O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

pondelok, 28. januára 2013

Irresistible 15


Trošku som sa rozpísala :) hádam sa bude páčiť ... pridávam až dnes, lebo boli, a ešte aj sú menšie problémy s USB kľúčom, na ktorom mám poviedku uloženú a nechcelo mi načítať dokument, no hádam to nejako spravím, lebo sa mi fakt nechce ďalších 10 častí písať znovu ;-)


Zayn
Kým sme kecali o najbližšom turné, vybehol som si hore do izby po mobil, ktorý som si tam zabudol. Bez neho som bol ako bez ruky. V dnešnej dobe sa už nik bez mobilu ani nepohne. Keď som schádzal dole schodmi, začul som Melanin hlas a potom sa ozval smiech. No k jej dievčenskému smiechu sa pridal aj chlapčenský. Harryho.
Pocítil som úder do žalúdka a zastal som. Prečo je s ňou? Prečo sa spolu smejú? Veď mi včera niečo naznačovala, či? Najprv som o ňu nemal záujem, len som vnímal jej atraktívnosť, no potom prišiel akýsi zlom, a keď som ju vtedy videl stáť vo dverách, zatúžil som po nej. No ako som si stihol všimnúť, nebol som jediný.
Keď ma zbadali, zastavili a Harrymu sa na tvári zjavil previnilý výraz. Melanie sa tvárila suverénne a otočila sa k Harrymu.
„Ďakujem za odvoz,“ usmiala sa a dala mu pusu na líce. Pocítil som, akoby mi niekto kopol do žalúdka. Na tvári sa mi muselo zračiť zarazenie, no Mel prešla popri mne a zmizla na poschodí. Harry sa na mňa pozeral a potom odrazu prehovoril.
 „Stretli sme sa v meste, tak som ju zviezol, lebo bolo opitá,“ povedal rýchlo.
„Nemusíš mi nič vysvetľovať. Tvoja vec, čo robíš,“ odvetil som ostro. Asi až priveľmi ostro, no mal som pocit, akoby mi strelil facku. Vykročil som vpred a prešiel som popri ňom do obývačky.
„Nepovedz to Niallovi, prosím. Dotklo by sa ho to,“ zvolal za mnou a nasledoval ma.
„Nepoviem, no ty by si mal, ak s ňou niečo máš,“ otočil som sa k nemu. Bola to vynikajúca príležitosť, ako zakryť moje pocity. Takto som sa mohol vyhovoriť na Nialla a nik by nič nevedel.
„Nemám s ňou nič,“ odvetil hneď, no potom dodal, „Zatiaľ.“ Ďalšia facka.
„Fajn, tvoja vec,“ odvrkol som a vyšiel von na záhradu, kde boli ostatní chalani. Pridal som sa ku nim a samozrejme, že sa hneď začali pýtať, kde bol. Vyhýbal sa zmienke o Mel, no keď zachytil môj pohľad, rýchlo dodal:
„Tam som sa stretol s Mel, tak som ju odviezol domov, pretože bola trošku pripitá.“
„Čože?“ vyskočil naňho Niall.
„Bol to len odvoz z mesta, nič viac. A navyše som mal príležitosť zistiť niečo o jej nenávisti k tebe,“ odvetil.
