Always and Forever 8

Harry

Potichu sme sa prikradli za Em a rýchlo sme ju s Louisom chytili. Začala kričať. Zrejme si myslela, že ju chcel niekto uniesť, pretože nás nespoznala. Mali sme masky. Lenže Loui to pokazil, keď sa začal smiať. To som už nevydržal ani ja a začal som sa smiať tiež.

 „Louis ja ťa zabijem!“ zakričala, keď som si uvedomila, že to sme my. Kričala, aby sme ju pustili, no my sme sa začali posúvať k bazénu a o chvíľku už letela do vody. So smiechom sme pozerali, ako sa vynorila. Lenže nevyzeralo to tak, že by išla z bazéna von. Preboha, veď ona nevie plávať. V tej chvíli mnou prešla triaška a začal som sa strašne báť. Preboha, čo sme to urobili. Ak sa jej niečo stane, nikdy si to neodpustím.

Nikto nevedel, čo robiť. Ako prvý sa spamätal Loui a skočil za ňou do vody. Hneď za ním som skočil aj ja. Keď sme sa ku nej dostali, strašne kopala a búchala okolo seba rukami. Louisovi uštedrila riadnu facku a mňa poriadne kopla do píšťaly. Skučal som tam od bolesti a ani som si nevšimol, že za ten čas stihla vyjsť z bazéna. Potvora jedna. Dostala nás.

Keď sme si to s Louim uvedomili, hneď sme vyskočili von z bazéna a celý mokrý sme za ňou utekali po záhrade. Nestačila s dychom, pretože sa smiala, a tak sme ju dostihli. Zvalili sme ju na zem a začali ju štekliť. Väčšina dievčat je šteklivá, a tak nás to napadlo ako prvé. Ona však nie. Len tam ležala a pozerala na nás. Prehrali sme.

Ale aj tak som mal pocit zadosťučinenia, že som ju mohol vidieť len v plavkách, že som sa mohol dotýkať jej nahého tela. Neviem ako som v tej chvíli vyzeral, ale cítil som sa v siedmom nebi. Neviem, čo sa to so mnou robilo, ale už som sa tomu nemienil brániť. Chcel som si ju získať.

Potom sme sa už len smiali a Louis jej povedal o tom koncerte. Vyvádzala ako malé dievčatko. Bola taká rozkošná, keď sa tešila. No museli sme ísť vybaviť ešte nejaké veci. Ale o štvrtej prídeme po ňu a celé dve hodiny bude spolu v jednom aute. Už som sa na to nevedel dočkať.

Emily

Len čo chalani odišli, skontrolovala som čas. Mám necelé tri hodiny. A tak som sa vybrala do kúpeľne pod sprchu. Tá ma vždy vedela upokojiť a pod teplou vodou som dokázala s čistou hlavou rozmýšľať. Lenže tentoraz som všetky myšlienky vypla a nechala som len stekať horúcu vodu na moje telo. Po polhodine som usúdila, že už stačilo a vyšla som von. Vysušila som si vlasy a nechala ich prirodzené. Následne jemný make-up, špirála a lesk a už len do šatníka.

Opäť som dlho rozmýšľala, čo si vyberiem. Veď to bude môj prvý koncert 1D a ešte k tomu ako VIP hosť. Na takúto udalosť treba vybrať vhodné oblečenie. Nakoniec som si zvolila béžové nariasené šaty a k tomu béžové lodičky, čiernu kabelku a čierne náramky. Keď som bola prichystaná, zbehla som dole do obývačky.

Ešte mi ostávala hodina času a tak som sa pripojila k otcovi a spolu sme sledovali nejaký dokument. O päť štyri mi zapípala pripomienka. Rozlúčila som sa a vybehla pred dom na ulicu. Ani som dlho nemusela čakať a už tu bolo Harryho auto. Harry stiahol okienko a zakričal: „Nastupovať!“ Rýchlo som teda nasadla vedľa a neho a už sme sa rútili po ceste. Obzrela som sa dozadu a tam sedel len Niall a Zayn.

„Čawte, a kde je Loui? A Liam?“ opýtala som sa.

„Louis vezie Liama spolu s Danielle a Eleanor na jeho aute. Hneď ako prídeme do Southamptonu sa s nimi zoznámiš,“ znela Harryho odpoveď. Následne sa chalani začali baviť o turné a ja som ich len v tichosti počúvala. Asi po hodine zavládlo ticho.

„Kedy sa vraciame späť?“ opýtala som sa.

„Pravdepodobne až zajtra ráno,“ odvetil Harry, „Koncert skonči neskoro v noci a s Louisom nechceme jazdiť za tmy. Pôjdeme teda do hotela a ráno sa vyberieme späť.“

„Ale veď ja nemám nič okrem tohto!“ zvolala som.

„Nikto z nás nemá. Budeme sa musieť nejako vynájsť.“

„no to je skvelé,“ odvetila som mrzuto. Harry sa k tomu už viac nevyjadroval. Zvyšok cesty prebehol v tichosti, len Zayn s Niallom sa vzadu o niečom bavili. Mala som pocit, že Harry je až príliš ticho. Akoby mu niečo bolo. No nepýtala som sa ho, aby som nevyvolala nejaký škriepku.

Konečne sme dorazili do Southamptonu. Zastavili sme na parkovisku pri hoteli a šli sme sa ubytovať. Chalani s dievčatami tu však ešte neboli, a tak sme na nich museli čakať.

Po 10 minútach sa vrútili do hotela v pevnom objatí a s úsmevom na perách. V srdci ma pichlo a pocítila som nával žiarlivosti. Chcela som byť pri Louisovi namiesto Eleanor. Priala som si, aby ma takto objímal a usmieval sa na mňa. Aby miloval mňa. To však nebolo možné.

Prišli k nám a zvítali sa. Ja som zatiaľ stála bokom a pozorovala som ich. Potom sa Loui otočil ku mne a predstavil ma dievčatám.

„Dan, El, toto je Emily. Em, toto sú Danielle a Eleanor.“ Obe podišli ku mne a priateľsky ma objali.

