O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

nedeľa, 13. januára 2013

Irresistible 6


O deň na to sa otec spýtal Maury a ona s nadšením súhlasila. A tak som sa začala baliť, pretože sme odchádzali už na ďalší deň. Keď som sa ráno zobudila, náladu som mala po psa. Týmto dňom sa začínali moje najhoršie prázdniny. No nebudú len moje najhoršie. Prisahala som, že ich Niallovi pekne „osladím“ a tak aj bude.
Vstala som z postele a šla som do kúpeľne. Rýchlo som sa umyla a vyčistila si zuby. Hotová som si obliekla veci, čo som si vybrala na cestu – kraťasy, košeľu a modré tomsy. Do kabelky som si hodila tablet, mobil a peňaženku s kozmetikou a do vlasov som si zapichla slnečné okuliare.
Do rúk som si vzala kufre a zišla som dole na raňajky. Na stole už boli pripravené toasty, no otca nikde nebolo. Tak som si pár vzala a dosýta som sa najedla. Po pár minútach dorazil aj so svojimi kuframi a tak sme vyšli von a vložili všetko do auta. Potom sme nasadli a odviezli sa k Horanovcom.
Tam sa k nám pripojili ostatní členovia posádky a my sme naložili aj ich veci.
„Pôjdeš dozadu k chalanom, dobre?“ povedal mi otec a nasadol za volant. Nemala som ani čas protestovať a tak som si voľky-nevoľky sadla na zadné sedadlo. Našťastie bol v strede Greg a nie Niall, lebo by som sa asi zbláznila. Dala som si slúchadla do uší a počas celej cesty do Dublinu na letisko som počúvala všetky albumy Simple Plan.
„Tak poďme, poďme. Nestihneme lietadlo!“ volal na nás otec a všetci sme sa ponáhľali cez kontroly. O chvíľu sme už konečne sedeli v lietadle a ja som ďakovala bohu, že boli sedadlá po dvoch a ja som mohla sedieť sama s niekým cudzím. Opäť som si pustila hudbu a predriemala som celú cestu do Marseille.
Odtiaľ nás odviezol autobus do Nice a taxík priamo do domu. Ako doma som si vzala kufre a hneď som zmizla vnútri, zatiaľ čo ho ostatní obdivovali. Vošla som hneď do svojej prechodnej izby a začala som si vybaľovať kufre. Nechcela som byť na „prehliadke domu“ s ostatnými. Poukladala som si oblečenie do skrine a vybalila si pár vecí na dekoráciu. Spoločné fotky, pár kníh, perá a iné veci.
Keď boli kufre prázdne, zastrčila som ich pod posteľ a ľahla som si. Premýšľala som, čo tu celý ten čas budem robiť. Nemala som toľko nápadov, aby som neustále obťažovala Nialla, takže som si musela nájsť aj iný spôsob zábavy. Pôjdem do mesta, rozhodla som sa odrazu a dúfala som, že tam nájdem niekoho, kto mi bude počas prázdnin robiť spoločnosť.
„Melanie, poď na obed!“ volal na mňa otec a tak som zišla do kuchyne. Zvyšok „rodinky“ už sedel za stolom, zatiaľ čo otec zohrieval polotovar v mikrovlnke. Počas našej neprítomnosti, a vlastne aj prítomnosti, tu bola ženská, Kate, ktorá sa o dom starala. Takže vždy, keď sme prišli, bolo jedlo v ľadničke a my sme sa tým nemuseli zapodievať.
„Čo to máme?“ opýtala som sa zvedavo a usadila sa vedľa otca na stranu stola, ktorá bola prázdna.
„Stroganov,“ odvetil a podal tácku predo mňa.
„Vďaka,“ riekla som a pustila som sa do jedenia. Za celý ten čas nikto okrem otca a Maury nepovedal ani slovo. Len oni dvaja sa rozprávali o všetkom možnom. Vlastne som ich ani nepočúvala. Premýšľala som, kedy sa ho spýtam na ten večer. Aj keď vlastne, načo sa ho pýtať, pomyslela som si. Som už dospelá a chodím vonku kedy sa mi zachce a kde sa mi zachce. Večer, keď budem odchádzať, tak mu to proste oznámim.
Spokojná so svojím rozhodnutím som sa po jedle opäť zašila do izby a strávila som čas čítaním jednej z kníh. Nemala som veľmi chuť na slnko alebo do vody, no popravde som sa vyhýbala ostatným. Okolo 6 večer som si pomyslela, že pôjdem trošku skôr. Vonku už bolo chladnejšie, tak som si vymenila kraťasy za rifle, tomsy za lodičky a na košeľu som si dala sako.
Keďže som nechcela, aby ma otec vrátil späť, tie naj úpravy som nechala až do auta a vypla som si vlasy do copu a dala si len jemný make-up. Hotová som zišla dole a všetkých okrem Grega som našla v obývačke. Pozerali akýsi akčný film, a tak som rýchlo schmatla skrinky na chodbe kľúče od auta.
