Irreisstible 76

Niall

Loui ma vytiahol vonku, vraj chcel pomôcť s výberom akéhosi filmu. Netušil som, načo ma k tomu potrebuje, no vedel som, že keby som začal namietať, bolo by to horšie a všetci chalani by sa do mňa pustili, že musím chodiť vonku, a tak som súhlasil. Sadli sme do auta a v obchode sme vybrali akúsi komédiu. Pomaly som ani nevnímal, čo robím, a tak sa na názov veľmi nepamätám.

Tak sme nasadli do auta a šli naspäť. Teda, aspoň to som si myslel. Na moje prekvapenie sme zastavili pred Eleanoriným bytom a Louis vystúpil vonku.

„Hýb tým svojím zadkom,“ uškrnul sa.

„Prečo sme tu?“ vystúpil som pomaly a už už som šiel zatvoriť dvere.

„Ideme si to pozrieť, nie? Aj s El.“

„Nie, Louis. Nebudem s vami ako piate koleso na voze. Radšej ťa počkám v aute,“ odvetil som rázne a sadol som si naspäť do auta.

„No tak, Niall. Netrucuj. Nebudeš piate koleso na voze. Poďme,“ otvoril mi opäť dvere a čakal, kým vystúpim.

„Nie!“ povedal som neústupne.

„Nebuď tvrdohlavý! Vstávaj!“ schytil ma za rameno a vytiahol ma vonku. Takmer som sa ocitol na chodníku.

„Ty si šialený!“ zanadával som a vytrhol som sa mu. On medzitým zamkol auto a za chrbát ma vtlačil do vchodu. Voľky-nevoľky som sa natrepal do výťahu a spoločne sme sa vyviezli na 4. poschodie.

Pred Eleanorinými dverami Louis zastavil a zazvonil. O chvíľu sa v dverách objavila vysmiala El a srdečne sa na nás usmiala.

„Ahojte, už som vás čakala.“

„Ahoj, El,“ pozdravil som ju a objal.

„Hi, babe,“ ozval sa Louis a pobozkal ju.

„Doniesol si ten film?“ opýtala sa El.

„Panebože, je v aute!“ tresol sa Louis po čele. No jasné. To som si mohol myslieť, že to Louis zabudne, prevrátil som očami.

„Poďme, rýchlo poň skočíme,“ navrhla El a dodala. „O chvíľu prídeme. Cíť sa tu ako doma.“

„Uhm,“ znela moja odpoveď a zatvoril som za nimi dvere. Poobzeral som sa dookola, akoby som tu v živote nebol a pomaly som kráčal do kuchyne. Z ľadničky som si vybral bagetu a rozbalil som si ju.

„Ahoj, Niall,“ ozvalo sa odrazu za mnou a ja som zamrzol.

„Výborne, teraz mi už načisto šibe, keď sa mi zdá, že ju aj počujem,“ povedal som si sám pre seba a otočil som sa. „Skvelé, dokonca aj s obrazom,“ odvetil som ironicky a prešiel som popri nej do obývačky.

„Niall, to nie je žiadna fatamorgána,“ ozvalo sa opäť. „Som to ja.“

Znovu som zastavil a premýšľal nad tým, čo som práve počul. Odrazu sa mi srdce rozbúšilo ako o preteky a žalúdok mi poskočil až kdesi do krku. Pomaly som sa otočil a s vypleštenými očami som hľadel na Melanie. Osobu, ktorú som neprestal milovať aj napriek tým bolestivým slovám, vďaka ktorým sa moje vnútro roztrhalo na kúsočky.

„Me-me-melanie?“ vykoktal som jej meno a nemohol som sa pohnúť. Ona sa len jemne usmiala a ostala stáť na mieste, asi 5 metrov odo mňa. „Čo-čo tu robiš?“

„Čakala som na teba,“ odvetila.

„Čože? Ale veď Louis a El ...“

„Pomohli mi to zakryť, aby si nič nevedel. Inak by si neprišiel.“

„Takže ...?“

„Mohli by sme sa porozprávať?“ pozrela na mňa spýtavo, akoby sa bála mojej reakcie. Trochu som sa jej bál aj ja, pretože časť mňa sa na ňu chcela rozkričať, že mi má dať pokoj a už nikdy sa mi neukazovať na oči. Že si chcem žiť svoj vlastný život a nepripomínať si lásku k nej, ktorá vo mne bude zrejme až do smrti.

No potom tu bola tá druhá časť, ktorá kričala, aby som to nerobil. Aby som si ju vypočul, čo mi chce povedať a až potom sa rozhodol, či si na nej vybijem svoju zlosť alebo nie. A tak som chvíľu bojoval sám so sebou, až napokon vyhrala tá druhá časť.

„Iste,“ prikývol som a sadol som si do kresla. Mel si sadla na drahú stranu gauča, aby medzi nami bola dostatočná vzdialenosť a mlčala. V tichosti som sa na ňu díval a čakal, kým začne. Nechcel som ju súriť a aj tak som netušil, čo by som povedal.