„Ahoj, konečne ťa spoznávam. Louis ťa toľkokrát spomínal.“ povedala El.

„Riadne si chalanom pomotala hlavy. Aby sme na teba nezačali žiarliť,“ zasmiala sa Danielle.

Ja som sa len na nich usmiala. Boli veľmi milé, žiadna namyslená modelka a tanečnica. Proste normálne baby. Zrazu k nám podišiel Niall a podal nám kartičky od izieb.

„Vy tri holky máte izbu spolu, Ja so Zaynom a Liamom oproti vám, a Harry s Louisom vedľa nás. Stretneme sa tu presne o siedmej, jasné?“ dodal.

„Rozkaz, šéfe,“ zvolala som a pobrala som sa s babami na izbu. Tam sa ma vypytovali rôzne otázky a ja som tiež trošku vyspovedala ich. Keď už bolo takmer sedem, zišli sme dole do haly. Chalani tam už čakali a súrili nás.

„Vy pôjdete na aute s Bobym. On vás odvezie k zadnému vchodu, aby ste sa vyhli tomu šialenstvu. My musíme vojsť spredu a tak pôjdeme druhým autom. Stretneme sa neskôr v šatni.“ rozkázal Liam  a už ich nebolo.

„Tak poďme, baby,“ povedala Danielle a nastúpili sme k Bobymu. Z osobného strážcu sa stal aj šofér. 2 v 1. Neviem ani, kde sa tu nabral, keď s nami na aute nešiel a predpokladám, že ani na Loisovom nie. No nič, nebudem to rozoberať. Idem na koncert! Jupííí!!! Som taká nadšená. Tento večer bude jedným z najlepších v mojom živote. 

Emilin koncertný outfit

Always and Forever 7

Keď som sa ráno zobudila, bolo už niečo po 12. Páni, tak to som sa teda vyznamenala. Dúfam, že otec nebude naštvaný. Dala som si rannú sprchu, obliekla som si len nejaké tričko a tepláky, a utekala som dole do kuchyne. Otec už zase stál pri sporáku a niečo vyváral.

„Dobré ráno, chrobáčik. Už bolo načase vstávať. O koľkej si včera prišla?“ opýtal sa ma s úsmevom na perách. Čakala som, že to bude horšie no.

„Dobré ráno aj tebe. Neviem presne, kedy som prišla. Asi okolo tretej. Nehneváš sa?“

„Prečo by som sa mal hnevať, už si dospelá a máš vlastný rozum. A očividne si sa dobre bavila, keď so prišla tak neskoro.“ Ách, keby si vedel, ako som sa to ja včera bavila. Celý večer som prespala. Ale to som mu nepovedala, aby nemal zbytočné otázky. V tichosti som si sadla za stôl a čakala som na obed. Dnes si otec dal záležať. Pripravil dusené kura s ryžou a šalátom. Opäť to bolo výborné.

Poobede som mu pomohla umyť riad a pobrala som sa hore do izby. Zapla som si laptop a skontrolovala emaily. Nič nové. Pozrela som ešte na twitter a tam som našla nových odoberateľov. Boli to všetci z 1D. Páni! Oni ma followli. Už som si síce mohla na takéto veci zvyknúť, no ešte stále ma to prekvapuje. Dala som nový tweet: ´Konečne hore po včerajšej noci ...thanks guys ...xx´ a vypla som počítač.

Rozmýšľala som, čo budem dnes robiť. Bol pekný slnečný deň a mne sa nechcelo ostať v dome. Na prehliadku mesta som nemala chuť, a tak som na seba hodila plavky a pobrala sa k bazénu. Voda bola dosť studená, to si nechám na neskôr. Ľahla som na lehátko, na oči som si dala slnečné okuliare, zapla som si MP3-ku a len tak som tam ležala a ohrievala sa. Oči som mala zatvorené, a nič vôkol seba som nevnímala.

Zrazu ma niekto chytil za ruky a za nohy a zdvihol ma z lehátka. Začala som kričať o pomoc. Nebolo im vidno do tváre, pretože mali masky. Preboha, chcú ma uniesť. Ale veď ja som nikto, tak prečo? A ako sa dostali do domu, keď na bráne je bezpečnostný systém? No vtom sa niekto začal smiať. Ten smiech som už spoznala.

„Louis ja ťa zabijem!“ zakričala som, keď som si uvedomila, že okolo mňa je 5 postáv. Louis ma držal za nohy a niekto za ruky. Predpokladala som, že je to Harry podľa výšky. Už sa nezdržali aj ostatní a zažali sa smiať. Kričala som, aby ma pustili. No oni sa začali posúvať k bazénu.

Kým mi došlo, čo sa chystajú urobiť, už bolo neskoro. Letela som do tej ľadovej vody. Rýchlo som sa nadýchla a ponorila som sa. Bazén bol dosť hlboký, čiže som nohami nedosiahla na dno. Chcú sa hrať, tak sa ideme hrať. Tvárila som sa, že neviem plávať. Keď som videla, to zdesenie v ich očiach, tak som skoro vybuchla smiechom.  Našťastie, som sa ovládla, lebo potom by som sa už naozaj začala topiť, keby mi vošla voda do úst alebo do nosa.

Stáli tam ako soľné stĺpy a nevedeli, čo robiť. Prvý sa spamätal Loui a skočil za mnou do vody. Priprával ku mne a snažil sa mi pomôcť. Hneď za ním skočil aj Harry. Ostatní asi usúdili, že dvaja sú dosť a pozerali na nás. Keď boli obaja pri mne, začala som kopať okolo seba ešte silnejšie a rukami som búchala kade-tade.

Samozrejme, že sa to nezaobišlo bez zranení. ICH zranení. Louisovi som tresla facku a skoro som mu zlomila nos a Harry dostal kopanec do píšťaly. Muselo to riadne bolieť, pretože som vynaložila všetku svoju silu. Keď dostali príučku, ľahkým kraulom som doplávala k okraju bazéna a elegantne som sa vyšvihla von. Vyžmýkala som si vlasy a zabalila sa do osušky.