„Idem vonku. Majte sa,“ oznámila som a rýchlym krokom som mierila ku dverám skôr, než stihol niečo povedať. Bohužiaľ, nestihla som to.
„Počkaj, Mel!“ zvolal za mnou. Zastavila som a s falošným úsmevom som sa otočila späť.
„Áno?“
„Kam ideš?“ vyzvedal.
„Do mesta.“
„Hmm. Prečo zo sebou nevezmeš aj Nialla? Určite bude lepšia zábava v dvojici.“
„Určite chce dopozerať ten film, však?“ snažila som sa to nejako zahrať. Neúspešne.
„Vlastne, ani nie. Rád pôjdem,“ usmial sa Niall a postavil sa. Dočerta! nadávala som v duchu a navonok som sa umelo usmievala.
„Tak teda večer. Ahojte!“ pozdravila som ešte raz a pobrala sa von, tentoraz nasledovaná Niallom. Len čo sa za nami zatvorili dvere, otočila som sa k nemu a spustila som:
„Aj keď si sa rozhodol ísť so mnou, budeš si musieť nájsť nejakú zábavu, lebo ja mám svoje plány, do ktorých ty nezapadáš. Zapíš si za uši, že to, že môj otec randí s tvojou mamou ešte neznamená, že sa spolu musíme bratríčkovať. O to nemám ani najmenší záujem. Takže ak ešte stále chceš ísť, nasadni do auta a hneď ako v meste vystúpime, každý pôjde svojím smerom, je to jasné?“
Pozeral na mňa, akoby som mu práve povedala, že Shrek naozaj existuje. Ústa mal dokorán otvorené a nezmohol sa na slovo. Nepotrebovala som od neho odpoveď. Otočila som sa na opätkoch a zamierila som k autu. Bolo spoločné. Zdedili sme ho spolu s týmto úžasným domom, no použili sme ho zatiaľ len raz na cestu do Cannes.
Keď sme tu boli prvýkrát po smrti starých rodičov, zdržali sme sa len pár dní kvôli papierovačkám. Otec trávil väčšinu času na úradoch a ja pri bazéne. Do mesta som sa poriadne ani nedostala, tak som teraz chcela využiť príležitosť si ho poobzerať. Určite tu sú nejaké nočné kluby.
Nasadla som za volant a pozrela som sa k domu. Niall stál ešte stále obarený pred dverami a spamätával sa. Nebudem naňho čakať večne! Naštartovala som motor a chystala som sa odísť, keď sa konečne pohol. Bohužiaľ pre mňa, smerom k autu. Otvoril dvere a v tichosti nasadol. Nič som nepovedala, zaradila som rýchlosť a vyšla som na ulicu.
Podľa značiek som zamierila ku pláži, kde sa nachádzalo aj centrum mesta a zaparkovala som neďaleko majáka. Vypla som motor a pozrela do zrkadla. Z kabelky som si vybrala púder a upravila som sa. Rozpustila som si vlasy, rukou si ich prehrabla a košeľu som si na páse previazala, takže mi bolo vidno kúsok brucha. Hotová som zatiahla strechu a vystúpila som. Niall sa nehýbal.
„Ostávaš v aute?“ opýtala som sa ho.
„Nie,“ povedal po chvíli a vystúpil taktiež.
„Tak fajn. Ja sa idem prejsť po centre a zistiť, aké podniky tu majú. Ty choď kde chceš, no o 10 sa stretneme pri aute, inak ideš domov preši alebo taxíkom, a keďže predpokladám, že nevieš adresu, radila by som ti tu byť načas. Zbohom,“ povedala som bez citu a zamierila som preč. Neskutočne ma otravoval. Nemohla som ho ani vystáť. Zajtra mu už niečo musím vyviesť, lebo sa z toho zbláznim.

18 komentárov:

  1. Jaká drezúra :D :D :D úžasne píšeš :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Chudák chlapec :) som mrcha ale tak toto by som nedokázala :D ale úžasna :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. wow :O asi milujem túto poviedku♥ tešíím sa na novú časť :) Ronnie

    OdpovedaťOdstrániť
  4. nech jej to Niall vráti :D aj s úrokmi :D :D super, pokračovanie dúfam, že zajtra :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Mne je toho chlapca tak ľúto...si ho viem živo predstaviť! :D ..Ale super časť! :) Teším sa na ďalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Doufám, že jí to Niall vrátí:D Upřímně - je to svině, nemám to ráda, mohla by spadnout na držku:D:)
    Jinak.. Super část:)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Chúďatko Niall :D :D Ale nech jej to vráti, to by bolo aké husté :D
    Včera v noci som tú poviedku začala čítať (nevedela som sa od nej odtrhnúť, aj keď som kvôli škole veľmi chcela :D) a je to totálne úžasné :) Fakt som sa do nej hrozne zažrala a neviem sa dočkať kedy dáš ďalšiu časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. ona ho chudáka vždycky tak seřve :D :D strašně nehorázně moc se těším na další :)

    OdpovedaťOdstrániť