Always and Forever 22

Vtom zatrúbilo auto a ja som rýchlo zbehla dole. Nasadla som a pobozkala som Louisa.

„Páni! Vyzeráš nádherne!“ pochválil ma.

„Ďakujem,“ usmiala som sa na neho.

„Odkiaľ máš vlastne ten náhrdelník? Začala si ho nosiť len nedávno,“ opýtal sa.

„Dostala som ho na narodeniny,“ odvetila som. Neviem prečo som zamlčala, že je od Harryho. Asi by nebolo veľmi vhodné spomínať to. Ďalej to nekomentoval a rozbehli sme sa po ceste.

Dorazili sme k parku a našli si vhodné miestečko. Louis to tam pripravil a obaja sme si sadli. Výborne sme sa napapali, a potom sme si už len ľahli a rozprávali sa. Do tretej bolo času habadej.

Zrazu som dostala chuť na zmrzlinu, a tak ju šiel Louis kúpiť. Ja som ostala sedieť na deke a obzerala som sa po okolí. Odrazu si ku mne niekto prisadol.

„Ahoj, Em. Dlho sme sa nevideli,“ usmiala sa na mňa Eleanor.

„El! Ahoj! Rada ťa vidím. Čo ty tu?“ spýtala som sa.

„Máme tu neďaleko fotenie a práve je prestávka, tak som sa išla prejsť. Ako si na tom vlastne s Cameronom? Ešte pózuješ?“

„Na chvíľku som si dala pauzu. Aj tak by som nemohla so zlomenou rukou. Našťastie to prijal celkom dobre, a keď sa uzdravím tam mám svoje miesto späť.“

„Tak to je super. Musela si mu počarovať, keď je taký ohľaduplný. Väčšinou je až priveľmi prísny a nad nikým nemá zľutovanie. Je len pár vyvolených, ktorých si fakt obľúbi. Máš šťastie, že patríš medzi nich.“

„Wau, tak o tom som nevedela. Som teda rada, že ešte budem mať prácu. Veľmi sa mi to zapáčilo. Rozmýšľam, že by som tu ostala aj po prázdninách.“

„Vážne? Tak to je skvelé. Teším sa s tebou.“

„A ako to ide medzi tebou a Lucasom?“

Tvár jej posmutnela. „Rozišiel sa so mnou,“ povedala zronene.

„Čože? Prečo? Čo sa stalo?“ vyzvedala som. Eleanor sa rozhovorila a ja som ju len v tichosti počúvala.

Louis

Emily dostala chuť na zmrzlinu a tak som sa pobral jednu kúpiť. Pri stánku bol neuveriteľný rad a tak som tam stál asi 10 minút. Medzitým som premýšľal o nás. Bol som veľmi šťastný, že ma Em milovala. Nezaslúžil som si to, ale predsa len. Bol som vďačný za každý moment, čo som s ňou prežil.

No vtom mi zišiel na um Harry. Odkedy sme sa s Em dali dokopy, bol nejaký čudný. Mal som pocit, že žiarli. Určite si myslel, že teraz príde o svoju kamarátku. Nemienil som ich však obmedzovať. Chcel som, aby bola šťastná a vedel som, že Harryho má veľmi rada. To sa prejavilo aj dnes ráno, keď sme sa dozvedeli, že Harry odcestoval. Keď ho nenašla v izbe, začala sa o neho strašne báť. Začal som na neho skoro žiarliť. Keby sa tak bála o mňa. Lenže ja ju neopustím. Nie bez vysvetlenia a bez rozlúčky.

Konečne som sa dostal na rad a popýtal som dvojitú čokoládovú pre Emily a sebe som vzal malú jahodovú. Škoda, že nikde nepredávajú mrkvovú. Každý deň by som tam kvôli nej chodil. Usmial som sa nad tou myšlienkou.

Blížil som sa k Emily, no zbadal som, že pri nej niekto sedí. Bolo to nejaké dievča. Nevedel som rozlíšiť, kto to je, pretože bola otočená chrbtom. Keď som sa však priblížil, spoznal som ju. Bola to Eleanor.

Čo tu ona robí? Srdce mi poskočilo a v ústach mi vyschlo. No taktiež som pocítil tupú bolesť v hrudi. To snáď nie je pravda. Nie je možné, aby som ju ešte stále miloval. Veď ľúbim Emily. A navyše ma neskutočne ranila. Mal by som ju za to nenávidieť. Lenže srdcu sa nedalo rozkázať. Robilo si, čo sa mu zachcelo. Myslel som si, že v mojom srdci už pre Eleanor nie je miesto. No opak bol pravdou. Toho miesta tam bolo dosť.

Dosť, povedal som si. Nesmieš na ňu myslieť. Chodíš s Emily a miluješ ju, tak sa tak aj správaj. Priblížil som sa k nim a prisadol si.

„Ahoj, El,“ pozdravil som jej. Nechcel som byť na ňu odporný a tak som sa tváril, akoby sme boli vždy len kamaráti. Usmiala sa na mňa a odzdravila.

„Tak ja teda pôjdem, Em. O chvíľu mi aj tak končí prestávka. Majte sa,“ rozlúčila sa a odkráčala preč.

„Odkiaľ sa tu nabrala?“ nevydržal som to a spýtal som sa Emily.

„Neďaleko má fotenie a cez prestávku sa išla prejsť. Videla ma a tak si prisadla.“

„A o čom ste sa rozprávali?“

„O všeličom možnom,“ usmiala sa, „najprv o práci a o tom, čo celý čas robila a podobne. Nakoniec sa mi zdôverila, že vraj sa s ňou Lucas rozišiel. Je veľmi smutná, ale zvláda to.“

Srdce mi vyskočilo až ku krku. Takže Eleanor je voľná? Čo ak ma má ešte rada? Čo ak by sme boli ešte spolu? Preboha, nad čím to rozmýšľam. Veď milujem Emily. Je to môj poklad a je pre mňa jediná. Zahriakol som sa. Ale čo si budem klamať. Milujem aj Eleanor, a keby nebolo Emily, šiel by som teraz za ňou. Bože som ja ale špinavec. Len nedávno sme sa s Em dali dokopy a už myslím na inú. Nesmiem ju raniť. A hlavne ju nesmiem podviesť. Nechcem, aby trpela tak ako ja predtým.

Z myšlienok ma vytrhla pripomienka na mobile. Pol tretej.

„Emily, už je čas. Mali by sme vyraziť, aby sme tam prišli načas,“ povedal som.

„Tak teda poďme,“ odvetila a pomohla mi pobaliť veci.

Vyrazili sme k Buckinghamskému palácu. Prehliadka trvala hodinu a prebehlo to veľmi rýchlo. Ani som nevnímal, kde sa nachádzame, a už sme boli v aute na ceste domov. Odviezol som Emily ku nej. Chcela stráviť nejaký čas s otcom, kým nie je v práci, a potom som sa vydal k nám.

Vošiel som do domu a šiel k schodom. Prešiel som popri obývačke, kde sa rozprával Liam s Danielle. Zachytil som časť ich rozhovoru a ostal som zarazene stáť.

„Tak dobre, poviem ti pravdu. Ty vždy vieš, kedy klamem,“ hovoril Liam.

„Tak teda počúvam,“ odvetila Dan.

„Vieš, ide o to, že Harry je dosť nešťastný. Už odkedy sa s Em stretli, mal ju strašne rád. Až príliš. Ja som si to všimol jeden večer a nedal som mu pokoja, kým mi nepovedal celú pravdu. Nakoniec priznal, že sa do nej zamiloval. Presviedčal som ho, aby jej to povedal, a on na to odvetil, že sa o to možno pokúsi na tej oslave. Keď vtedy zmizli, myslel som si, že jej to povedal, lenže asi nie. Celý večer sa potom len trápil a opíjal. Až neskôr sa mi zdôveril, že jej to chcel povedať, keď ich práve vyrušil Louis. A keď videl, akým pohľadom sa na neho díva, pochopil, že sa do neho zamilovala. Ráno po oslave bol za ňou a rozprávali sa o tom. Viem si predstaviť, ako sa musel premáhať a ako ho to muselo bolieť. Nezniesol by som, keby si ty milovala iného. Presviedčal ju, aby to Louisovi povedala. Aby bola aspoň ona šťastná. A keď sa nakoniec predsa len dali dokopy, nemohol to zniesť. Nedokázal sa na nich pozerať, akí sú spolu šťastní, ako sa objímajú a bozkávajú. Včera to bola posledná kvapka a tak sa rozhodol odísť do ich letného sídla v Malibu, aby si utriedil myšlienky a vysporiadal sa s tým. Možno aby zabudol,“ dokončil Liam.