Niall, Zayn a Liam, ktorí sa celý čas pozerali na toto divadielko, na mňa čumeli s otvorenými ústami. Vtedy som sa už neovládla a začala som sa smiať. Nemohla som prestať, keď som pozerala na tie ich výrazy.

Až keď Louis s Harrym počuli môj smiech, pochopili, že som ich dostala a už som von z bazéna. Nahnevane sa vyrútili von a začali ma naháňať. Rýchlo som  sa rozbehla a utekala som po záhrade. Ešte stále som sa smiala a to ma spomaľovalo. Nie som veľmi dobrý bežec, a tak som sa rýchlo unavila a oni ma dostihli.

Zvalili ma na zem a začali ma štekliť. Ja však nie som šteklivá, a tak som tam len pokojne ležala na tráve a pozerala sa na nich. Pochopili, že je to zbytočné a vzdali sa. Ja som opäť vybuchla smiechom. Nedokázala som prestať. No zároveň, keď sa ma Louis dotýkal po celom mojom nahom tele (mala som plavky =D) a snažil sa ma štekliť, pociťovala som v bruchu kŕdle motýľov a strašne silný tlkot srdca. To nemôže byť pravda. Nesmela som sa do neho zamilovať. Áno páčil sa mi, ale on má Eleanor. A neopustí ju. No bohužiaľ, stalo sa. Dúfala som, že to na mne nebolo vidieť. Musím sa pretvarovať a rýchlo sa z toho dostať. Je nereálne, aby som bola s Louisom.

Po chvíľke k nám dorazili aj Zayn, Niall a Liam a tiež sa smiali. Louis s Harrym sa najprv  zatvárili ako malé deti, ktoré prehrali hru, no potom sa začali smiať spolu s nami.

„Ako ste sa vlastne dostali do domu,“ opýtala som sa ich, keď ma ten záchvat konečne prešiel.

„Ja som ich pustil,“ povedal otec, ktorý za nami došiel do záhrady a doniesol nám limonádu.

„Zradca, ako si mohol!“ oborila som sa na otca.

„Najprv som nechcel, že ťa najskôr zavolám , ale nakoniec ma tuto Louis presvedčil, že ťa chcú prekvapiť. To som však netušil, aké prekvapenie prichystali,“ zasmial sa a odišiel naspäť do domu.

„No nič to. Aspoň som sa trošku osviežila. A prečo ste vlastne prišli?“ namierila som otázku na chalanov.

„Dnes máme menší koncert v Southamptone. Chceli sme sa spýtať, či nechceš ísť s nami ako náš VIP hosť,“ povedal Loui.

„Vy žartujete! To nemôžete myslieť vážne! Moja mrkva, ja sa zbláznim! Jasné, že chcem ísť!“ zvrieskla som na celú ulicu a začala som tam nadšene skákať ako pojašená opica. Všetci sa na mne začali smiať. Silno som poobjímala všetkých chalanov a až potom som si sadla. No aj tak som bola strašne nadšená a usmievala som sa od ucha k uchu.

„Kedy vyrážame?“ padla moja otázka.

„Nooo... koncert sa začína o ôsmej, cesta trvá dve hodiny... o štvrtej nás čakaj pred domom.“ Odpovedal Louis. „Tak my už teda ideme. Musíme zariadiť ešte pár vecí. Takže nás čakaj o štvrtej,“ hovoril Louis a pomaly sa zdvíhali na odchod. Keď už boli pri bráne Louis ešte zakričal: „A nemeškaj!“ a zmizli v aute. 

Emiline plavky

Always and Forever 6

Harry

Bolo pol tretej ráno. Liam s Louisom už odišli za Dan a El a James nás už tiež vyháňal. Vraj už zatvárajú. Dnes akosi skoro. No nič. Niall so Zaynom šli už do auta. Ale čo s Em? Nechcem ju budiť, keď tak sladko spí. Hneď ako sme došli z parketu tak sa tu zložila a zaspala. Bola taká zlatá. No nemôžem ju tu nechať.

Tak som ju zobral opatrne na ruky a niesol som ju k autu. Ani som si nevšimol, kedy sa zobudila.

„Harry, kde ma to nesieš?“ povedala ospalo.

„Aaa, tak Šípková Ruženka sa nám zobudila.“ Zasmial som sa a položil som ju nohami na zem.Stratila rovnováhu a trošku sa zakymácala. Podržal som ju a pomaly sme sa pobrali ulicou k autu.

„Kde to sme? Kam si ma niesol? A kde sú ostatní?“ opýtala sa.

„Sme na ulici za klubom a niesol som ťa do auta. Museli sme odísť, lebo už zatvárali a nechcel som ťa budiť, tak som ťa niesol. A ostatní ... Liam išiel asi pred hodinkou za Danielle, Louis za El a Niall so Zaynom už čakajú v aute.“ Odvetil som.

„Och ... ale ja musím ísť domov. Koľko je preboha hodín?“

„Bude pol tretej ráno. A nemusíš sa báť, domov ťa odvezieme, stačí, že nám nadiktuješ ulicu.“

„Tak dobre. Bývam na Kingswood Road 76.“ Povedala.

Počkať, veď to je neďaleko nášho domu. V hlave sa mi začal rodiť plán. Musel som si ju získať. To dievča ma opantalo. Ja blbec som sa zamiloval.

Emily

Pomaly som otvorila oči. Preboha, zaspala som. Ako som mohla. Zaspala som na gauči pri chalanoch. To nie je možné. Zrazu som si uvedomila, že ma niekto nesie. Bol to Harry.

„Harry, kde ma to nesieš?“

„Aaaa, tak Šípková Ruženka sa nám zobudila.“ Zasmial sa a položil ma nohami na zem.

Trošku som sa zakymácala, ale chvalabohu ma podržal.  Nabrala som rovnováhu a pomaly som kráčala s Harrym nejakou ulicou.

„Kde to sme? Kam si ma niesol? A kde sú ostatní?“ opýtala som sa.

