Irresistible 77

 Zajtra odchádzam na dovolenku. a tak máte dnes mega veľkú časť :) enjoy


Chvíľu mi trvalo, kým som sa spamätal a premyslel si, čo vlastne robiť. Nepodviedla ma. Teoreticky. Nerozišla sa so mnou, preto, že ma neľúbi. Takže ma miluje aj naďalej? Prečo mi to nepovedala. Boli by sme to vyriešili spolu, hneď na začiatku. Tak sa to vystupňovalo do extrému.

Potom som sa odrazu prebral a zistil, že tu už nie je. Prekvapene som sa poobzeral dookola a snažil sa ju nájsť.

„Melanie?“ zvolal som, no nič sa neozvalo. Okamžite som bol na nohách a utekal som za ňou. Musel som ju zastaviť. Musel som sa jej hneď spýtať tu jednu otázku, ktorá ma škrela najviac. Vybehol som pred bytovku a napravo som ju uvidel ako máva na taxík. Rýchlo som sa za ňou rozbehol a pritom som volal jej meno.

Len čo ma zbadala, stiahla ruku dole a prekvapene sa ku mne otočila. Počkala, kým som k nej dobehol a skúmavo na mňa hľadela čakajúc, čo poviem.

Mel

Keď som dokončila svoj príbeh, stíchla som a dala mu čas, nech si to dá všetko dokopy. Čakala som, ako zareaguje, no snažila som sa nebyť veľmi pesimistická, aby som potom nebola sklamaná. Keď sa jeho odpoveď nedostavovala, dodala som potichu: 

„Nečakám, že mi odpustíš a vrhneš sa mi do náručia. Predsa len som ti spôsobila veľa bolesti a dosť som ti ublížila. Len som chcela, aby si vedel pravdu.“

Na to som sa postavila a pobrala sa k dverám. V kútiku duše, som čakala, že ešte napokon niečo spraví, že sa ma pokúsi zastaviť, zavolá moje meno a povie mi, že ma miluje, no zrejme som len videla priveľa romantických filmov. Skleslo som zišla na ulicu a zabočila doprava. Sprvu som si myslela, že s pôjdem prejsť, no potom ma to prešlo a ja som zdvihla ruku, aby som si zavolala taxík.

V tom som začula moje meno a otočila som sa za hlasom. Zbadala som Nialla ako ku mne uteká a srdce sa mi opäť rozbúšilo. Možno ešte predsa len nie je všetko stratené!  potešila som sa a snažila som sa neusmievať. Keď ku mne dobehol, čakala som, čo povie.

„Zaviedla by si ma za Keatonom?“ opýtal sa, lapajúc dych a moja radosť sa razom vytratila. Takže mi neverí. Ako som si mohla myslieť, že by sa to dalo do poriadku.

„Iste,“ odvetila som sklamane a opäť som dvihla ruku a zastavila nám taxík. Nastúpili sme a vydali sa na cestu za tým parchantom.

O 20 minút neskôr sme vystupovali z taxíka a Niall zaplatil. Vybrali sme sa k budove, v ktorej som ešte nebola, no Louis mi ju ukazoval z auta. Nie, že by som tam nemohla ísť, no nemala som sto chutí ho vidieť.

„On je v našom štúdiu?“ zvolal prekvapený Niall.

„To je vaše štúdio?“ opýtala som sa šokovane.

“Áno. Tak poďme dnu. Zaujímalo by ma, kam ho dali.“

„Tak to ja netuším. Dnu som nebola.“

„Hmm, a ako ho nájdeme? Je to dosť veľké.“

„Nezavoláme Louisovi?“ navrhla som.

„Netreba,“ odvetil Niall a ukázal na vchod, kde stál Loui. Pobrali sme sa ku nemu a on nás vrelo privítal, akoby sme šli k nemu na návštevu.

„Tak predsa len idete za Keatonom,“ poznamenal.

„Uhmm,“ prikývla som a Loui vycítil moju náladu. Súcitne sa pousmial a pohladil ma po ramene. Nevyslovené „To bude v pohode. Uvidíš.“ Nasilu som sa usmiala a nasledovala som ich dovnútra. Louis nás viedol po chodbách a ja som sa len dívala naokolo na to moderné vybavenie. No aj keď to bolo nahrávacie štúdio, pripomínalo mi to akýsi bunker. Všade bolo neporiadok, akoby tam niekto býval. Typickí chalani, pomyslela som si a musela som sa pousmiať.