„Preboha, a Emily o tom vie?“

„Nie, Harry nechce, aby o tom vedela. A teraz už vonkoncom nie, keď je s Louisom a je šťastná. Nechce im zničiť ich vzťah.“

Počul som toho dosť. Vyrútil som sa hore schodmi a zavrel som sa do izby. Prečo mi o tom nepovedal? Prečo sa s tým zdôveril Liamovi a nie mne? No potom som si uvedomil, že Liam to z neho vytiahol. Ako som si to mohol nevšimnúť? Veď je to môj najlepší kamarát.

Bolelo ma, že ju miluje. Aj ja som ju miloval. No ako som si dnes uvedomil, miloval som aj El. Musí predsa existovať východisko. Nejaká cesta, ktorá spraví všetkých šťastnými. No nevedel sa prísť na tú správnu odpoveď. No jedno som vedel naisto. Emily musí vedieť, že ju Harry miluje. Možnože miluje aj ona jeho. Veď ako sa o neho dnes ráno bála. A ako s ním rada trávila čas. Vždy keď ho videla, začala sa usmievať. Možno ho mala rada iba ako dobrého kamaráta, ale čo ak ho milovala? Čo ak si to ani sama neuvedomila a myslela si, že ja som ten jediný, komu patrí jej srdce? Vtedy sa mi začali v hlave ukladať všetky kúsky skladačky na tie správne miesta. Áno, už som vedel, čo musím urobiť.

Always and Forever 21

Zobudil som sa o pár hodín. To bol v LA akurát obed. Zaškvŕkalo mi v bruchu a tak sa vybral do kuchyne. V ľadničke samozrejme nebolo. Šiel som teda do najbližšej reštiky a cestou späť som nakúpil nejaké potraviny. Doma som vyložil veci z tašiek a rozhodol som sa, že pôjdem k moru okúpať sa.

Obliekol som si teda plavky, do ruky vzal uterák a vykročil som. Po pár metroch som sa zložil a utekal som k vode. Bola príjemné chladivá. Chvíľu som si zaplával a následne som si ľahol na uterák. Opäť sa mi v hlave vynoril obrázok Emily. Nemohol som na ňu prestať myslieť. Boli sme spolu, smiala sa, keď vtom do toho obrazu vstúpil Louis. Všetko sčernelo a zmatnelo. Videl som obrysy postáv a to ako sa odo mňa vzďaľujú. „Emily,“ zakričal som. „Emily, neodchádzaj prosím.“

„Haló? Haló pane, zobuďte sa!“ triasol so mnou niekto. Ani som si to neuvedomil a zaspal som. Poslednú dobu som spal veľmi veľa. Pootvoril som oči do slnka a uvidel som nado mnou osobu.

„Emily? Si to ty?“

„Prepáčte, ja nie som Emily. Kričali ste zo spánku, tak som vás radšej zobudila.“

„Ou. Kto ste?“ opýtal som sa.

„Volám sa Melissa a bývam tu vedľa,“ povedala žena okolo 25.

„Ja som Harold. Teší ma,“ podal som jej ruku.

Po predstavení sa nasledovala menšia debata o záujmoch a podobne. Kým som si to uvedomil, začali sme sa bozkávať. Rukami mi hladila hruď a ja som jej vplietol prsty do vlasov. Rukami sa začala posúvať nižšie a nižšie. V tom momente sa mi opäť vynoril obraz Emily. Rýchlo som sa odtiahol. Bola veľmi pekná a mal som strašnú chuť, ale niečo mi v tom bránilo.

„Prepáč, ale ja nemôžem,“ povedal som a odišiel späť do domu. Tam som si sadol pred telku a pustil si nejaký film. Samozrejme, že som sa nedokázal sústrediť  a opäť som myslel na zakázané veci.

Emily

Pozerali sme spolu všetci v obývačke film a keď naskočila reklama, Louis si odišiel po mrkvu. Predtým ma však pobozkal. Vtom sa Harry zdvihol a odišiel tiež. Nechápala som jeho chovanie. Spočiatku som si myslela, že šiel za Louim, ale keď sa on vrátil s rukami, povedal, že Harryho nevidel. To bolo divné.

Avšak moje pochybné myšlienky sa stratili niekde vzadu, keď ma Loui začal bozkávať. Nevedela som mu odolať. Prestala som na všetko myslieť a užívala si jeho pery.

Keď sme prestali, zaregistrovala som, že tu nie je už ani Liam. Danielle sedela sama a sledovala televízor. Opäť ma premohli myšlienky na nich. Kde asi tak sú? Sú spolu? Donútila som sa však nemyslieť a uložila som sa v Louisovom objatí. Takto som zaspala.

Ráno som sa zobudila vedľa Louisa na posteli. Asi ma v noci preniesol. Bežala som do Harryho izby. Niečo mi nedalo pokoja a mala som zlý pocit. Zaklopala som mu, no nikto sa neozval. Vošla som teda dnu. Posteľ bola ustlaná, akoby v nej cez noc nikto nespal a skriňa bola otvorená. Vtedy som sa zarazila. Nemal tu skoro žiadne veci. Ostalo tu pár kusov oblečenia a nejaké haraburdy. Vošla som do kúpeľne a ani tam som nenašla známky obývania.

Čo sa stalo? Nechápala som. Môj zlý pocit naberal na veľkosti a ja som sa začala vážne báť. Utekala som po chodbe a vtrhla som do Niallovej izby.

„Niall, vstávaj! Nevieš, kde je Harry?“ skríkla som. On pomaly otvoril oči a pozrel na mňa.

„Čože. Veď je vo svojej izbe, kde by mal byť?“ odvetil. Viac som nečakala a rýchlo som vošla k Zaynovi. Situácia sa opakovala. Nemal ani tušenia. Tiež si myslel, že je v izbe.

Moja posledná nádej bol Liam. Určite tu bola aj Danielle, a tak som radšej zaklopala. Keď sa ozval, že môžem ísť ďalej, otvorila som dvere.

„Prepáčte, že ruším. Liam, prosím ťa, že vieš, kde je Harry? Si moja jediná nádej!“ riekla som zúfalo.

Posadil sa na posteli a pozrel na mňa:

„Včera večer odišiel preč,“ povedal pokojne.

„Čože? Odišiel?“ začínala som panikáriť, „Ale kde? A Kam? A prečo?“

„Upokoj sa Emily. Vraj mu volala mamka, a musel za ňou okamžite odísť. Narýchlo sa zbalil a ešte večer odišiel.“

Trošku som sa upokojila. Teraz, keď som vedela, že sa mu nič vážne nestalo, uľavilo sa mi.

„Ale-ale, čo sa stalo?“ opýtala som sa ho.

„Neviem, to mi nepovedal. Hovoril, že musí súrne odísť a už ho nebolo.“

„Tak dobre teda. Ďakujem ti, Liam. Trošku si ma upokojil.“ A zmizla som von na chodbe.

Čo také sa stalo, že musel súrne odísť domov? Mala jeho rodina nejaké problémy? A prečo mi nič nepovedal? Prečo to povedal Liamovi a so mnou sa ani len nerozlúčil? Všetky tieto otázky ma ťažili.

Rozhodla som sa, že mu zavolám. ´Cŕŕŕn .... cŕŕŕn... cŕŕŕn ... Haló, tu Harry. Práve tu nie som. Po zaznení signálu nechajte odkaz.´ ozvalo sa v telefóne. Zložila som. Dokelu, čo asi teraz robí? Prečo mi nedvíha? Zavolám mu neskôr.