„Sme na ulici za klubom a niesol som ťa do auta. Museli sme odísť, lebo už zatvárali a nechcel som ťa budiť, tak som ťa niesol. A ostatní ... Liam išiel asi pred hodinkou za Danielle, Louis za El a Niall so Zaynom už čakajú v aute.“

„Och ... ale ja musím ísť domov. Koľko je preboha hodín?“

„Bude pol tretej ráno. A nemusíš sa báť, domov ťa odvezieme, stačí, že nám nadiktuješ ulicu.“

„Tak dobre. Bývam na Kingswood Road 76.“ Povedala som mu, keď som nasadala do auta. V tom už sedeli vzadu Niall a Zayn.

„Kingswood Road? Harry, nie je to pár ulíc od nás?“ vyzvedal Niall.

„Počkať! Áno, pešo je to k nám len pár minút. No to je teda náhoda.“ Odvetil Harry.

„To myslíte vážne? Naozaj bývam len pár ulíc od vás? To je teda neskutočné. Najprv stretnem Louisa, potom ma zoznámi s ostatnými, venujú mi pesničku, tancujem s Harrym, zaspím pri nich, a teraz ma vezú v ich aute domov, ktorý je neďaleko od ich domu. No je neuveriteľné.“ Hovorila som si potichu, akoby sama pre seba. Ale asi ma bolo počuť.

„Takže ty si tancovala s Harrym? Čo ste nám vy dvaja zatajili? A Harry, ako je možné, že ty si tancoval?“ prehovoril Zayn.

Harry sa začal červenať a tak som povedala za neho.

„Mala som v sebe pár tequíl a potrebovala som sa rozhýbať. A tak som volala Harryho tancovať. Najprv nechcel ale potom som ho nejako presvedčila. Bolo to len na chvíľku, kým tam nezačalo byť nepekne horúco. Potom sme sa vrátili k vám.“

„A prečo ste nám to nepovedali? Veď ste len tancovali.“ Ozval sa opäť Niall.

„Tak to neviem. Hovoril Harry, takže ja som sa vlastne ani nedostala k slovu. Jeho sa pýtajte, prečo vám to zatajil.“ Usmiala som sa. Teraz som mu to vrátila. Za to, že na mňa všetko zhodil vtedy v klube. Samozrejme, že sa to nezaobišlo bez otázok na Harryho.

Zvyšok cesty debatovali chalani o nasledujúcom koncerte. Mal byť tu v Londýne. Dúfam, že nejako na neho zoženiem peniaze. Veď o týždeň mám narodeniny, tak hádam niečo dostanem.

Z úvah ma prerušil Harryho hlas.

„Už sme na mieste Em.“

Ani som si nevšimla, kedy auto zastavilo a tak som vystúpila som. Chalani vystúpili tiež a prišli sa rozlúčiť. Prvý bol Niall. Objal ma a povedal: „Rád som ťa spoznal. Možno sa ešte uvidíme.“ So Zaynom to bolo podobné a nakoniec prišiel Harry. Ten ma objal asi najtuhšie a zašepkal:

„Aj ja som ťa veľmi rád spoznal. Musím sa ešte poďakovať Louimu. A teraz už viem, kde bývaš, takže sa určite ešte uvidíme.“ A nahlas už len dodal: „Tak sa teda maj, Em.“

Stála som na chodníku pri dome a pozerala sa, ako nastúpili. Keď odchádzali ešte raz som im zakývala a pobrala som sa domov.

V dome už všetko spalo a tak som len vošla do kuchyne, zobrala som si toast a pobrala sa hore do svojej izby. Cestou som rozmýšľala nad tým, čo povedal Harry. Žeby som sa mu páčila? Nie, to bude nejaký omyl. Ja obyčajne dievča so Slovenska by som sa nemohla páčiť niekomu takému. A okrem toho, ešte stále ma najviac zaujímal Loui, aj keď bol zadaný.

Vošla som do izby a hodila som sa na posteľ. To bol teda večer. Kto by to bol čakal, že hneď v prvý deň sa stanú takéto veci. Bola som veľmi šťastná. Ale zároveň aj veľmi unavená a len čo som zavrela oči, už som aj spala tvrdo ako medveď.

Harryho auto

Always and Forever 5

Chalani išli zozadu a ja som si šla nájsť dobré miesto, aby som ich videla. Našla som voľnú barovú stoličku, odkiaľ som mala super výhľad a čakala som. Hneď som vedela, kedy vyšli na pódium, taký krik sa strhol. Asi sa dopredu nevedelo, že budú vystupovať práve oni, lebo fanynky jačali a skákali ako zmyslov zbavené. Harry začal krátky príhovor.

„Ahojte, my sme One Direction (myslím, že to ani hovoriť nemusel, každý ich tam poznal =D) a dnes sme tu na žiadosť majiteľa, aby sme zaspievali pár pesničiek. Dúfam, že sa vám budú páčiť a že sa dobre zabavíte. Hneď prvú pesničku Up All Night by sme chceli venovať nášmu dnešnému hosťovi Emily. Toto je pre teba!“

Nie, nie, to nie je možné. Oni mi venovali pesničku?!? Odpadávam, držte ma niekto! Veď s Louim sa poznám pár hodín a s ostatnými len pár minút. To nemôže byť pravda. Bože môj toto je ako nejaký sen a ja sa nechcem prebudiť. Je to úžasné. Bože, ďakujem ti za to, že si mi ich priplietol do cesty. Ďakujem ti.

One Direction už začali hrať a všetci sa skvele bavili. Po prvej pesničke zahrali ešte asi 4 a následne sa rozlúčili. Ostala som sedieť pri bare. Ani neviem prečo. Asi som ich nechcela rušiť. Dopila som druhú tequilu a zrazu predo mnou začal niekto jačať. Postupne sa pridávalo čoraz viac ľudí. Nechápala som čo sa deje. Odrazu predo mnou stál Harry a sadol si vedľa.

„Prečo si tu ostala a nešla za nami dozadu?“ opýtal sa.

„Ani neviem, asi som nechcela rušiť.“ Odvetila som.

„Ale čoby. Ty nerušíš.“ Usmial sa. „Môžem ťa na niečo pozvať?“

„Jasné. Dala by som si tequilu.“

„Osemnásť bolo?“ Zasmial sa.