Napokon sme zastavili pred akýmisi dverami.

„Vy ste ho akože vážne ubytovali v našej herni?!“ vybuchol.

„A kam inam sme ho mali dať? Nebudeme ho predsa držať ako väzňa v kumbále,“ pokrčil plecami Louis.   

„Odomkneš?“ pozrel naňho akosi zvláštne. Vlastne, uvedomila som si, že sa aj choval akosi divne. Prečo by ho hnevalo, že bol v ich herni? Nerozumela som tomu.

„Iste, hneď to bude,“ odvetil Louis a o pár sekúnd sme vchádzali dnu. Keaton sedel na gauči a sledoval televíziu.

„Mohol som si myslieť, že ťa uvidím,“ riekol posmešne. „Veď len blázon by jej to uveril.“

„Máš pravdu,“ pokrčil plecami Niall a postúpil o pár krokov bližšie k nemu. „Aspoň sa môžem hrdo označiť za blázna,“ dodal a prekonal aj tú poslednú vzdialenosť medzi nimi. Zrazu sa ohnal so zaťatou päsťou a my sme už len počuli puknutie kostičky.

„Panebože!“ vykríkla som a rozbehla som sa ku ním. Niall už stál vzpriamene a masíroval si päsť. „Si v poriadku?“ opýtala som sa ho prestrašene. Myslela som si, že to bola jeho kosť.

„Nikdy mi nebolo lepšie,“ usmial sa zoširoka a chytil mi tvár do dlaní. Prekvapene som sa naňho dívala, keď sa zrazu jeho oči začali približovať. Následne som na perách pocítila sladký bozk, ktorý bol ako droga. Odstránil všetko zlé z mojej duše a zacelil rany. Ľúbi ma! blyslo mi hlavou a šťastne som sa usmiala.

Niall sa odtiahol a taktiež mu žiaril úsmev na perách.

„Konečne,“ zvolal radostne Louis a taktiež sa na nás usmieval. Konečne bolo všetko v poriadku. Život sa zdal byť tak krásny.

„Auuuu,“ ozvalo sa za nami a ja som sa prekvapene otočila. Vôbec som si nevšimla, že Keaton spadol z gauča na podlahu a Niallova rana mu spôsobila nemalé zranenie. Pod okom sa mu pokožka začala sfarbovať (pozn. netuším, ako dlho vzniká monokel), no najhoršie bol na tom jeho nos, z ktorého tiekla krv a bol trošku nahnutý doprava.

„Tak to bola tá kostička, čo praskla,“ zvolal Louis. „Paráda, Niall.“

„Netreba ho vziať do nemocnice?“ riekla som.

„Zavolám k nemu doktora, no nič viac. Nech má ponaučenie,“ odvetil Louis.

„Tak dobre,“ usmiala som sa.

„Nejdeme už preč? Nechcem si kaziť náladu pohľadom na ... hentoho,“ zamračil sa Niall.

„Iste, poďme,“ usmiala som sa a Niall ma chytil za ruku. Prešli sme popri Louisovi, no v dverách som sa zastavila a pustila som Nialla.

„Ešte jedna maličkosť,“ usmiala som sa a vrátila som sa späť ku Keatonovi, ktorý už sedel na gauči a špinil ho svojou odpornou krvou.

„Keaton?“ riekla som sladko a on sa na mňa prekvapene pozrel. V tej chvíli som mala v sebe toľko zlosti, že som ju potrebovala dostať zo seba nejako von. A presne to som aj plánovala. Ruka mi vystrelila k jeho tvári a plnou silou ho zasiahla do líca. Vďaka tej zlosti som v sebe našla neskutočnú silu a ani ma to nebolelo. No to sa nedalo povedať o Keatonovi, ktorý sykol od bolesti a na líci sa mi tkvela pečiatka mojej ruky.

„Hádam si zapamätáš,“ povedala som nahlas a otočila som sa na odchod.

„That felt good,“ usmiala som sa na Louisa a Nialla, ktorí na mňa len prekvapene hľadeli a nenachádzali slov.

„No čo, aj dievčatá majú silu, keď sa nahnevajú,“ pokrčila som plecami.

