O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

nedeľa 2. septembra 2012

Coincidence 16

No čo, tešíte sa do školy? :D :D :D


„To je tá pieseň,“ zvolala som.
„Čože? Aká pieseň!“ pozrela na mňa zvedavo Sofia.
„Dnes ráno, predtým, než si prišla, som hrala na gitare. Najprv som si len tak brnkala akordy, no potom som si uvedomila, že hrám. Z ničoho nič som začala hrať akúsi melódiu, ktorá mi prišla strašne známa, no v tej chvíli som si nemohla spomenúť, z akej piesne to je. A teraz to už viem!“ dodala som nadšene.
„Takže ty si začala podvedome hrať Falling For You a ani si o tom nevedela?“
„Asi áno,“ pripustila som.
„Ďalší dôkaz!“
„Čože?“ nechápala som.
„Počúvaj ten text,“ uškrnula sa.
Prestala som sa sústrediť na hudbu a vnímala som len slová, ktoré spievala Colbie Caillat v piesni Fallin´ For You.

 I don't know but
 I think I maybe
 Fallin' for you
 Dropping so quickly
 Maybe I should
 Keep this to myself
 Waiting 'til I
 Know you better

 I am trying
 Not to tell you
 But I want to
 I'm scared of what you'll say
 So I'm hiding what I'm feeling
 But I'm tired of
 Holding this inside my head

 I've been spending all my time
 Just thinking about ya
 I don't know what to do
 I think I'm fallin' for you
 I've been waiting all my life
 And now I found ya
 I don't know what to do
 I think I'm fallin' for you
 I'm fallin' for you

Stačilo mi. Ako som mohla sama od seba začať hrať tú pieseň? Podvedome. Neexistovalo iné vysvetlenie. Sofia mala pravdu. Zaľúbila som sa! Nechcela som tomu veriť. To predsa nemôže byť pravda! Veď to sa nedá, zamilovať sa do človeka, ktorého ste v živote nevideli. Nemôžem povedať, že by som ho nepoznala, pretože z tých dlhých večerných rozhovorov sme si toho o sebe povedali dosť veľa, ale aj tak ... Doteraz som si nemyslela, že sa to dá.
„Panebože! Ja som sa doňho fakt zamilovala!“ šepla som šokovane.
„Told ya,“ zasmiala som Sofia.
„Toto nie je na smiech! Toto je vážne!“
„Prečo z toho robíš takú vedu? Tak si sa zamilovala, a čo?“
„Lenže my sme sa v živote nevideli!“
„Tak sa stretnete! Veď si vravela, že býva v Londýne, že?“
„To áno, ale...“
„Aké ale. Žiadne ale tam nevidím! Večer mu napíšeš, či sa nestretnete a bodka!“
„Keď ja neviem...“
„Vicks?“
„Tak dobre, skúsim to no. Možno ani nebude prihlásený.“
„Tak mu necháš správu, neskôr si ju prečíta.“
„Okey,“ odvetila som porazenecky.
Zvyšok dňa som bola opäť mysľou niekde inde a Sofia sa pri mne len tak divne usmievala. Neznášam to, ale kašľala som na to. Bola som z večera nervózna. Čo ak sa mi už neozve, keď mu napíšem, či sa nestretneme. A čo ak sa stretneme a bude to iné, také divné. Nie ako cez net. Ja sa bojím!
Keď som večerala sama v kuchyni, pretože Tom mal nejakú prácu a Claire išla na týždeň strážiť vnúčika, prisadla si ku mne Sofia a vypytovala sa:
„No tak čo? Už si mu písala?“
„Ešte nie,“ zamrmlala som.
„A kedy to chceš spraviť?“ zdvihla jedno obočie.
„Môžem sa najesť!“ odvrkla som namrzene.
„Nebuď podráždená. Len ti pomáham,“ odvrkla a odišla preč. Asi som na ňu nemala tak vybehnúť, no to už nevrátim. Nemala som rada, ak ma ľudia do niečoho tlačili, ani keď to bolo pre moje dobro. Vtedy som mala tendenciu spraviť im na just. No dnes večer mu musím napísať. Sama som uznala, že by som to mala spraviť, no nemohla som sa k tomu nejako donútiť. Neustále som bola plná obáv a pochybností ´Čo ak ...?´.  
Večeru som jedla “rýchlosťou svetla“, aby som to čo najviac oddialila. No napokon som už na tanieri predsa len nemala nič a musela som sa ísť činiť. A tak som vyšla na poschodie, pričom mi každý schod zabral asi tak dve minúty  a nakoniec som sa ocitla v izbe.
Na posteli ležal hodený notebook a volal ma, aby som ho zapla. Voľky-nevoľky som stlačila gombík na zapnutie a čakala som. Prvýkrát som bola rada, že sa načítava tak pomaly. No čo čert nechcel, ten počítač začal odrazu makať a za minútu bol naštartovaný. Osud sa postavil proti mne. Musím to urobiť, musím sa donútiť! pomyslela som sa a zapla som Skype. Na moje prekvapenie mi tam svietila správa. Od koho iného ako od Hesa. 

22 komentárov:

  1. Bože nie taký koniec..:D das este jednu večer prosím? Výborne to máš fakt talent.;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Laura,Laura,Laura zabiješ ma :-) je to super ale otázka prečo ma sprevádza celý život aj teraz prečo si to takto zakončila prečo ?? :-DD

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Už aj ešte jednu! :D veď sa nič tu nestalo, chceme niečo vedieeeeť :D Ale inak skvelá :) ..A nie! :D netešíme sa :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. pááná bekáá :DD úúžasnéé :D že to je to čo si myslím že jej napísal? :))) :D:D wáá a kedy sa stretnú? :D v ďalšej časti? :D alebo neskor? :D alebo ? :D:D juuj sa neskutočne teším kedy už dáš ďalšiu časť :)) a daj ešte jednuuuu prosíííím ;)) :D ja viem že veľa kecám ale ešte raz pííšeš úchvatne úžasne :D púutavo neskutočne a dochádzajú mi slová nad tvojimi výtvormi :)) fakt je to super :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujem krasne :) a dnes uz nie ale zajtra asi bude ... a nestretnu sa este v dalsej casti :)

      Odstrániť
    2. néévadíí :)) a zámalinko :)

      Odstrániť
  5. bože o škole mi ani nevrav :P aj ked trošku sa teším lebo idem už na strednú , ale aj tak ...škola ako škola :/ a opäť úžasná časť :) ty vieš ako to máš ukončiť :) no čo stebou narobím :) Dúfam , že zajtra pridáš daľšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ach ten koniec :D som.zvedava co v nej bude :D a krasna je :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Jooj takto to zakončovať !! :/ Ale inak super časť :)

    OdpovedaťOdstrániť