Nechala som to tak a vošla naspäť k Louisovi do izby. Už bol hore.

„Kde si bola, miláčik?“ opýtal sa ma.

„Hľadala som Harryho. Včera večer pri filme niekam odišiel a už sa nevrátil. Mala som zlé tušenie a tam som šla do jeho izby. Nebol tam, celú noc tu nebol a nemá tu ani svoje veci.“

„Čože? Kam ten tupec odišiel?“ opýtal sa Loui zmätene.

„Liam povedal, že k rodine. Vraj mu včera volali, a musel súrne odísť.“

„Ach ták, tak to potom nič. Zľakol som sa, že od nás odišiel.“

„Presne na to som myslela aj ja. Preto som pobudila všetkých v dome, či o ňom niečo nevedia. Ale ešte stále mám taký divný pocit. Čo ak sa stalo niečo vážne?“

„Ale nie. Nesmieš si robiť starosti. Keby sa stalo niečo vážne, určite by nám to povedal. Poď ku mne a upokoj sa.“

Ľahla som si vedľa neho a on ma objal. V jeho náručí som sa cítila tak bezpečne. Všetky starosti zo mňa odpadli.

„Aký máme na dnes program?“ spýtala som sa.

„Piknik v Hyde Parku,“ usmial sa na mňa. „Už si tam bola?“

„Myslím, že ešte nie. To je ten veľký park neďaleko Buckinghamského paláca, však?“

„Áno, presne ten. A potom si môžeme urobiť prehliadku spomínaného paláca.“

„Čože? To myslíš vážne? Veď minule som tam bola s Harrym a nepustili nás dnu.“

„To preto, lebo sa musíš dopredu nahlásiť. Aspoň tri dni. Chce tam ísť veľmi veľa ľudí, ale dnu púšťajú každú hodinu len malú skupinu asi 15 osôb.“

„Wau, ďakujem ti. Si úžasný. Milujem ťa!“ povedala som.

„Ja ťa milujem viac,“ odvetil a rýchlo ma pobozkal. Bol to taktický ťah, lebo vedel, že by som sa s ním hneď začala hádať, že ja ho milujem viac. Takto ma uspokojil vášnivým bozkom a na hádku som zabudla.

„Kedy vyrážame?“ spýtala som sa.

„O tretej máme prehliadku tak o tej 11 môžeme vyraziť z domu. Asi sa budeš chcieť ísť prezliecť, že?“

„Áno, to si píš. Nepôjdem predsa na verejnosť v týchto pokrčených veciach. A navyše neupravená so strapatými vlasmi. Veď by si sa za mňa hanbil.“

„Za teba? Nikdy a nikde! Ľúbim ťa takú aká si. A je mi jedno, aké máš vlasy a čo máš na sebe. Pre mňa za mňa môžeš byť aj nahá,“ usmial sa na mňa zvodne.

„To by sa ti páčilo čo?“ zasmiala som sa.

„Nooo... „ začal ale umlčala som ho bozkom.

„Ok. Je 10 hodín. Najvyšší čas niečo pripraviť. Alebo nebodaj už máš všetko zbalené?“ riekla som.

„Nie to ešte nemám. Ale ty to nesmieš vidieť. Takže sa ťa teraz odveziem pekne domov, ty sa zatiaľ upravíš a ja všetko nachystám. O 11 prídem po teba a zatrúbim ti, áno?“

„Tak dobre,“ usmiala som sa.

Odviezol ma a rýchlo sa otočil späť. Vošla som do domu a utekala do izby. Dala som si poriadnu horúcu sprchu a usušila som sa. Rozmýšľala som, ako si upravím vlasy. Keďže je to romantický piknik v parku, rozhodla som sa pre jemné kučery. Keď som bola so svojím výzorom spokojná, vypla som kulmu a naniesla si jemný make-up. Riasy som si vytočila špirálou a na pery som si naniesla jemný ružový lesk. Vybrala som si broskyňové letné šaty a k tomu zladené topánky.

Rozmýšľala som, aké doplnky si k tomu mám zobrať, no nakoniec som si nechala Harryho náhrdelník, ktorý som nosila odvtedy, čo mi do zapol na krk. Spomenula som si, že som mu chcela zavolať a tak som vytočila jeho číslo. Opäť sa ozval záznamník. Opäť ma to znervóznilo. Prečo mi nedvíha? 

Always and Forever 20

Posledných pár dni utieklo ako voda a zrazu som už mohla ísť domov. Síce s rukou v sadre, ale aspoň som nemusela len tak nečinne ležať v nemocnici. Každý deň som síce mala návštevy – chodili za mnou rodičia, Louis, Harry, Eleanor, a pár krát sa zastavili aj Niall so Zaynom a Liam s Danielle. Ale predsa len, keď môžem ísť domov, je to iné.

Pobalila som  si tých pár vecí, ktoré mi tu ostali. O 15 minút po mňa mal prísť Loui, pretože otec bol opäť v robote a mamka už odišla späť na Slovensko. Aj Harry sa ponúkol, lenže Louis ho prebehol a tak som ho musela odmietnuť. Zatváril sa zronene, no rýchlo sa to snažil zakryť. Aj tak som si to všimla. Očividne bol smutný, že už s ním nebudem tráviť toľko času. Boli sme veľmi dobrý priatelia a vedeli sme o sebe všetko. Pochopiteľne, že sa mu cnelo. No bude si musieť zvyknúť.

Z úvah ma prerušilo zavŕzganie dverí. Do izby vošiel Louis.

„Ahoj, kráska. Ako sa mi dnes máš?“ povedal a pobozkal ma.

„Že sa vôbec pýtaš!“ zasmiala som sa, „Konečne odchádzam z tejto prekliatej izby a vraciam sa domov. Budem môcť chodiť von a hlavne sa nebudem nudiť.“

„Tomu ver, že sa nebudeš nudiť. So mnou nie. Už som nám vymyslel program na najbližšie dni,“ usmial sa tým svojím neodolateľným úsmevom.

„A aký to je program?“

„Nebuď zvedavá. Dozvieš sa to v pravý čas,“ povedal tajnostkársky. „Si pobalená?“

„Áno som,“ ukázala som na tašku, „Len už prosím ťa odtiaľto rýchlo vypadnime, lebo budem mať z tohto miesta nočné mory.“

„Ako povieš,“ schytil tašku a mňa objal okolo pása. Takto sme zišli dole na parkovisko a nasadli sme do auta. Tašku hodil na zadné sedadlo a otočil sa ku mne.

„Tak kam to bude, princezná?“

„Asi by bolo najlepšie, aby som sa najprv zastavila doma. Potom môžeme ísť ku vám, ak budeš chcieť. Alebo môžeme ostať u mňa a pozrieť si nejaký film. Čo ty na to?“

„Čokoľvek si budeš priať. Dnešný program určuješ ty, no od zajtra si program budeš len užívať,“ usmial sa na mňa a opäť ma pobozkal. Nechcela som, aby prestal, a tak som ho pritisla k sebe a jazykom som skúmala všetky doposiaľ nepreskúmané zákutia. Keď sme sa od seba odlepili, usmiala som sa na neho. „Tak, a teraz už môžeme ísť.“

Loui sa zasmial a vyrazili sme. Keď sme prišli k domu, pozvala som Louiho dnu. V dome ešte nebol, tak som mu ho ukázala. Potom som ho zaviedla do izby a povedala:

„Posaď sa a urob si pohodlie. Potrebujem si dať normálnu sprchu a trošku sa dať dokopy.“

Vošla som do kúpeľne a pustila na seba teplú vodu. Keďže na mňa čakal Louis, bola som hotová za 10 minút. Rýchlo som si vyfénovala vlasy a pobrala som sa do šatníka. Keď som prechádzala okolo Louisa, cítila som jeho pohľad na sebe. Mala som okolo seba omotaný len uterák. Pousmiala som sa a šla som si vybrať oblečenie. Našla som staršie rozťahané tričko a legíny. Obliekla som sa a pobrala sa k naspäť k Louimu.

„Wohohou. Niekto sa tu vyparádil,“ zasmial sa.