„A čo si zistil?“ vypytoval sa Niall, no od tej chvíle som ich už nevnímal. Bol som duchom neprítomný a vôbec ma nezaujímali Harryho reči. Pozrel som sa na dom a automaticky mi pohľad zablúdil k jej balkónu. V izbe sa svietilo, no nezachytil som žiaden pohyb. Premýšľal som, či ešte má vôbec zmysel si niečo namýšľať, keď sa pri okne zjavil tieň a ona vyšla na balkón.
Hneď sa na mňa pozrela a usmiala sa. Nemohol som odolať. Bola neskutočne príťažlivá. No nevedel som, ako ma berie ona. Najprv sa zdalo, akoby boli sympatie vzájomné, no po dnešku som si už nebol istý.
 „Plán pokračuje. Dostať sa k nej čo najbližšie a zistiť to,“ zachytil som Niallov prejav a odvrátil som pohľad od domu.
„Tak fajn. Poďme už spať. Zajtra je tiež deň,“ zdvihol som sa a oni ma nasledovali. Na poschodí sme sa rozdelili každý do svojej izby a zaliezli do posteli. O chvíľu sa už ozývalo Liamovo odfukovanie, no ja som nemohol zaspať. Myslel som na posledné dni a na to, ako na mňa zapôsobila. Nemohol som ju dostať z mojej mysle. Napokon som vstal z postele a len v boxerkách som sa pobral dole.
Vošiel som do kuchyne, vzal si z ľadničky pivo a sadol som si za stôl. Svetlo som nezapaľoval a v tme som sa oddával svojím myšlienkam, keď moje rozjímanie niečo prerušilo. Bol to akýsi pohyb. Tu v kuchyni.
„Je tu niekto?“ opýtal som sa do tmy.
„Zayn? To si ty? Tak som sa preľakla,“ ozval sa Melanin hlas. Otvorila ľadničku a kuchyňu preťal lúč svetla. Zastavil sa mi dych, keď som uvidel jej sporé oblečenie. Mala na sebe len krátku košielku, a keď sa zohla, trošku sa jej vyhrnula. Nemohol som sa pohnúť. Bol som ňou ako omámený. Vytiahla si odtiaľ jablko, zapálila mini lampu nad sporákom a prisadla si ku mne. 
„Zabudla si si večer vziať?“ snažil som sa zamaskovať svoj úžas.
„Áno. Nejako na to nebol čas,“ odvetila s jemným úsmevom. „Nemôžeš spať?“
„Asi tak. Je tu veľa rušivých elementov,“ usmial som sa a skĺzol som lačným pohľadom po jej tele. Samozrejme, že ho zachytila a uškrnula sa.
„Medzi mnou a Harrym nič nie je,“ povedala odrazu.
„Ako to? Veď jeho chce každá.“
„Ja nie som každá. Sú iné veci, čo chcem,“ usmiala sa zvodne a odhryzla si z jablka.
„A čo teda chceš?“
„No nemôžem povedať,“ usmiala sa a postavila sa. Vykročila preč, no za mnou zastavila a nahla sa ku mne zozadu. Pocítil som jej teplý dych na krku a stuhol som.
„No myslím, že reč môjho tela nie je tak zložitá,“ šepla a jemne ma uhryzla do ucha. Telom mi prebehla elektrina a zhypnotizovaný som sa nemohol pohnúť. Ona sa zasmiala tým svojím zvonivým hlasom a odišla.
Ešte ďalšiu polhodinu som tam strnulo sedel a nemohol som sa pohnúť. Napokon ma zmohla únava, tak som dopil pivo a vyšiel späť do izby. Uložil som sa na spánok a o chvíľu som už bol ponorený do ríše snov.