„Chceš vidieť občiansky?“

„Nie, nie, netreba.“ Otočil sa k barmanovi. „Dve tequily prosím.“

Hneď nám ich nalial a Harry mi podal tú moju.

„Na čo si pripijeme?“ spýtala som sa ho.

„Na to, že sme sa spoznali. Môže byť?“ a opäť sa usmial tým svojím neodolateľným úsmevom. Pomaly som sa roztápala.

„Tak teda na to, že sme sa spoznali.“ Usmiala som sa aj ja a štrngli sme si. Vypili sme to na ex.

„Poď tancovať.“ Zavolala som ho.

„Nie, nie. Ja netancujem.“ Pozrel na mňa.

„No táák. Prosím, len na chvíľku. Chcem sa trošku rozhýbať.“

„Tak fajn, ale len chvíľku. A upozornil som ťa, že neviem tancovať.“

A už som ho ťahala na parket. Neviem, či to spôsobila tá tequila alebo to bolo tým, že na parkete bolo fakt plno, no zrazu som bola pritisnutá na Harrym a tancovali sme nalepení na seba.

Harry

Neviem, ako je možné, že ma vytiahla na parket. Veď ja netancujem. Ale to dievča ma neskutočne zaujalo. Už keď tam stála pred našimi dverami a nevedela, čo robiť, už vtedy sa mi zapáčila. Aj to venovanie pesničky napadlo mňa, a tak som to chalanom navrhol. A teraz, keď je na mne doslova prelepená na parkete, tak pomaly ani nevládzem dýchať. Musí tu byť toľko ľudí? Inak by sme neboli tak blízko seba a necítil by som tlkot jej srdca na svojich prsiach.

Cítim, ako sa ma horúčava zalieva po celom tele a srdce mi búši ako splašené. To nie je možné. Mne sa toto nestáva. Nemohol som sa zamilovať. Nie za pár minút. Veď ju ani nepoznám. Preboha, čo to so mnou je. Zrazu pustili slaďák. Len to nie.

„Harry, poďme k chalanom.“ Ozvala sa Emily. Fúú, vydýchol som si, presne to som potreboval. Ísť od nej trošku ďalej, aby som mohol triezvo uvažovať. Teda, triezvo jak triezvo, keď som mal tequilu. =D

„Áno, poďme.“ Odvetil som.

Emily

Harry bol nejaký tichý. To bolo nezvyčajné. Asi nad niečím uvažoval. Pesnička skončila a pustili nejaký slaďák. Na to som veľmi tancovať nechcela. Odtiahla som sa od neho najviac, ako sa v tom stiesnenom priestore dalo a pozrela som sa na neho. Bol dosť vysoký, a to som mala opätky. 

„Harry, poďme k chalanom.“ Ozvala som sa.

Chvíľku som čakala na odpoveď, akoby bol duchom neprítomný. Potom sa ozval.

„Áno, poďme.“

A tak sme sa prebíjali davom ľudí, až sme sa dostali k dverám vedúcim dozadu. Vošli sme spolu do miestnosti a všetci chalani na nás pozreli.

„Čo vy dvaja spolu? Kde ste boli?“ spýtal sa Loui.

Už som šla otvoriť ústa, ale Harry ma predbehol.

„Šiel som po ňu k baru, keď sama nechodila a trošku som ju musel presviedčať.“ Tak to teda zahral do autu. Samozrejme, že ma zahrnuli otázkami, prečo som nechcela prísť. Pozrela som sa škaredo na Harryho, že do akej situácie ma to dostal. On sa len uškrnul a pokrčil plecami.

„Nechcela som vás rušiť,“ odpovedala som nakoniec takisto, ako predtým Harrymu.

„Ale veď nás nerušíš. Si naším hosťom, nie?“ povedal Loui.

Len som sa na neho usmiala a zvalila som sa na gauč. Bola som taká unavená. A to sme s Harrym tancovali len chvíľku. Zavrela som oči, že si trošku oddýchnem.

1D na javisku spievajúc Up All Night

100 za deň :-*

waaau ... 100 návštev za jeden deň .. ani som nedúfala .. ďakujem vam pekne všetkým, ktorí čitate ... zajtra bude ďalšia čast určite už mam skoro napísanú a možno budú aj dve alebo tri ak sa do toho poriadne pohrúzim :-) este raz dakujem za taku velku sledovanost :-***

Always and Forever 4

Po pár minútach čakania sa dostavilo auto pred dom. Sadla som si dozadu a nadiktovala adresu. Nemala som ani potúch, v ktorej časti mesta sa ten klub nachádza. Vlastne som nemala ani potúch, v ktorej časti mesta bývam. A tak som sa viezla nič netušiac kam, ale s príjemným pocitom z nadchádzajúceho večera. Určite to dopadne super. Hlavne sa nesmiem zakoktať alebo povedať nejakú hlúposť. Dúfam, že sa tam pred nimi nestrápnim. Ktovie, či tam s nimi bude aj Eleanor a Danielle. Pokiaľ viem, ostatní nemajú priateľky. Akurát ten, čo sa mi páči, ju má. Murphyho zákony poznám až priveľmi dobre. 

Taxík zastavil a ja som vystúpila von. Cez okienko som podala šoférovi peniaze a obzrela som sa okolo seba. Cez cestu stála vysvietená budova s nadpisom Dreamy Nights. To je ono. Zrazu som strašne znervóznela. Čo spravím, keď ich všetkých uvidím? Čo ak opäť nebudem vládať rozprávať? Nie, treba myslieť pozitívne. Všetko bude fajn. Zvládnem to na jedničku, nespravím žiaden trapas a spoznám sa s One Direction. Jupíí! A ide sa na to.

Vkročila som dnu a ostala som zarazene stáť. Je ešte len 8 hodín a už je tu tak plno. Ako sa preboha dostanem k baru, keď ho ani nevidím. Budem musieť improvizovať. Opýtala som sa teda dievčaťa, čo stálo hneď vedľa mňa, ktorým smerom je bar. Ukázala napravo od pódia, na ktorom nik nebol. Ktovie, či tu majú nejaké koncerty naživo. Dnes večer možno uvidím.