„Čože, veď to je úbor na doma. Staré rozťahané tričko a legíny. Čo som si mala obliecť?“ spýtala som sa so smiechom.

„Ja neviem, tepláky?“

„Ja nemám tepláky. Mojimi teplákmi sú legíny.“

„Tak dobre, poď ku mne, ty moja legínová kráľovná.“

Sadla som si k nemu a pozrela sa na neho. Usmial sa na mňa a opäť ma pobozkal. Zvalili sme sa na posteľ a vášnivo sme sa bozkávali. Rukou mi zašiel pod tričko.

„Nie, Loui,“ odtiahla som sa. „Ešte nie.“

„Ok,“ povedal krátko a naďalej ma bozkával na ústa a krk a hrýzol mi do ucha.

Potom sme tam len tak ležali vedľa seba na posteli a zhovárali sme sa. Keď sa zotmelo, navrhla som, aby sme šli k nim. Chcela som ešte vidieť Harryho a aj ostatných. Súhlasil a tak som sa opäť prezliekla, tentoraz do modrého pásikavého svetra, bielych riflí, na nohy som si obula modré baleríny a doplnila som to bielou kabelkou. Louis môj výber vychvaľoval do nebies. Samozrejme, pásiky. Ja som sa len smiala a nasledovala ho do auta.

Odviezli sme sa teda k ich domu a v spoločnom objatí sme vkročili dnu. Všetkých sme našli v obývačke pri televízore. Hneď ma privítali a poobjímali. Najprv Liam, tak Danielle, Zayn a Niall. Len Harry stál na konci izby a pozeral na nás.

„A ty ma neprídeš objať?“ opýtala som sa ho žartovne. Podišla som k nemu a objala som ho. Dlho ma takto držal, no nakoniec ma predsa len pustil. „Poď von na lavičku. Máme si toho veľa čo povedať,“ povedala som mu.

Harry

Pozerali sme spolu s ostatnými telku. Vôbec som však ten film nevnímal. Celý čas som rozmýšľal nad tým, čo asi teraz robia Louis s Emily. Nemal by som, viem, ale nedalo sa tomu zabrániť. Očakával som, že prídu sem, ale už bolo pol ôsmej a oni nikde.

Vtom sa otvorili dvere do obývačky a dnu vošli tí dvaja v pevnom objatí. Opäť tá bolesť v srdci. Už som si na ňu pravdupovediac zvykol, lebo sa stala súčasťou mojej osoby, ale vždy, keď som ich videl spolu, cítil som ju oveľa intenzívnejšie. Objala sa so všetkými, a nakoniec sa otočila ku mne.

„A ty ma neprídeš objať?“ opýtala sa žartovne. Podišla ku mne a objala ma. Dlho som ju takto držal, no nakoniec sme sa pustili. „Poď von na lavičku. Máme si toho veľa čo povedať,“ povedala.

Vyšli sme von na naše klasické miesto v záhrade a rozprávali sa o všetkom, čo sme nestihli za posledných pár dní. Keď však začala tému Louis, trhlo mnou. Nevšimla si to a pokračovala ďalej. Naďalej o ňom básnila, aký sú spolu šťastní a ani nevedela, akú bolesť mi tým spôsobovala. Každým slovom sa moje srdce rozpadávalo na menšie a menšie kúsky. Nechápal som, ako to, že ešte žijem. Veď si to srdce už ani necítim.

Po chvíľke zmenila tému a mne odľahlo. Bolesť v srdci ustúpila a na chvíľu som zabudol, na všetko zlé okolo mňa. Opäť sme to boli len my dvaja. Ako za starých čias, keď to bolo také jednoduché. Občas som mal chuť sa jej dotknúť, či dokonca ju pobozkať, no našťastie som sa ovládol.

Po pár hodinách rozprávania sme sa vrátili k ostatným. Emily si sadla k Louisovi a oprela si oňho hlavu. On ju objal okolo pliec a spolu pozerali film. Opäť som nedával pozor. Cez reklamu, si šiel Loui zobrať mrkvu a predtým než odišiel, ju pobozkal. Bol to dlhý a vášnivý bozk.

Dlhšie som to už vydržať nemohol, a utiekol som preč. Ešte sekundu s nimi a niečo by som tam fakt rozbil. Vošiel som do izby a zavrel som sa tam. Nemôžem tu dlhšie ostať. Musím odtiaľto vypadnúť. Vytiahol som kufor a začal som do neho hádzať všetky veci, ktoré mi prišli pod ruku. Musím si utriediť niekde v pokoji myšlienky a zabudnúť. Odmilovať sa a prísť sem s čistým štítom. Vtom do izby vošiel Liam.

„Aach, tak tu si Harry. Čudoval som sa, kde si zmizol.“ Vtom zbadal môj kufor a ostal tam zarazene stáť.

„Ty niekam cestuješ?“

„Musím odtiaľto vypadnúť. A to čím skôr. Už sa na nich ďalej nedokážem pozerať.“

„Ale-ale, kam chceš ísť?“

„Ešte neviem. Asi pôjdem do nášho letného domu na Malibu. Potrebujem pokoj, aby som mohol rozmýšľať. Ak by sa niekto pýtal, volala mi mama a súrne som musel odísť. Nevieš, čo sa stalo, jasné?“

„Tak dobre, ak ti to pomôže Harry.“

„Tak to dúfam. Kvôli tomu tam idem.“ Zobral som kufor a zišiel po schodoch. Odniesol som ho do auta a otočil sa k Liamovi, ktorý mi stál za chrbtom.

„Ahoj, braček. A drž sa!“ poprial mi a ja som nasadol do auta. Stihol som mu zakývať a už ma nebolo.

Obrovskou rýchlosťou som upaľoval na najbližšie medzinárodné letisko a kúpil som si letenku do LA. Lietadlo odchádzalo o pol hodinu. Stihol som to práve včas. Nasadol som do lietadla s kapucňou na hlave, aby ma nikto nespoznal a nasadil som si slúchadlá. Toto bude dlhý let. Asi by bolo najlepšie si pospať, rozhodol som sa a o pár minút som nevedel o okolitom svete.

„Pane, o chvíľu pristávame, musíte vypnúť všetku elektroniku,“ zobudila ma letuška a a hľadela na slúchadla v mojich ušiach.

„Iste, prepáčte,“ ospravedlnil som sa a vypol MP3-ku. Tak, a už som tu. Nevedel som, ako dlho tu zostanem. Pravdepodobne dovtedy, kým si nebudem istý, že návrat domov zvládnem bez problémov. A to určite nebude tak skoro.

Hneď ako lietadlo pristálo, som vystúpil, vyzdvihol si batožinu a chytil prvý taxík, ktorý tam bol. Nadiktoval som mu adresu a za hodinu som už stál pred malým domčekom na pláži. Konečne pokoj. Zložil som sa a ľahol si na hojdaciu sieť. Nemal som chuť rozmýšľať, a tak som tupo hľadel do diaľky. Toto bude zaslúžený oddych. Pomyslel som si a opäť som zaspal.

Emilin outfit do domu 1D

Harryho a Emiline obľúbené miesto v záhrade

Harryho letný dom v Malibu

Always and Forever 19

Páni!!!! 5,000 návštev! Ďakujem vám krásne za všetky komentáre a pochvaly. Dúfam, že aj naďalej budete čítať príbeh Emily a že sa vám bude páčiť :-) Enjoy this part

Zobudil som sa o pol šiestej večer. Fú, najvyšší čas, aby som vyrazil za Emily. Narýchlo som sa prezliekol a vyrazil von z domu. Dúfal som, že cestou nestretnem Louisa, lebo by určite chcel ísť so mnou, a to by som sa už s Em nemohol dôverne porozprávať. Potreboval som s ňou byť sám. Vykradol som sa teda von a rýchlo som naštartoval auto. Zaradil som rýchlosť a už som bežal po ceste. K nemocnici to bolo niečo okolo polhodiny, tak som mal aspoň čas na premýšľanie.