Ďalšie ráno som sa prebral neskoro, no aspoň som bol vyspatý. Zaliezol som pod sprchu a po rannej hygiene som zišiel do kuchyne. Okolo stola už sedeli všetci okrem Nialla a bavili sa s Mel. Okolo stola sa ozval smiech a ja som vošiel dnu. Všetci na mňa vrhli pohľady a Mel sa zvodne usmiala. Taktiež som jej venoval úprimný úsmev a prisadol som si oproti Harrymu.
„Dobré ráno,“ pozdravil som ich a vzal som si toast z plného taniera v strede stola.
„Aj tebe,“ usmial sa Louis. Liam na mňa žmurkol, no Harry na mňa hodil nahnevaný pohľad. Žeby žiarlivosť? Usmial som sa ešte širšie a zahryzol som sa. Smola, Harry. Nie vždy dostaneš, čo chceš.
„Na čom ste sa tak smiali?“
„Harry chcel, aby som aj Louimu a Liamovi povedala historku z mojej prvej opitosti, tak som im to povedala,“ usmiala sa Mel.
„Škoda, že si to nepočul. Vážne to bolo vtipné,“ zasmial sa Louis.
„Možno nabudúce,“ odvetil som.
„Môžem ti to povedať neskôr večer, tak ako včera,“ usmiala sa a ja som stuhol. Zdá sa mi to, alebo práve pred všetkými povedala, že sme sa včera večer stretli? Liam s Louisom na mňa hodili prekvapené pohľady a Harry bol ešte viac naštvaný.
„Stretli sme sa tu, tak sme sa zakecali,“ pokrčil som plecami na vysvetlenie a vrátil som sa k jedlu.
„Veď to je vaša vec,“ riekol Liam a nastalo trošku trápne ticho. A potom sa ozval Louis.
„Mel. Môžem jednu otázku?“
„Iste. Pýtaj sa,“ usmiala sa.
„Prídeš mi ako úplne v pohode holka, milá a priateľská. Teda aspoň k nám. Prečo nie aj k Niallovi?“
Úsmev na tvári Mel v momente zmizol a jej výraz sa zmenil na odmeranosť.
„To je moja starosť,“ odvrkla a zdvihla sa na odchod.
„Prepáč, nemyslel som to tak. Len že sa Niall kvôli tomu dosť trápi,“ odvetil.
„Bohužiaľ,“ pokrčila plecami a odišla.
„Čo myslíte, že jej je?“ spýtal sa nás Liam.
„Netuším. No na nás je milá ako med. Pomaly ju začínam mať rád,“ priznal Loui.
„Veď práve, že aj ja. A cítim sa potom zle kvôli Niallovi.“
„Nemal by nás nútiť ju tiež nenávidieť,“ ozval som sa.
„Jasné, aby si sa mohol za ňou vláčiť a baliť ju, čo?“ odsekol Harry.
„Žiarliš?“ zatváril som sa nevinne, aj keď som presne vedel, o čo mu ide.
„Nechcel by si náhodou ešte aj Niallovo požehnanie? Myslel som si, že držíme spolu,“ pustil sa do mňa. Dostal som z toho presne taký pocit, akoby sa snažil zničiť mňa, keď ju nemôže mať on.
„Čo ti je, Harry?“ ozval sa Louis. „Myslím, že Zayn má pravdu. Priateľov si vyberáme sami. Pamätáš, keď si chodil s Taylor. Nesúhlasili sme s tým, no nesnažili sme sa vás rozdeliť. Akceptovali sme tvoje rozhodnutie.“
„Prečo sem pletieš Taylor. Toto je niečo celkom iné!“
„Samozrejme, že to je iné!“ vybuchol som. „Si naštvaný, že si nedostal, čo si chcel a mám to ja!“
„Jasné, len si nenamýšľaj. Ešte nič nemáš!“
„Som bližšie, než si ty!“
„To sotva!“
„Tak dosť!“ skríkol Liam a tým ukončil našu hádku. „Čo sa tu deje?!“
„Nič,“ odvrkli sme naraz a vraždili sme sa pohľadmi.
„Tak prečo po sebe skáčete ako baby na trhu?“
„Kašli na to. Odchádzam do mesta!“ odvrkol som a odišiel preč. Potreboval som sa prejsť, prevetrať si hlavu. Vyšiel som za bránu a už ma nebolo.

16 komentárov:

  1. ďalšiu :D :D musíš dať som zvedavá čo bude a aj prečo Mel nenávidí môjho (nášho) Niallka :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Wohooo! Super časť! Zayn a Harold sa nám nejak zamilovávajú..:D Joj, len nech to tvoje USB prežije, nech je čím skôr ďalšia časť <3 (:

    OdpovedaťOdstrániť
  3. vždy bližšie a bližšie ku vysvetleniu sme dúfam :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Sprostá Mel ! :D :D :D :D Chudáčik Niall :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. jááj toto je napínavé.. už chcem vedieť ako to skončí.. daj rýchlo ďalšiu časť.. :) krásne ..

    OdpovedaťOdstrániť
  6. rychlo rychlo dalsiuuu :))))

    OdpovedaťOdstrániť
  7. nádherný celý príbeh :) pokračujem v čitaní ...i ked by som už mala ist spat :P ale nejako ma to ťahá dalej :))

    OdpovedaťOdstrániť