Pomaly som sa začala predierať smerom k baru cez to množstvo ľudí. Keď som sa tam dostala, hneď som zakývala na barmana a povedala som mu Room of Carrots. Zakričal nejaké meno a už sa ku mne hrnul postarší zavalitý pán v okuliaroch. Predpokladala som, že je to Harryho strýko.

„Dobrý večer.“ Pozdravila som mu.

„Dobrý, dobrý,“ zamrmlal. „Nasledujte ma prosím.“

Potichu som sa pobrala za ním cez dvere do zadných miestností určených pre zamestnancov a pre kapely, čo hrajú na pódiu. Zastavil až na konci chodby pri posledných dverách a zaklopal. Otvoril mu Harry v celej svojej kráse.

„Ahoj, James. Potrebuješ od nás niečo?“ opýtal sa toho chlapíka, ktorý sa očividne volal James.

„Nie len som vám doviedol návštevu,“  odpovedal James.

„Návštevu?“ začudoval sa Harry. „Veď mi žiadnu návštevu nečakáme.“

„Povedala heslo tak som ju sem zaviedol.“

„Aké heslo?“

„No predsa Room of Carrots.“

„Jasné, tak to bude pre Louiho. A kde vlastne je?“

James sa trošku posunul, aby ma bolo vidieť a ukázal na mňa. „Tu je. Tak vám ju tu nechám. Majte sa.“

„Ahoj. No poď ďalej. Loui tu momentálne nie je, ale za chvíľu dorazí, uvidíš.“ Usmial sa na mňa Harry tým svojím zvodným úsmevom..

Usmiala som sa tiež a vošla som dnu. Zayn, Niall a Liam sedeli na gauči a o niečom kecali. Otočili sa a pozreli na mňa. Nevedela som, čo mám v takejto situácii robiť. S týmto som teda nepočítala.

„Posaď sa.“ Ukázal Harry na sedačku. „Ja som Harry a toto je Niall, Zayn a Liam.“ Postupne ukazoval na všetkých.

„Ja viem. Ja som Emily.“

„Odkiaľ sa poznáš s Louisom?“ spýtal sa ma Liam.

„Dnes sme sa náhodne stretli, keď sa skrýval pred novinármi.“ Usmiala som sa, keď som si na to spomenula. „Pýtala som sa ho, či nepozná nejaký dobrý podnik, lebo som tu nová a nič tu nepoznám. Odporučil mi tento a povedal, aby som povedala barmanovi to heslo, vraj ma zavedie sem.“

Vtom a otvorili dvere a dnu vošiel Loui.

„Čawte chalani, už som tu. Trochu som sa zdržal. El zmeškala autobus, tak som s ňou počkal na ďalší.“ Vtedy zbadal mňa a usmial sa.

„Ahoj Em, ty si už tu. Rád ťa vidím. Vyzeráš super.“ Nadšene ma privítal a objal ma. Tak toto som teda nečakala. Takého priateľské privítanie s objatím. Veď sa poznáme sotva pár hodín.

„Ďakujem. Aj ja ťa rada vidím.“ Usmiala som sa.

„Chalani, toto je Emily. Zoznámili sme sa, keď ma táto sympatická cudzinka zachránila pred davom reportérov.“ Povedal Louis.

„Ale no tááák, nepreháňaj. Nezachránila som ťa. Len si sa pred nimi chcel u mňa skryť.“ Smiala som sa.

„Pssst... to oni nemusia vedieť.“ Akože zašepkal Loui. To už sa začali smiať aj ostatní. Potom sa ma Niall spýtal.

„A odkiaľ teda si, cudzinka?“

„Som zo Slovenska – to je malý štát v strede Európy. Ale to asi nepoznáte.“

„Ja to poznám. Párkrát sme sa tam boli s rodinou lyžovať. V Tatrách myslím.“ Ozval sa Harry.

„Áno, to je presne tam. Tatry sú asi jediná vec, vďaka ktorej by nás z iných štátov mohli poznať.“

„A čo vlastne robíš v Londýne?“ opýtal sa Zayn.

„Som tu na návšteve u otca. On tu teraz pracuje a tak ma pozval k sebe na leto. Akurát dnes som priletela.“

„No vidíš, a hneď si stretla takých úžasných chalanov, nemám pravdu?“ uškrnul sa Harry.

„Ale iste, tých najúžasnejších,“ prikývla som s vážnosťou. Pozreli na mňa, akoby mi šibalo, a tak som sa hneď začala smiať. Tie ich výrazy.

Zrazu niekto zaklopal na dvere. „Chalani už musíte ísť, je 9.05. Ľudia čakajú.“

Nechápavo som na nich pozrela. „Kam to máte ísť?“

„Na pódium, dnes tu máme koncert.“ Povedal Liam.

„To vážne? Tak to mám teda aké šťastie. Som tu jeden deň a hneď sa mi splní najväčší sen.“

„Aký sen?“ nechápal.

„Stretla som sa s vami, zoznámila som sa s vami, uvidím vás spievať, a potom ak mi dúfam dáte aj svoje podpisy a sfotíte sa so mnou, bude to kompletné.“ Usmiala som sa.

„Tak platí.“ Skríkol Loui. „Ale poďme už, lebo nás zjedia zaživa, ak hneď nevyjdeme na javisko.“

preplnený club :-)

Always and Forever 3

 

Bol to môj otec.

„Ahoj, Em. Tak čo, nakúpila si? Pozerám, že si sa už aj stihla zoznámiť s tunajšími.“ 

„Ahoj, oci. Áno nakúpila som. A toto je Louis. Louis toto je môj otec.“ Predstavila som ich.

„Rád vás spoznávam , pán Everald.“ Podal ruku môjmu otcovi.

„Je milý.“ Zašepkal mi otec. „Už budeme musieť ísť zlato. O štvrtej mám jedno stretnutie. Počkám ťa vonku pri aute, ok? Maj sa Louis.“ A odišiel.

Pomaly som sa dvihla a začala som si brať tašky. Louis sa tiež postavil a pozeral na mňa.