Dorazil som na parkovisko pár minút po šiestej a vystúpil som z auta. Zastavil som sa ešte v bufete kúpiť nejakú čokoládu a už som bral schody po dvoch. Na piatom poschodí som zabočil do oddelenia intenzívnej starostlivosti. Zastavil som pred dverami a zhlboka som sa nadýchol. Chytil som kľučku a vošiel dnu.

Šokovane som však zastal. V izbe ležala nejaká stará pani a spala. Kde je Emily? Na chodbe som zbadal sestričku. Rýchlo som k nej podišiel a spýtal som sa:

„Dobrý večer. Prosím vás, neviete kam previezli slečnu Emily Everaldovú?“

„Tretie poschodie, izba číslo 7B,“ odvetila krátko a už sa ponáhľala do druhej izby.

Zišiel som teda o dve poschodia nižšie a našiel som izbu so správnym čislom. Trošičku som pootvoril dvere a nahliadol dnu. Áno, ležala tam Emily. A bola sama. Tak som teda vošiel a pozdravil som:

„Ahoj, Em. Tak ako sa máš?“

„Ahoj, Harry. Rada ťa vidím. Mám sa už lepšie. Previezli na už z IS-ky o dve poschodia nižšie, takže už na tom musím byť lepšie,“ usmiala sa na mňa.

„Tak to som rád. Ani sa nenazdáš a už budeš opäť pri nás,“ odvetil som taktiež s úsmevom a podal jej čokoládu, čo som jej predtým kúpil.

„Och, Harry. Ty si poklad. Presne toto som potrebovala. Ďakujem,“ a už ju rozbaľovala.

„Ale je tu jedna vec, na ktorú sa ťa chcem spýtať.“ Povedal som.

„Tak sa teda pýtaj. Pred tebou už nemám nijaké tajomstvá,“ povedala s plnými ústami. „Dáš si?“

„Nie, ďakujem. Vieš ako som tu predtým ráno prišiel a našiel som vás tu s Louisom?“

„Ach to, no áno,“ rozžiarila sa jej tvár. „Keď ste vtedy odišli a nechali nás tam s Louisom samých, nakoniec som mu to povedala. On však nevedel, čo na to povedať. Bol šokovaný. Ja som si to zle vysvetlila a s plačom som utiekla preč. Preto som aj nedávala pozor a dostala sa sem. No a keď som sa zobudila, celé sme si to s Louisom ujasnili. Veril by si tomu? Aj on ma miluje. Už odkedy sme sa stretli, tak ho vraj ku mne niečo ťahalo. A teraz, keď sa s ním Eleanor rozišla, vraj som po nej zaplnila ranu v jeho srdci,“ hovorila šťastne.

V hrudi ma opäť pichlo. Bolelo to, že Louis ju predsa len miloval a teraz budú spolu. Ale na druhej strane, Emily bola šťastná. Skutočne šťastná, ako už dlho predtým nebola. A preto som cítil aj radosť. Radosť za ňu, že si konečne našla lásku, ktorú tak hľadala. A ja som jej v tom pomohol. Prispel som k jej šťastiu. Ak by nebolo mňa, možno by sa nikdy dokopy nedali. Hovoril som si sám pre seba. Cítil som záplavu šťastia, že to ja som ju urobil šťastnou. Aj keď na druhej strane, keby nebolo mňa, nedali by sa dokopy. A mohol by som ju ešte stále utešovať a nebola by ani tu. Prestaň, okríkol som sa v duchu. Nesmieš takto myslieť. Emily je šťastná a to je podstatné.

„Harry?“ počul som z diaľky hlas. „Harryy!“

„Áno? Čo je?“ ozval som sa.

„Stratil si sa niekde v svojich myšlienkach,“ zasmiala sa Emily. „Nad čím si premýšľal?“

„Aké to teraz bude. Keď budeš s Louisom,“ odpovedal som úprimne.

„Ale Harry, neboj sa. Stále budeme kamaráti. Len už spolu nebudeme tráviť toľko času,“ snažila sa ma utešiť.

„Iste, iste,“ usmial som sa na ňu. Ešte chvíľu sme sa rozprávali, no potom som si všimol, koľko je už hodín.

„Musím ísť ešte za chalanmi do štúdia. Máme dnes nahrávať nový singel,“ povedal som. „Prepáč.“

„Neospravedlňuj sa. Ja to tu sama zvládnem. Tak bež... a nech sa vám darí.“ Odvetila.

„Ďakujem. Maj sa.“ Zamával som jej a zavrel som dvere. Utekal som do auta a vydal som sa na cestu do štúdia.

Emily

Keď Harry odišiel, osamela som. Som zvedavá, čo tu budem celé dni robiť, ak nie spať. To bola jediná možná činnosť. Ešte by som mohla čítať. Kedysi som rada čítavala, a veľa. Keď príde najbližšie niekto, musím mu povedať, aby mi niečo doniesol.

Dlhú chvíľu som blúdila v myšlienkach a spomínala na všetko, čo som doposiaľ prežila. Tie zlé momenty však prekryli tie dobré. Mala som skvelých rodičov, úžasného kamaráta a božského priateľa. Ako by som v tejto chvíli mohla myslieť na niečo zlé. Pousmiala som sa.

Zrazu sa otvorili dvere a vošla Eleanor.

„Ahoj, Em. Počula som, že už si sa prebrala, tak som ťa prišla pozrieť,“ usmiala sa na mňa.

„Ahoj, El. Ďakujem ti, že si prišla. Ani nevieš, ako sa tu sama nudím.“

„Viem si predstaviť. Preto som ti doniesla nejaké časopisy,“ povedala a vybrala z kabelky asi 15 časopisov. To dievča je snáď telepat.

„Eleanor. Ty mi čítaš myšlienky. Bože, ako si ma potešila. Ďakujem ti.“

„Nemáš zač, veď na to sú kamarátky, nie?“ pousmiala sa. „No hovor, ako to dopadlo s Louisom. Nikto nič nevie a Louiho som sa nepýtala.“

„S Louisom? S ním je to...“ začala som skleslo, „Je to bohovské!“ dokončila som.

„Čože? Vážne? Kedy, kde, ako?“

„No, nebudem ti opisovať všetko, ale najprv som ho zle pochopila a s plačom som utiekla. Preto ma zrazilo auto. No a keď som sa prebrala, tak tu bol a vyjasnili sme si to. Miluje ma. Vraj som sa mu páčila už od začiatku, a potom som zašila dieru v jeho srdci, keď...“ tu som sa zháčila. „Och, prepáč, ja-ja... nechcela som,“ habkala som.

„To je v poriadku,“ odvetila. „Som rada, že ťa ľúbi a že ste obaja šťastní. Aspoň ho tak nebolí to, čo som mu spravila.“ povedala s ľútosťou v hlase.

„Ľutuješ, že si ho opustila?“ spýtala som sa.

„To nie, Lucasa milujem a som s ním šťastná. Ja som mu len nechcela tak ublížiť. A preto som rada, že ste sa našli.“

„Tak dobre. A prezraď mi konečne, kto je ten Lucas?“ vyzvedala som.

Takto sme sa rozprávali ešte hodnú chvíľu, kým neprišla sestrička, že návštevné hodiny sa skončili. Potom už musela El odísť a ja som opäť osamela. Našťastie mi Eleanor doniesla tie časopisy, a tak som otvorila prvý z nich a začítala som sa.

Emilina nemocničná izba (trošku iná úroveň ako na Slovensku :-D)

Always and Forever 18

Emily

Zobudila som sa do bieleho jasného svetla.

„Čo sa stalo? Kde to som? Som v nebi? Ja nechcem tak rýchlo zomrieť?“ šepla som.

„Emily?“ ozval sa pri mne nejaký hlas. „O moja mrkva, počuješ ma Emily?“

Ten hlas mi bol známy. „Louis?“ zvolala som.

„Áno, tu som. Ďakujem ti, pane bože. Ako sa cítiš?“ opýtal sa.