„Tú si drž,“ zaškeril sa Louis a zdvihol ruku, aby som mu dala 5.

„Neboj sa, budem,“ usmial sa Niall a opäť ma sladko pobozkal.

„Ešte chvíľu ... a budeš ma musieť ... odtiaľto odniesť, ... pretože ma ... moje nohy ... nebudú počúvať,“ riekla som pomedzi bozky.

„To nebude problém,“ zasmial sa Niall a v tej sekunde som sa ocitla v jeho náručí. „Aj tak to je takto lepšie,“ dodal a opäť sa mi prisal na pery.

„Neprotestujem,“ uškrnula som sa a obmotala som si ruky okolo jeho krku. Takto sme vyšli na chodbu a zamierili preč na nejaké odľahlé miesto, kde sme mohli byť osamote.

O mesiac

„Melanie? Ako dlho tu máš tú krabičku?“ volala na mňa Hayley z kúpeľne.

„Akú krabičku?“

„Predsa od tampónov. Bola tu aj naposledy a pritom viem, že si ich kupuješ tesne pred menštruáciou,“ povedala a zjavila sa v dverách kúpeľne aj s krabičkou v ruke. Prekvapene som na ňu hľadela a v hlave som sa snažila nájsť dátum, kedy som ju mala naposledy.

„O môj bože!“ zvolala som vyplašene a skĺzla som na gauč. „Určite je na to nejaké iné vysvetlenie.“

„Nie!!!!!!!!!“ vypleštila oči Hay, keď jej to doplo. „Ty si tehotná!“

„Nie, nie, nie, nie, NIE! Nemôžem byť tehotná! Veď ako?“ čudovala som sa.

„Nikdy ste s Niallom nespalo bez kondómu?“

„Nie, pokiaľ si pamätám.“

„S niekým iným?!“ zdvihla jedno obočie.

„Hayley!“ osopila som sa na ňu.

„Prepáč, prepáč.“

„Nemôžem byť tehotná. Veď to nejde.“

„Čo by to nešlo,“ usmiala sa Hayley. „Veď to nie je až tak hrozné.“

„Nepomáhaš,“ precedila som pomedzi zuby.

„Hups. Tak čo, ideme do lekárne?“

„Nie. Ku gynekológovi. Chcem si byť na sto percent istá,“ prevrátila som oči a postavila sa. To bude dobré. Určite je nejaké iné vysvetlenie a ja nečakám bábo. Všetko sa to vysvetlí. upokojovala som sa a vzala si do ruky mobil a doklady. Zo skrinky som vzala kľúče od auta, ktoré som sa rozhodla kúpiť a vyšla som na chodbu.

„Panebože, to je také vzrušujúce,“ spievala Hayley nadšene a poskakovala okolo mňa ako nadrogovaná ovca.

„Neskutočne,“ odvetila som podráždene, keďže ma len myšlienka na dieťa desila. „Radšej už, prosím ťa, nič nehovor.“

Nasadli sme do auta a za pár minút sme už boli v nemocnici. Na recepcii som sa zapísala a čakala som. Po chvíli ma doktor zavolal do ambulancie a spravil mi zvyčajné vyšetrenie. Keď som už bola opäť oblečená a sadla som si oproti nemu, začal rozprávať.

„Všetko je v poriadku. Nemáte žiadne ťažkosti ani infekcie. No pod bruškom vás čaká dobrá alebo zlá správa.“

„O môj bože!“ vydýchla som. „Ale ako? Vždy sme mali kondóm.“

„Niekedy ani prezervatívy nie sú stopercentné.“

„Panebože, čo mám teraz robiť?“

„Sú len dve možnosti. Necháte si ho alebo si ho dáte zobrať.“

Pomyslela som na potrat a v momente mi ruka skĺzla na brucho. Nedokázala by som tomu malému ublížiť, aj keď som sprvu nemala veľmi rada deti. Odrazu sa však môj postoj zmenil a pri predstave malého zázraku sa mi tisli slzy do očí.

„Potrat neprichádza do úvahy. Nechám si ho,“ povedala som rozhodne.

„Tak vám teda gratulujem,“ usmial sa doktor. „Ďalšia kontrola bude o mesiac.“

„Tak teda dovidenia.“

„Majte sa,“ odvetil a ja som vyšla na chodbu. Hayley ku mne pribehla a čakala odpoveď na nevyslovenú otázku.