„Taaak...“ začala som.

„Vidíme sa dnes v tom klube. Dúfam, že prídeš.“ Usmial sa na mňa Louis a odprevadil ma k autu. Novinári sa medzitým vytratili niekam preč. Asi ich omrzelo čakať pred dverami.

„Ahoj, večer.“ Stihol ešte zvolať, kým som nastúpila do auta.

„Ahoj.“ Odpovedala som a auta sa rozbehlo po ceste.

Louis

„Ahoj, večer.“ Zavolal som na ňu, kým zmizla v aute.

„Ahoj,“ počul som, ako mi odpovedala a už jej nebolo.

Wau, to dievča má štýl. Neviem čo to je, ale niečo ma na nej zaujalo. Je veľmi milá a pekná. Och Louis, prestaň s tým. Máš El, ktorú ľúbiš, tak prestaň rozmýšľať nad tým dievčaťom. Ale ... možno sa bude páčiť Harrymu, keď ich zoznámim. Tak ako on zoznámil mňa s El. 

Rozmýšľal som nad prichádzajúcim večerom. Som zvedavý, ak na ňu budú reagovať. No to sa dozviem až v klube.

Zastavil som chod myšlienok a pobral som sa do domu, kde som býval spolu s chalanmi.

Emily

Len, čo som nastúpila do auta, tak sme vyrazili domov. Ešte som u otca nebola tak som zvedavá ako to tam vyzerá. Celú cestu som rozmýšľala nad Louim. Bol fakt milý a zlatý. A povedal, že ma zoznámi s ostatnými. Páni, to budú kamošky na Slovensku čumieť.

Ako asi bude prebiehať dnešný večer? Aký budú ostatný chalani? Čo si mám preboha obliecť? Rozmýšľala som nad týmito otázkami. No žiadnu odpoveď som zatiaľ nenašla. Mám ešte pár hodín času. Hádam na seba niečo nájdem. Veď som si práve kúpila celý šatník.

Auto zastavilo. Vystúpila som a zobrala som si tašky. Nasledovala som otca do obrovského dvojposchodového domu. Páni! Tak jemu sa asi darí. Vstúpili sme do domu a otec ma zaviedol do mojej izby. Tá bola obrovská. Bola tam veľká posteľ, na ktorej by sa v pohode vyspali aj štyria, stolík s laptopom, gauč, televízor, presklené dvere na balkón, z ktorého bol výhľad na záhradu, a dvoje ďalších dverí. Otvorila som prvé a ocitla som sa v priestrannej kúpeľni s vaňou, sprchovým kútom a samozrejme, že tam bolo aj WC. Úžasné! Nemala som slov. Podišla som teda k druhým dverám a otvorila som ich. Ocitla som sa ríši snov. Bola tam ďalšia miestnosť s hromadou vešiakov, poličiek a zásuviek. O môj bože. Veď to je šatník. O takomto šatníku som snívala celý môj život. A teraz zistím, že práve jeden taký mám. To snáď nie je možné.

Otočila som sa k otcovi a s ohníčkami radosti v očiach som sa k nemu rozbehla.

„Ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem.“ Objímala som ho z celej sily a nevládala som ho pustiť. „Nemôžem tomu uveriť. Toto je naozaj moja izba?“

„Áno, aspoň zatiaľ na tých pár mesiacov, čo tu budeš bývať.“ Usmial sa na mňa.

„Si úžasný. Ďakujem ti veľmi. Práve si mi splnil môj detský sen. Ľúbim ťa.“ Pošepla som so slzami šťastia v očiach a opäť som sa mu hodila okolo krku.

Keď som ho konečne pustila, povedal mi nech sa zatiaľ vybalím a o tretej nech prídem na neskorý obed. Tak som sa pustila sa toho jedného kufra a všetkých tých tašiek, čo som so sebou doniesla. Celý ten šatník som nezaplnila ani len na polovicu a to som si kúpila dvakrát toľko oblečenia, čo som si so sebou doniesla v kufri. Rýchlo som sa dala do poriadku a utekala som sa dole najesť.

Po pár minútach hľadania som našla kuchyňu a v nej otca so zásterou. Vyzeral vtipne. Ešte som ho doposiaľ nevidela variť. Život osamote ho to asi naučil. Nemohol predsa stále chodiť do reštaurácii alebo si objednávať jedlo domov. =) Sadla som si za stôl a on predo mňa položil tanier so špagetami. Mňam, tie boli dobré. S chuťou som sa najedla a pobrala som sa objavovať záhady tohto domu. Otec medzitým odišiel na to stretnutie.

Po polhodine prechádzky po dome som sa šla pripraviť. O ôsmej som chcela byť už tam takže tie dve-tri hodinky na prípravu. Veď večer musím vyzerať perfektne. Veď sa stretnem s One Direction. Vošla som do kúpeľne a dala som si dlhú upokojujúcu sprchu. Tak som si vysušila vlasy a vyžehlila som si ich. Dala som si jemný make-up, dymové oči a špirálu a pery som si pretrela jemným leskom.

Teraz už len vybrať to správne oblečenie. Asi pol hodinu som sa hrabala v šatníku a nevedela som sa rozhodnúť, čo si oblečiem. Nakoniec som si vybrala biele tričko s kvetovým motívom, čierne rifle, čierne sako, žlté lodičky a béžovú kabelku. S výberom som bola celkom spokojná a tak som zišla dole do haly. Otec sa úž vrátil domov a pozeral v obývačke televízor.

„Ahoj, idem niekam von a vrátim sa neskoro.“ Zakričala som na neho.

„Dávaj na seba pozor.“ Odvetil mi a ani sa na mňa nepozrel. Zrejme v telke dávali niečo veľmi zaujímavé.

Zavolala som si taxík a šla som ho čakať von pred dom.