„Nie je to práve najlepšie. Čo sa stalo?“

„No ... rozprávali sme sa a ty si mi povedala, že ma miluješ. Ja som spočiatku nevedel, čo na to povedať a ty si to zle pochopila a utiekla si preč. Bežal som za tebou a kričal, aby si zastavila. Nepočúvla si ma a vbehla si na cestu. Tam si vletela rovno pod kolesá auta. Nevieš si predstaviť, ako som sa bál. Myslel som si, že už nikdy tie tvoje krásne oči neuvidím,“ usmial sa na mňa.

„Aha, a ako dlho už som tu?“ chcela som vedieť.

„Nooo, takmer dva týždne Prepáč,“ povedal šeptom a sklopil zrak.

Čože? Dva týždne som ležala v kóme? To nie je možné!

„Za čo sa ospravedlňuješ?“

„Nemal som to povedať. Keby som sa vyjadril správne, nikdy by sa to nestalo. Nevedel som, ako zareagovať. Sníval som o momente, že mi to povieš a keď zrazu prišiel, zľakol som sa, že si robíš srandu. Mal som ti hneď povedať, ako ťa milujem a nič z tohto by sa nestalo,“ odvetil a jedna slzička sa mu skotúľala dolu lícom.

„Ale Louis. Ty za to nemôžeš. Bola to len moja chyba. Nikoho iného. Nemala som tak slepo vbehnúť na cestu a nepozrieť sa, či nejde auto.“

Potom som sa na chvíľu zastavila. Až vtedy mi došlo, čo všetko vlastne povedal.

„Počkať, čo si to povedal? Že nič by sa nestalo, keby si mi povedal, že ma miluješ?“ šokovane som na neho pozrela.

Pozrel na mňa a ticho prikývol.

„Nie, nie, nie. To sa mi len sníva. Nie je možné, aby si ma miloval, veď miluješ Eleanor. Aj keď sa s tebou rozišla, nie?“

„No to áno. Miloval som ju. Lenže vtedy v kaviarni ... niečo som pocítil. Myslel som si, že je to len tvojou charizmou, ale čím ďalej tým viac si ma začala zaujímať, až som sa zamiloval. Ešte stále som miloval aj Eleanor, ale už nie tak, ako na začiatku, pretože časť môjho srdca patrila tebe. A keď sa so mnou rozišla, zaplnila si aj jej miesto. Mal som pocit, že sa zbláznim, lebo som si myslel, že si už zadaná.“

„Zadaná? Ako si na to prišiel? A s kým som vlastne mala byť?“ nechápala som.

„No ... ty a Harry. Všetok čas ste trávili spolu a vtedy na záhrade... No proste som si myslel, že ste spolu.“

„Ja a Harry? Ako ti to mohlo napadnúť. Sme len priatelia.“ Usmiala som sa na neho.

„To vážne?“

„Vážne.“ Prikývla som.

Dlho na mňa pozeral a nevedel, čo robiť alebo povedať.

„No táák, pobozkaj ma už konečne. Veď ja sa z tohto lôžka nemôžem ani pohnúť.“ Zasmiala som sa.

Vstal zo stoličky a nahol sa ku mne. Pomaly sa približoval k mojej tvári. Cítila som jeho dych a zavrela som oči. Jemne sa dotkol mojich pier a vtedy vo mne vystrelili ohňostroje. Cítila som sa ako v siedmom nebi. Nie! Ja som BOLA v siedmom nebi. Rukou, ktorou som mohla hýbať som ho chytila za hlavu a prsty som mu vplietla do vlasov. Pritlačila som ho k sebe a zintenzívnila som náš bozk. Žiadostivo sa mi dobíjal jazykom do úst a ja som podvolila. Vychutnávala som si každučkú stotinu sekundy, keď som ho cítila. Jeho vôňu, jeho dych, jeho sladké mäkké pery.

„Ehm, ehm,“ prerušilo nás odkašľanie. Louis sa rýchlo odtiahol a pozreli sme sa k dverám. Stál v nich Harry.

Harry

Šiel som do obchodu kúpiť ružu. Chcel som jej ju dať k posteli, aby jej rozvoniavala po izbe, keď sa prebudí. Louisa som tam zatiaľ nechal s ňou. Trávil pri nej dni a noci. Hovoril som mu, aby sa šiel domov vyspať, no ani sa od nej nepohol. Pripisoval si všetku vinu za to, čo sa jej stalo. Mohol mu to vyhovárať ktokoľvek, nedal sa presvedčiť. Poprosil nás len, aby sme mu nosili jedlo. A tak som vždy doma niečo ukuchtil a až tak som sa pobral pozrieť Emily ako sa má.

Keď som ju v nemocnici prvýkrát uvidel, zrútil sa mi svet. Bola samá modrina a zlomenina a jej krehké telo ležalo bezvládne na posteli bez jedinej známky života. Neskutočne to mnou otriaslo a strašne som sa o ňu bál. Postupom času však lekári zhodnotili, že jej stav sa zlepšuje a každú chvíľu sa môže prebrať. To ma trochu posilnilo a vrátilo energiu do života. Začal som ešte častejšie za ňou chodiť, aby som tam bol, keď otvorí oči.

Zaplatil som sa kvetinu a vrátil som sa do nemocnice. Po ceste som stretol Emiliných rodičov. Práve sa išli najesť do bufetu. Zdvorilo som im pozdravil a pobral sa do izby, kde ležala Emily. Keď som vošiel, pocítil som zapichnutie dýky do srdca. Louis sa nad ňou skláňal a bozkávali sa. Bol to vášnivý bozk plný lásky. Netušil som, že k nej Louis niečo cíti. Myslel som si, že tu ostáva len preto, že sa obviňuje. No mýlil som sa. Bolesť v mojej tvári bola čitateľná a srdce mi na chvíľu prestalo biť. Keď znovu začalo tĺcť, upokojil som sa a snažil som sa zakryť všetku bolesť, ktorá zo mňa vyžarovala.

„Ehm, ehm,“ zakašľal som na dôkaz svojej prítomnosti. Rýchlo sa od seba odtrhli a pozreli na mňa. Zrejme ma tu nečakali. Ignoroval som všetky pocity, ktoré sa vo mne zbierali, a podišiel som k posteli.

„Ahoj, Emily,“ usmial som sa na ňu. Som taký rád, že si sa už konečne prebrala. Začínal som sa o teba vážne báť.“ Louisa som absolútne ignoroval. Podal som jej ružu a usmial sa na ňu.

„To je pre teba, aby si sa čo najskôr dokonale uzdravila a pustili ťa domov.“

„Ach, Harry. Ďakujem ti. Je nádherná. Poď ku mne a objím ma.“ Povedala.

Nahol som sa k nej a jemne som ju objal, aby som jej neublížil. Keď ma pustila, znovu som sa postavil a spýtal sa:

„A ako sa cítiš?“

„Ako by som sa asi po nehode mohla cítiť. Som celá dolámala a bolí ma každučký sval v tele. Ani som nevedela, že ich toľko je,“ odvetila zamračene ale potom sa rýchlo usmiala. „Ale hlavne, že som sa už prebrala. Neviem sa dočkať, kedy budem môcť ísť domov.“

„Myslím, že tu ešte pár týždňov pobudneš?“ zasmial som sa nad jej výrazom.

„Čože? Pár týždňov? Veď tu zomriem od nudy,“ zlostila sa.

„Neboj, budeme to chodiť navštevovať. Nikdy tu nebudeš sama, takže o spoločnosť máš postaranú.“

„Ďakujem ti. Ozaj, ako sa má môj otec?“ opýtala sa.

„Je v poriadku. A prišl aj tvoja mama. Spočiatku boli vyľakaní, ale keď im doktori  oznámili, že tvoj stav sa zlepšuje a každú chvíľu sa môžeš prebrať, upokojili sa. Práve som ich cestou stretol, ako sa išli do bufetu najesť. Každú chvíľu tu budú.

Vtom sa otvorili dvere na izbe a dnu vošli Emilini rodičia. „No my o vlku, a vlk za humnami,“ zasmial som sa.

„Bože môj, Emily. Ty si už hore,“ zvolala jej mama.

„Ahojte, ozvala sa Emily.

