Love Me For Me 3

„Páni, kde sa v tebe nabralo toľko odvahy,“ ozvalo sa za mnou a ja som sa otočila za hlasom. Stál tam vysoký tmavovlasý chalan, za ktorým by sa zrejme otočilo každé dievča, no na mňa jeho šarm nepôsobil. Pravda, bol pekný, veľmi pekný, no ja som sa sem neprišla zabávať a baliť chalanov. Teda, možno aj áno, ale prvoradá je škola. A navyše aj tak nebol môj typ. Vyzeral ako namyslená hviezda školy, ako to dievča z jedálne len v mužskom vydaní, a o takých som ja nestála.

„To nebolo o odvahe. Nenechám sa predsa ponížiť,“ odvetila som a skúmavo som sa naňho zahľadela hádajúc, čo asi môže chcieť.

„Pravda. A zvládla si to bravúrne. Ešte nikdy nikto neprotirečil Summer,“ usmial sa na mňa žiarivo.

„Tak som teda bola prvá. To je tam toho,“ prekrútila som očami a otočila som sa na odchod.

„Počkaj ešte. Kam utekáš?“ zvolal za mnou.

„Pozri, si milý, že sa o mňa zaujímaš, no nemám záujem. Ťažko som sa nadrela, aby som sa sem dostala a neplánujem sa nechať vykopnúť, takže ma žiadny chalani nezaujímajú.“

„Au, to bolelo,“ chytil sa za hruď.

„Sorry,“ pokrčila som plecami.

„No je tu menší háčik – neplánoval som ťa baliť ani nič podobné.“

„Ou,“ odvetila som prekvapene a moje sebavedomie trošku pokleslo a nahradil ho pocit zahanbenia.

„Prepáč, ak sa ťa to dotklo. No ja kopem za iný typ, chápeš,“ uškrnul sa.

„Ach tak. Tak teda prepáč, že som na teba tak vyskočila,“ riekla som.

„Ospravedlnenie sa prijíma. Inak, som Adam. Adam Clayton,“ podal mi ruku.

„Zoey Flanders, teší ma,“ stisla som mu ju s úsmevom a môj názor zo začiatku nášho stretnutia sa začal meniť. Už len tým, že sa ma nesnaží zbaliť a ani nikdy nebude, tomu dosť značne pomohol.

„Tak Zoey, zrejme si tu nová, však?“

„Áno, dnes som prišla. A ty?“

„Chodím sem už druhý rok. Aký odbor študuješ?“

„Právo.“

„Ja tiež!“ zvolal. „To je ale náhoda.“

„To teda je,“ zasmiala som sa. „No prednášky asi aj tak nebudeme mať spolu.“

„To nie, no mohol by som ti pomôcť, ak by si potrebovala,“ žmurkol na mňa.

„Tak teda vďaka, no nemyslím si, že ju budem potrebovať.“

„V pohode. Keby niečo, vieš, kde ma nájdeš.“

„Vlastne, ani nie, ale to je jedno,“ zasmiala som sa.

„Tretie poschodie, dvere 157,“ odrapotal.

„Myslíš, že si to zapamätám?“

„Ukáž mobil, napíšem ti to tam aj s mojím číslom,“ usmial sa.

„Tak teda dobre,“ pritakala som a podala mi môj mobil. Naťukal doň svoje číslo, uložil ho a ešte si aj stihol prezvoniť.

„Teraz už nezabudneš.“

„Určite nie,“ usmiala som sa. „Môžem sa niečo spýtať?“

„Iste,“ pokrčil plecami.

„Vieš, neber to v zlom, len by som chcela vedieť, prečo sa o mňa vôbec zaujímaš.“

„Tak to ťa trápi,“ zasmial sa.

„Zase nepreháňajme, dobre?“ uškrnula som sa.

„Neviem, len si mi prišla sympatická, to je všetko. A zapôsobilo na mňa, ako si vynadala Summer, takže aj to tomu pomohlo. Väčšina dievčat na tomto internáte v nej vidí svoju kráľovnú, takže ju uctievajú a pchajú sa jej do zadku, a ten zvyšok, čo to nerobí, sa k nej bojí ozvať, pretože by ich verejne ponížila. Niečo ako typická stredoškolská dráma. Mám pocit, že ešte nestihli dospieť.“

„Wau, pekne povedané. Takže už vyčnievam z davu nielen ako dvojníčka známej herečky ale aj ako odporkyňa kráľovnej školy. Paráda,“ odvetila som sarkasticky.

„Nie celej školy. Len tohto internátu. Okrem neho sú v okolí ešte asi tri či štyri. Zvyšok študentov býva na privátoch a tak.“

„Páni, hneď sa mi uľavilo.“

„Si vtipná. To je dobré,“ poznamenal Adam s úsmevom.

„Prečo je to dobré?“

„Nebude s tebou nuda.“

„Takže to znamená, že sa chceš priateliť viac?“ nadvihla som prekvapene obočie.

„Iste, prečo nie. Mať kamarátku dievča má svoje plus. A počul som, že aj holkám kamarát gay prospieva,“ žmurkol na mňa.

„Tak fajn, prečo nie,“ zasmiala som sa.

„Paráda, tak sa vidíme zajtra na raňajkách? Musím ísť ešte za chalanmi, máme isť hrať stolný futbal.“

„Dobre, maj sa,“ zakývala som mu.

„Seeya,“ zvolal a odišiel. Chvíľu som sa dívala na dvere, ktorými prešiel a vzápätí som sa otočila a vydala som sa späť na izbu. Po ceste som si uvedomila, že mi na tvári svieti úsmev. Už som si tu našla dvoch priateľov. To je viac, než som mala na Slovensku, pomyslela som si pre seba. Doma som na škole nebola veľmi obľúbená kvôli mojej snahe v štúdiu. Prezývali ma bifľa a neustále si zo mňa robili srandu. Až kým sa nezjavil môj zázrak, Nina. Od chvíle, kedy k nám prestúpila sme si padli do oka a stali sa z nás nerozlučné kamarátky. Až kým rok pred maturitou nemusela odísť do Nemecka s rodičmi a my sme sa spolu rozprávali čoraz menej, až sme sa úplne odcudzili.

Počas toho posledného roku sa všetky posmešky a prezývky vrátili a ja som si vytvorila svoj obranný múr za masku irónie a sarkazmu. Väčšina nových ľudí, ktorých som stretla sa toho zľakla, takže som ich, či už vedome alebo nevedome, odplašila. No Adam nie a preto sa mi celkom páčil. Ale len ako kamarát.

S dobrou náladou z prvého dňa, ktorú mi nemohla skaziť ani myšlienka na Summer či Ashley, som vošla do izby a potichu, aby som nezobudila Saru som sa uložila na spánok.