer vždy skypovali, nebolo to rovnaké, ako keby bola tu. No musela som sa zmieriť s tým, že som na to sama.

Pozrela som sa na hodinky, aby som skontrolovala čas. Bolo krátko pred 12, a tak som mala vyše dvoch hodín času. Rozhodla som sa na relaxačný kúpeľ. Napustila som si vaňu plnú bubliniek a ponorila som sa do vody. Chvíľu som len tak ležala a oddychovala, no keď som už mala premočené prsty na rukách a nohách, vypustila som vodu a osprchovala som sa od peny.

Následne nasledovala úprava vlasoch a tváre a až keď som bola spokojná, šla som si zohriať obed. Navarené som mala zo včera a tak som sa nemusela s ničím náhliť. Skontrolovala som si čas a najedla sa. Následne som zamierila do šatníka a prehrabovala som sa všetkým oblečením. Nakoniec som vybrala niečo klasické – čierne tielko, svetrík, rifle, béžový kabát, čierne vysoké polotopánky a béžovú kabelku.

Hotová som skontrolovala svoj výzor v zrkadle a v duchu som sa snažila upokojiť. Všetko bude ok. Dopadne to skvele a všetko bude fajn. Upokoj sa! Veľmi to nepomáhalo, a tak hodila posledný pohľad na svoj odraz a vyšla som z bytu.

Na ulici som si vzala taxík a nadiktovala som mu adresu. O polhodinu som stála pred Eleanorinými dverami a čakala som, kým mi otvorí.

„Ahoj, si tu skoro,“ usmiala sa na mňa a objala ma.

„Prepáč, nemohla som obsedieť,“ ospravedlnila som sa.

„To je v poriadku. Aspoň mám spoločnosť. Poď ďalej.“

„Vďaka,“ odvetila som a vošla dovnútra.

„Dáš si niečo. Práve som dala variť vodu na kávu.“

„Áno, vďaka,“ prikývla som a posadila som sa na barovú stoličku.

„Nervózna?“ opýtala sa ma El, zatiaľ čo zalievala kávu.

„Ty by si nebola?“ odpovedala som otázkou a mierne som sa zasmiala. Nervozita vo mne ešte viac stúpla a mala som pocit, že každú chvíľu odpadnem.

„Si akási bledá,“ pozrela na mňa ustarostene. „Si v poriadku?“

„Je mi fajn. Zrejme len nízky tlak,“ odvetila som a napila sa. Samozrejme, že káva bola horúca a ja som si popálila jazyk. „Dokelu,“ zanadávala som. Začala som fúkať do kávy, aby sa aspoň trošku ochladila a ja som sa mohla napiť. Po chvíli ticha som to opäť skúsila, no tentoraz pomaly, a našťastie už nebola tak horúca.

Pila som jeden dúšok za druhým, až kým nebola šálka do polovice prázdna. Nezabralo to. Ešte stále som sa necítila veľmi dobre a hlava sa mi začala točiť.

„El, asi budem ...“ riekla som, a v tej chvíli ma naplo. Rýchlo som zoskočila zo stoličky a utekala som do kúpeľne. Rýchlo som nadvihla dosku a obsah môjho žalúdka sa ocitol v záchode. V tej chvíli už pri mne stála Eleanor a držala mi vlasy.

Keď som cítila, že sa môžem bezpečne postaviť bez toho, aby som si musela opäť kľaknúť ku mise, zdvihla som sa zo zeme a spláchla som. Podišla som k umývadlu, aby som sa mohla umyť.

„Ďakujem ti. To bude asi tou nervozitou,“ povedala som, keď som si utierala ruky do uteráka.

„To je v poriadku. Už je ti lepšie?“

„Trošku,“ prikývla som so slabým úsmevom na tvári a vykročila som von.

„Nechceš si radšej sadnúť na gauč. Tú kávu asi vylejem.“

„Tak dobre, vďaka,“ odvetila som a šla som do obývačky. Roztrasená som sa zvalila na pohovku a snažila som sa upokojiť. Nechcela som, aby mi prišlo zle pred Niallom. No hlavne som chcela, aby sa dalo všetko do poriadku a aby som sa pri ňom vôbec zmohla na slovo. Po chvíli sa ku mne pridala aj El a zapla televízor. Spoločne sme sa dívali na Dva a pol chlapa, aby nám rýchlejšie zbehol čas.

Práve, keď začínala druhá časť, ozval sa zvonček a El sa postavila.

„A je to tu. Si v pohode?“ pozrela na mňa.

„Hádam áno,“ šepla som vyplašene a snažila som sa vnútorne upokojiť. Nedarilo sa mi to, a to ma ešte viac vyplašilo. Sústredila som sa na prítomnosť a nie, čo by sa mohlo stať a počúvala som, ako Eleanor hovorí.

„Ahojte, už som vás čakala.“

„Ahoj, El,“ počula som Niallov hlas a srdce sa mi rozbúšilo ako splašené. Pomaly som prestávala dýchať a bála som sa, že mi opäť príde zle alebo odpadnem. Našťastie sa nič také nestalo a ja som počúvala ďalej.

„Hi, babe,“ ozval sa Louis a chvíľu bolo ticho. To sa asi bozkávali.

„Doniesol si ten film?“ opýtala sa El. Práve prišla na rad tá naplánovaná časť, kedy Louis niečo zabudol v aute a spolu s El po to pôjdu. Medzitým pošlú Nialla dnu a ostaneme sami.

„Panebože, je v aute!“ tresol sa Louis ktovie kde. Predpokladala som, že to bolo čelo.

„Poďme, rýchlo poň skočíme,“ navrhla El a dodala. „O chvíľu prídeme. Cíť sa tu ako doma.“

„Uhm,“ znela Niallova odpoveď a ja som počula buchnutie dverí. A je to tu. Ostali sme sami.