„Tak mi vás necháme zatiaľ samých. Maj sa, Emily, Večer za tebou ešte prídeme.“ Povedal som a pobral som sa na odchod. Louisa som ťahal za sebou. Nedobrovoľne, ale nakoniec predsa len odišiel. Vyšli sme z budovy a nasadli do auta. A ide sa domov. Tam si budem konečne môcť usporiadať myšlienky.

Vyrazili sme a za pol hodiny sme už stáli pred naším domom. Celú cestu som mal nutkanie sa spýtať o jeho vzťahu k Emily, ale radšej som si zahryzol do jazyka. Vystúpili sme z auta a Louis šiel hneď do kuchyne. Ja som sa pobral do svojej izby. Potreboval som ticho a pokoj.

Zavrel som za sebou dvere a ľahol som si na posteľ. Z očí sa mi spustil tok sĺz. Nevládal som prestať plakať. Pekelne to bolelo. V hrudi som mal ešte stále zastrčenú dýku, a zakaždým, keď som si spomenul sa Louisa s Emily v objatí, mal som pocit, akoby mi ju niekto opäť a opäť bodal do srdca.

Ako sa z tohto stavu dostanem, neznesiem pohľad na ňu a na Louisa ako sa ruka v ruke prechádzajú po dome ako zamilované hrdličky a bezstarostne sa usmievajú ako ten najšťastnejší pár pod slnkom. Už len tá myšlienka bola príliš bolestivá. Nevedel som, čo budem robiť. Nič ma nenapadalo. Večer pôjdem za Emily a porozprávame sa. Možno mi to pomôže, rozhodol som sa a s touto myšlienkou som zaspal.

Always and Forever 17

Louis

„VYPADNI! Už ťa nikdy nechcem vidieť!“ zakričal som. Keď vyšla von, nahnevane som tresol dverami a zúfalo sa hodil na posteľ.

Ako mi to mohla urobiť. Keby mi to aspoň povedala vtedy, keď to medzi nimi začalo byť vážnejšie. Ale nie veď načo. Teraz sa trošku pohrajeme. Budeme mať dvoch naraz, aby sme ich pohli využívať, že? A potom, keď už to slečne nebude vyhovovať, potom sa uráči mi to povedať.

Bolelo to. Miloval som ju. Ale oveľa viac som bol nahnevaný. Nahnevaný sám na seba, že som si to nevšimol skôr. Že som to na nej nespoznal a nechal sa takto hlúpo podviesť. Bože, so ja ale tupec.

Potreboval som sa trošku schladiť. Šiel som do kúpeľne a opláchol si tvár studenou vodou. To ma prebralo a trošičku schladilo. Lenže zároveň som si olial tričko, tak som sa prezliekol. Zišiel som dole do kuchyne. Otvoril som chladničku a vytiahol mrkvový džús. Mal som sucho v ústach a tak som vypil celý liter. Tak som si sadol na stôl a rozmýšľal som. O Eleanor, o Emily, o mne. Znenazdajky si ku mne prisadol Niall.

„Čo sa deje, chlape?“ opýtal sa a zobral si balíček chipsov.

„Rozišiel som sa s El. Teda ona sa rozišla so mnou,“ povedal som pokojne.

„Ách, tak preto si tak vrieskal,“ skonštatoval.

„Vážne to bolo až tak počuť?

„Neviem, či to počuli aj ostatní, ale ja mám izbu hneď vedľa teba. A steny nie sú až také hrubé.“

„Aha,“ nevedel som, čo k tomu dodať.

„Bolí to?“

„Trochu. Viac ma bolí to, že za mojím chrbtom spala s iným ako to, že sa so mnou rozišla.“

„Tak to chápem. Mužské ego je na chlapovi to najzraniteľnejšie.“

Pozrel som sa na neho, akoby mu preskočilo. Kde sa to v tom chlapcovi berie? Čudoval som sa.

„Tak ja idem naspäť do izby. Zatiaľ ahoj,“ rozlúčil som sa a pobral sa na poschodie. Cestou okolo obývačky som však počul hlasy. Dvere boli poodchýlené, a tak som načúval, o čom sa bavia.

„Ja to nezvládnem. Nie teraz, nie hneď. Určite je sklamaný a smutný. Nechcem mu teraz pridávať starostí.“

„Emily. Toto je tvoja šanca. Louis o tom musí vedieť!“ počul som ako povedal Harry.

„O čom mám vedieť?“ vošiel som do obývačky s otázkou.

Všetci na mňa pozreli a znervózneli. Asi som prišiel nevhod. Ale keď už to začali, tak nech to pekne dopovedia. Na Eleanor som sa ani nepozrel a otočil som sa k Emily.

„O čom teda musím vedieť, Emily?“ opýtal som sa znovu.

„No tak ja už pôjdem. Majte sa,“ rozlúčila sa El a odišla preč.

Harry sa taktiež zdvihol a potľapkal Emily po pleci. „Poďme Emily. Dokážeš to,“ usmial sa na ňu a odišiel.

„Harry,“ zavolala na neho, ale on ju už nepočul. Ostali sme sami dvaja. Hlavou mi vírili otázky, čo mi tak asi má povedať.

Pozrel som sa na so zdvihnutým obočím a očakával som odpoveď. Začervenala sa a sklopila oči.

Hľadel som na ňu a opäť ma zalial pocit zamilovanosti. Už som sa mu nebránil. Rozchod s Eleanor bolel, pretože som ju miloval, ale na druhej strane mala pravdu. Už to nebolo také ako na začiatku. Nemiloval som ju celým srdcom, pretože kúsok z neho patril Emily. A teraz sa usadila v celom mojom srdci. Zaplnila ranu po El.

Kľakol som si k nej, zodvihol som jej bradu, aby sa na mňa pozrela a jemne som povedal:

„No tak, Emily. Nenechaj ma dlho čakať.“

Pozrela sa mňa a v očiach sa jej zaleskla slza.

„Emily, čo sa deje?“

„Keď ja ... ja neviem, ako to povedať. Nechcela som, aby som nezničila tvoj vzťah s El a teraz, keď sa skončil... Oni ma prehovárali, ale ja neviem, ako to povedať,“ povedala s plačom na krajíčku.

„Ako povedať čo?“ nechápal som.

Zhlboka sa nadýchla pozrela na mňa a povedala:

„To, že ťa milujem.“

Šok. Musel som sa chytiť sedačky, aby som nespadol. Na tvári sa mi zjavilo prekvapenie a otvoril som ústa. Sníva sa mi? Alebo je to naozaj realita? Ako je možné, že dievča, ktoré práve nahradilo Eleanor v mojom srdci, mi povie, že ma miluje. A ja som si myslel, že majú spolu niečo s Harrym!

„Páni, tak toto som teda nečakal. Neviem, čo na to povedať,“ odvetil som.

„Ja som to vedela. Vedela som, že si to mám nechať pre seba,“ začala plakať.

„Nemala som ti to hovoriť. Veľmi to bolí.“ Zdvihla sa z gauča a utekala preč. Rozbehol som sa za ňou.

„Emily, počkaj!!! No ták!  Zastav!“ Vybehol som za ňou na ulicu a ona sa akurát chystala prebehnúť cez cestu. Z diaľky sa rútilo auto. Nevšimla si ho.

„Emily, pozoooor!!!“ zakričal som zúfalo.

Always and Forever 16

Vošli sme do obývačky a sadli sme si.

„Tak, počúvam,“ povedal som.

„No vieš ... vlastne som sa chcela spýtať, prečo si tak zrazu odišiel z kuchyne,“ povedala.

„Ach tak, no ... spomenul som si, že som si nechal hore mobil a ten potrebujem mať vždy pri sebe. Bez neho to nie som ja,“ nevedel som, čo povedať. Tresol som prvú vec, čo ma napadla. Bola to úplná sprostosť, a vedel som, že vycítila, že klamem. No našťastie to nechala tak a ďalej to nerozoberala.

„Aha ... a teraz ty. Čo si mi chcel povedať?“ spýtala sa.

„Musíš mu to povedať,“ riekol.