„Som tehotná,“ šepla som, no na tvári mi svietil úsmev. Netušila som, ako sa tam nabral, no zrazu som bola šťastná. Bude to fajn. Nie, bude to viac než fajn. Mám v brušku Niallovo bábo, pomyslela som si a z oka mi vypadla slza radosti.

„Takže oslavujeme či smútime?“

„Zmenila som síce prístup a nechávam si ho, no necítim sa až na oslavu,“ usmiala som sa.

„Tak aspoň zájdime do McDonaldu.“

„Súhlasím,“ odvetila som a spolu sme sa pobrali k východu. No v tom sa otvorili vchodové dvere a dnu vbehol Niall s Harrym a Zaynom.

„Niall?“ zvolala som prekvapene. „Čo ty tu robíš?“

„Prišiel som za tebou, predsa. Si v poriadku? Čo sa ti stalo?“

„Prečo by sa mi niečo stalo?“ nechápala som.

„Si v nemocnici,“ pozrel na mňa Harry.

„A Hay nás súrila, že mám rýchlo prísť,“ dodal Niall. „Čo sa deje?“

Nahnevane som sa otočila k Hayley.

„Čo ti to napadlo mu zavolať? Zbláznila si sa?“

„Má právo to vedieť, nie?“ obraňovala sa Hay.

„Iste, ale to by som mala hádať rozhodnúť ja, nie?!“

„Poviete mi, čo sa tu deje?“ vmiešal sa do toho Niall.

„Nechcete sa trošku stíšiť? Máte divákov,“ dodal Zayn.

„Poďme vonku,“ povedala som a vyšla na vzduch. Zabočila som k neďalekej lavičke a Niall ma nasledoval. No nebol sám. Pozrela som na nich pohľadom ´Čo tu chcete?´, no im to nedošlo.

„Mel chce asi trošku súkromia,“ riekol Niall.

„Ou, iste,“ odvetili a odišli k Harrymu autu.

„Tak, čo sa deje?“ pozrel sa na mňa Niall. Premýšľala som, ako začať. Snažila som sa nájsť vhodné slová, aby som ho nevyplašila, no nič mi neprichádzalo na um. A tak som to musela povedať na rovinu.

„Som tehotná.“

„Počkať, čože?“ vypúlil na mňa Niall oči.

„Ani ja som tomu nechcela veriť, no doktor vravel, že ani kondómy nie sú vždy spoľahlivé.“

„U nás to asi nebola chyba kondómov,“ šepol Niall a pozrel na zem.

„Čože?“ nechápala som pre zmenu ja.

„Pamätáš si Silvester? Lebo ja veľmi nie. No jedno viem isto. Kondóm som z tej noci nenašiel.“

„O môj bože!“

„Prepáč mi to.“

„Och, Niall,“ povzdychla som si a vzala si jeho tvár do rúk. „Spočiatku som síce besnela pri predstave, že by som mala dieťa, no neviem ako, ale všetko sa zrazu zmenilo. Už teraz ho ľúbim a nevzdám sa ho, takže sa neospravedlňuj za to, že si mi do života priniesol tento malý zázrak,“ usmiala som sa. „A možno aj nám, ak by si chcel.“

Odrazu sa Niall rozžiaril ako slniečko a v očiach mal iskričky radosti.

„Nám, jednoznačne NÁM!“ zvolal nadšene a vášnivo ma pobozkal.

„Ďakujem, ďakujem, ďakujem,“ šepol s pohľadom upretým do neba a ja som sa musela zasmiať.

„Tak takúto reakciu som nečakala, no rozhodne je najlepšia,“ usmiala som sa šťastne a pritúlila som sa k Niallovi.

„Navždy spolu?“ pozrel na mňa zamilovane.

„Navždy spolu,“ odvetila som s úsmevom. Odrazu siahol Niall do vrecka nohavíc a na moje prekvapenie z neho vytiahol čiernu saténovú krabičku. Ústa sa mi roztiahli do obrovského O a nemohla som tomu uveriť.

„Tak to teda spečatíme?“ otvoril krabičku.

„Áno, áno, áno,“ usmiala som sa so slzami v očiach a on mi nastokol prsteň. „Navždy spolu. navždy,“ usmievala som sa ako priblblá a Niall ma zasypal miliónom bozkov. Navždy.

* The End *