„Viem, že ma s najväčšou pravdepodobnosťou nenávidíš a nechceš ma vidieť...“ začala odrazu a ja som ju prerušil.

„Nie je to tak.“

„Čože?“ zdvihla rozpačito pohľad zo zeme a zamierila ho na mňa.

„Že to tak nie je. Nie je pravda, že ťa nenávidím alebo ťa už v živote nechcem vidieť. To druhé možno trošku, ale len kvôli tomu, že vždy keď ťa vidím, tak mi to všetko pripomenie a opäť to bolí. Veľmi to bolí,“ odvetil som ticho.

„Prepáč mi to,“ šepla a opäť pozrela do zeme. „Viem, že som ti neskutočne ublížila, no rovnako som ublížila aj sebe, aj keď ma to vôbec neospravedlňuje. Chcela by som ti to vysvetliť, ak by si mi to dovolil.“

„Iste, hovor,“ riekol som a oprel som sa dozadu. Pozrela mi do očí a začala rozprávať.

„Pamätáš, keď som bola cestovať. Keď som bola v Amerike, bolo to počas prvých dní a ja som bola zúfala. Práve mi zomrel otec a neostal mi nik, na koho som sa mohla obrátiť. Viem, mala som teba,“ dodala rýchlo, keď videla, že jej chcem oponovať, „no to nie je to isté. Rodina je rodina. A tak som to už nezvládala a keď ma istá partia ľudí pozvala na party vo Vegas, neodmietla som. Veľa som pila a mala som aj drogy. Prosím, nepozeraj tak na mňa.“

„Dobre, prepáč,“ ospravedlnil som sa a nechal ju pokračovať.

„Nebola som veľmi pri zmysloch a väčšinu z toho večera som si ani nepamätala, no ráno som sa zobudila v niečej posteli. Nahá. Došlo mi, čo sa stalo a rýchlo som utiekla preč. Hanbila som sa za svoje správanie a snažila som sa na všetko zabudnúť. Keď som sa vrátila do Anglicka a dali sme sa opäť dokopy, nemyslela som na to. V podstate som ťa ani nepodviedla, pretože sme v tom čase spolu neboli, no aj tak ... Prepáč.“

„To je ten dôvod?“ opýtal som sa prekvapene.

„Nie, už sa k tomu dostávam. Po Silvestri, keď som začala pracovať s Eleanor, v kaviarni som sa stretla s ... ním. Volá sa Keaton a ja som si myslela, že ho už v živote neuvidím. No opak bol pravdou. Mali sme len akúsi zdvorilostnú debatu, no potom mi vzal mobil a prezvonil si z neho, aby získal moje číslo. Na ďalší deň mi zavolal a chcel sa so mnou stretnúť. Sprvu som odporovala, no keď povedal, že sa určite máme o čom porozprávať, nechcela som to riskovať a tak som súhlasila. Stretli sme sa v kaviarni a tam ma začal vydierať. Sprvu som si myslela, že to budú len reči, no keď mi ukázal fotky, zistila som, že som v riadnej kaši. Sprvu som ti o tom chcela povedať, no pri tých fotkách som sa zastavila. Nechcela som, aby sa dostali niekam vonku, no nie kvôli mne, ale kvôli tebe. Ja viem, znie to hlúpo, no vtedy som si myslela, že by to mohlo uškodiť tvojej kariére, a tak som ho poslúchla. O niekoľko dní na to sme sa zvonu stretli, no tentoraz už chcel, aby som sa s tebou hrubo rozišla. Nevieš si predstaviť, aké to bolo pre mňa ťažké. Napokon som sa odhodlala, aby tie fotky nikam neposlal a rozišla som sa s tebou. Ďalej chcel ísť na tú prehliadku a keď sme sa tam stretli, všimol si, že som strnulá, a tak ma donútil to zahrať. Už nešlo len o fotky ale aj o teba. Vyhrážal sa, že ti ublíži a všeličo iné. Keď sme vchádzali dnu, všimli sme si ťa, a tak sme to zahrali rovno pri dverách, kde sme si boli istý, že to počuješ. Po prehliadke sa mi už neozval, no napísal mi len SMS, že odchádza, no mám sa od teba stále držať ďalej. Chcela som ti to povedať, no príliš som sa bála, aby sa ti niečo nestalo a taktiež som vedela, že už je neskoro. No Hayley tú Ssprávu čítala a za mojím chrbtom sa s Louisom a Harrym dohodla na pláne. Vystopovali Keatona vo Vegas a doviezli ho sem. V prípade, že by si mi neveril, tak ti to mal dosvedčiť, no pripadá mi to hlúpe. Chcú ho prepustiť na podmienku s výstrahou.“

V mysli som spracovával všetky informácie, ktoré som zrazu dostal a šokovane som hľadel pred seba. Melanie mlčala a čakala na moju reakciu. Keď sa však žiadna nedostavovala, riekla.

„Nečakám, že mi odpustíš a vrhneš sa mi do náručia. Predsa len som ti spôsobila veľa bolesti a dosť som ti ublížila. Len som chcela, aby si vedel pravdu,“ šepla a postavila sa na odchod.