„Nie, Harry ja nemôžem. Nedokážem to. A nechcem zraniť Eleanor, ak by nejakou náhodou. Nie som hnusná sviňa, Harry. Radšej budem trpieť ja, ako by som mala nechať trpieť svojich blízkych.“

A čo ja? Chcel som zakričať. Ja trpím. Za teba aj za seba. Kiežby si ty vedela, čo ja k tebe cítim a akú bolesť prežívam. Každú minútu sa mi zabára nôž stále hlbšie a hlbšie do srdca. Lenže nemohol som jej to povedať. Už teraz to má dosť ťažké.

„Emily. Teraz ma dobre počúvaj,“ chytil som ju za ramená, „Musíš mu to povedať, a to čím skôr. Buď budeš sklamaná alebo šťastná. A ak aj budeš sklamaná, tá bolesť prejde rýchlejšie ako táto, keď o tom ani nevie. Eleanor to pochopí. Ste kamarátky. Tvoje šťastie je prvoradé, rozumieš. Musíš myslieť aj na seba, nie len vždy na ostatných. Louis MUSÍ vedieť, že ho miluješ. Rozumieš mi. Už ďalej nedokážem pozerať na to, ako trpíš. Ak mu to nepovieš ty, tak mu to poviem ja.“

„Nie, Harry,“ šepla a rozplakala sa.

Panebože, to som nechcel. Nechcel som, aby kvôli tomu plakala. Bože, Harry. Ty si taký hlupák. Nadával som sám sebe. Nemal si na ňu zvyšovať hlas.

Objal som ju a nechal, nech sa vyplače.

Eleanor

Ráno som sa zobudila vedľa Lucasa.

„Dobré ráno, zlatíčko,“ povedal.

„Ahoj,“ odvetila som a pobozkala som ho.

Opäť som mala výčitky za to, čo sa túto noc stalo. S Lucasom sa poznám už dlhšie, ale len nedávno sme sa trošku viac zblížili. Raz sme boli v meste na pizzi a skončili sme u mňa v byte. Odvtedy sa to tiahne pár dní. Zakaždým, keď sme sa stretli, musela som myslieť na Louisa. Ach, aká som bola špina. Ani som mu to nedokázala povedať do očí. Lucasa som milovala a s Louisom som trávila čoraz menej času.

Musím mu to povedať. Rozhodla som sa. Bude to bolieť, ale zaslúži si vedieť pravdu. Nemôžem ho ťahať za nos. Vstala som teda z postele a obliekla som sa. Lucasa som nechala bez vysvetlenia tak a odišla som do domu chalanov.

Taxíkom to netrvalo dlho a už som im klopala na dvere. Otvoril mi Zayn.

„Ahoj, poď ďalej,“ povedal. „Ak hľadáš Louisa, práve šiel do svojej izby.“

„Ďakujem,“ riekla som a ihneď som vyštartovala po schodoch. Zaklopala som Louisovi sa dvere.

„Ďalej,“ ozvalo sa spoza dverí.

Vošla som dnu a zatvorila dvere. Hneď ku mne pribehol a pobozkal ma. Ách, jeho posledný bozk. Neodtiahla som sa, ale naplno si to užila.

„Louis, musíme sa porozprávať,“ povedala som, keď prestal.

„Iste chrobáčik, sadni si,“ povedal Louis s úsmevom na perách. Bol sladký, ale už som ho nemilovala tak, ako kedysi.

„Vieš, ide o nás. Už dlhšiu dobu to medzi nami škrípe a nemáme na seba čas. Teba, ja nemám na teba čas.“

„Áno, to som si všimol, ale to nejako vyriešime.“

„Nie, nevyriešime to. Tu nejde o teba. Ide len a len o mňa. To ja som na vine.“

„Ale zlato, nemusíš to brať všetko na seba.“

„Nie, Louis, ja to neberiem všetko na seba. Naozaj sa to môžem ja,“ povedala som s vážnou tvárou.

Asi vycítil, že to nie je sranda a zvážnel aj on.

„Vieš Louis, pamätáš sa na Lucasa? Toho, čo som ti predstavovala na tej oslave?“

Keď prikývol, pokračovala som.

„Ide o to, že ja a on. Nooo, my sme sa trošku zblížili a zamilovala som sa do neho. A aj on miluje mňa. Myslím, že by sme náš vzťah mali ukončiť.“

„Č-č-čože?“ nechápal. „To nemôžeš myslieť vážne, Eleanor. Veď ja ťa milujem.“

„Prepáč Louis, nechcem ti ublížiť, ale ja ťa už nemilujem. Ešte stále ťa mám rada, ale už to nie je láska. Moja láska teraz patrí inému,“ povedala som potichu. Bola som suka, vedela som to. Ale horšie by bolo, keby som ho naďalej ťahala za nos.

„Ako dlho ste už spolu?“ ticho sa spýtal.

„Už to bude pár dní.“

„Takže pár dní. Chceš povedať, že už pár dní si sa so mnou stretávala, hrala sa, že ma miluješ, a za mojím chrbtom si spávala s iným?“ kričal.

„Prepáč mi to. Nechcela som ti ublížiť.“

„Tak na to si mala myslieť skôr, než si mi nasadila parohy. Keby si mala aspoň toľko odvahy a povedala si mi to skôr. Ale nie, ona si bude užívať s niekým cudzím za mojím chrbtom a bude sa hrať na dokonalú priateľku. Vieš čo, vypadni,“ povedal. „VYPADNI! Už ťa nikdy nechcem vidieť!“ zakričal.

Otvorila som dvere a vyšla som von. V momente ich za mnou zabuchol. Bola som smutná, nechcela som ho raniť, ale musela som mu to povedať. Pobrala som sa teda dole. Z obývačky bolo počuť nejaké hlasy a tak som sa zastavila. Ticho som počúvala, čo sa tam deje.

„Nie, Harry ja nemôžem. Nedokážem to. A nechcem zraniť Eleanor, ak by nejakou náhodou. Nie som hnusná sviňa, Harry. Radšej budem trpieť ja, ako by som mala nechať trpieť svojich blízkych,“ hovorila Em.

„Emily. Teraz ma dobre počúvaj. Musíš mu to povedať, a to čím skôr. Buď budeš sklamaná alebo šťastná. A ak aj budeš sklamaná, tá bolesť prejde rýchlejšie ako táto, keď o tom ani nevie. Eleanor to pochopí. Ste kamarátky. Tvoje šťastie je prvoradé, rozumieš. Musíš myslieť aj na seba, nie len vždy na ostatných. Louis MUSÍ vedieť, že ho miluješ. Rozumieš mi. Už ďalej nedokážem pozerať na to, ako trpíš. Ak mu to nepovieš ty, tak mu to poviem ja,“ povedal Harry zvýšením hlasom.

„Nie, Harry,“ šepla Em a rozplakala sa.

Počkala som pár sekúnd a vošla som do obývačky. Obidvaja na mňa splašene pozreli. Asi som to nemala počuť. Ale s Louisom som sa práve rozišla, takže na tom nezáležalo.

„Em, povedz mu to,“ ozvala som sa. Pozrela na mňa ako na blázna. „O mňa si nemusíš robiť starosti. Práve sme sa s Louisom rozišli. Už som ho nemilovala tak, ako kedysi a nebolo fér ťahať ho za nos. Harry má pravdu, Em. Musíš mu to povedať. Nič tým nestratíš. Ak ťa miluje, budete spolu šťastní. Ak nie, bude to bolieť, ale nie večne. A teraz to máš ešte ľahšie, pretože som ti vlastne uvoľnila cestu,“ usmiala som sa na ňu.

„T-to myslíš vážne? Naozaj ste sa s Louisom rozišli?“ opýtala sa.

„Áno, práve som odišla z jeho izby. Teda lepšie povedané, vyhodil ma.“

„Ja to nezvládnem. Nie teraz, nie hneď. Určite je sklamaný a smutný. Nechcem mu teraz pridávať starostí.“

„Emily. Toto je tvoja šanca. Louis o tom musí vedieť!“ riekol Harry.

„O čom mám vedieť?“ vošiel do izby Louis.

taký menší citátik :-) hodi sa k tejto časti
(ak nevidno, tak si zväčšite)