Dom, v ktorom Emily dočasne býva

Emilina izba

 Emilin šatník

Emilina kúpelňa 

Emilin outfit na večer

Always and Forever 2

Vkročila som do takmer plnej kaviarne vedľa obchoďáku. Určite tu budú robiť úžasnú kávu, keď tu je toľko ľudí. Sadla som si do prázdneho boxu a rozmýšľala nad prichádzajúcim letom. Bolo tu toľko možností. Určite sa nebudem nudiť. Chcem za tie tri mesiace spoznať každučký kút Londýna.
Z myšlienok ma prerušila čašníčka. Objednala som si latte a pozrela do peňaženky, koľko mincí mi zvýšilo. Mala som tak akurát na jednu kávu a ešte pár drobných. Dúfam, že ma otec nevykričí, že som minula všetko. Mal mi dať menej ak chcel aby som si tie peniaze nechala. =)
Doniesli mi kávu a ja som si z nej pomaly odchlipkávala. Vytiahla som tablet a pripojila sa na wifi. Odpísala som kamoške zo Slovenka ako sa mám a skontrolovala som twitter. Nič nové. Tak som ho vypla a pozerala som von oknom na okoloidúcich ľudí.
Zrazu sa pred vchodom objavilo množstvo ľudí s foťákmi. Pred vchodom do kaviarne stál jeden obrovský chlap a zatarasil im cestu dnu. Zaujímalo by ma, čo sa deje. Žeby nejaká slávna osobnosť. Tak to by som mala šťastie, hneď v prvý deň. =)
Vtom si ku mne niekto prisadol. Predpokladala som, že je to otec a tak som len zvolala: „Ahoj. Si tu nejako skoro.“ Pohľad som ešte stále upierala pred vchod na tú hromadu novinárov. „ Prepáč, asi si niekoho čakala.“ Ozval sa hlas. Ale nebol to môj otec. Rýchlo som sa otočila a môj zrak padol na chlapca asi o pár rokov staršieho v kapucni a okuliaroch. Usmial sa na mňa a dal si tie okuliare dole. Za nimi nasledovala kapucňa. Až vtedy mi doplo, kto to je.
Nemohla som uveriť tomu, čo som zbadala. Oproti mne nesedel nik iný ako Louis Tomlinson z One Direction. Čumela som tam na neho s otvorenými ústami ako idiot. Nezmohla som sa ani na jediné slovko. Ani na to obyčajne ahoj. Po pár minútach ticha, keď sa ešte stále na mňa pozeral tým svojim zvodným pohľadom a úžasným úsmevom na perách, som konečne zavrela ústa a vykoktala:
„O môj bože!“ Nevedela som, čo v takejto situácii robiť.Mesiace som snívala o tom, že ich stretnem a teraz, keď si rovno oproti mne sadne ten najkrajší chalan na svete, čumím na neho s otvorenými ústami a jediné, čo som schopná zo seba vypotiť je „O môj bože!“. No aký trapas. Emily , preboha spamätaj sa. Povedz niečo. A hlavne niečo rozumné. A tak som sa nadýchla, usmiala som sa a povedala:
„Ahoj.“
„Ja som Louis Tomlinson, ale očividne ma už asi poznáš.“ Opäť ten božský úsmev. Preboha, veď nevládzem dýchať, keď sa na mňa takto usmieva a nie to ešte aby som mu odpovedala. Ok, kľud, to zvládneš.
„Ja som Emily Everaldová. Ty si ten spevák z One Direction, však?“
„Áno, to som ja. Prepáč, že som ťa tu takto vyrušil. Potreboval som sa skryť pred novinármi niekam, kde by ma nespoznali. A ty si tu sedela v rohu a sama. Pomyslel som si, že  to bude to ideálne miesto.“
„To je v poriadku. A prečo sa vlastne skrývaš, keď už aj tak vedia, že si tu. Nevidíš ten dav pred dverami?“ Zasmiala som sa. Pozrel sa von oknom a zahrešil.
„Dokelu, ani som nevedel, že za mnou šli. Chvalabohu, že ich Boby drží na uzde inak by sem okamžite vpálili a už by sme boli na titulkách bulváru.“
„Hmmm. Byť na titulke so spevákom One Direction. To by nebolo na zahodenie.“ Zauvažovala som. Zdesene na mňa pozrel.
„Neboj sa, len žartujem. Pokiaľ sa nedostanú dnu, tak nik okrem nás dvoch nebude vedieť, že si tu so mnou sedel.“ povedala som so smiechom. 
„Ďakujem. Te-teda ... ne-nechcem aby si si myslela, že to kvôli tebe ... ja len ... nebolo by to dobré ani pre mňa kvôli Eleanor – mojej priateľke, a ani pre teba, pretože by ťa všade prenasledovali paparazzi a nemala by si žiadne súkromie. Chapeš, že?“
„Jasné, že chápem.“ Povedala som a pozerala sa opäť von oknom. Nechcela som v tejto konverzácii veľmi pokračovať. Nebolo mi to dva razy príjemné. A novú tému som sa bála začať. Tak som bola radšej ticho. Ale Louis zrejme ticho byť nechcel.
„ Povedz mi niečo o sebe.“ Požiadal ma.
„O mne?“ prekvapene som na neho pozrela. „A čo by si chcel vedieť?“
„No nejaké také základné veci. Odkiaľ si, koľko máš rokov, aké máš záľuby a tak nejako.“
„Tak dobre no. Mám 18 rokov a práve som skončila strednú školu. Som zo Slovenska a sem som prišla na prázdniny za svojim otcom, ktorý tu býva. Rada čítam, počúvam rôznu hudbu a tancujem. Zbožňujem chodiť na diskotéky. Keď už sme pri tom, nepoznáš nejaký dobrý podnik? Aby som dnes večer mala kam ísť. Ešte to tu veľmi nepoznám. Som tu prvý deň.“  
„Slovensko, Slovensko, nič mi to nehovorí, prepáč. A čo sa týka tej diskotéky v meste na Wild Street je jeden super podnik. Volá sa Dreamy Nights. Vlastní to Harryho strýko, takže to tam veľmi dobre poznám. Aj dnes tam ideme s chalanmi. Keby si chcela, tak príď a zoznámim ťa s ostatnými.“
„Páni, to myslíš vážne. Jasné, že prídem. Veľmi rada by som ich všetkých spoznala.“
„Tak super. Keď prídeš, tak barmanovi povedz Room of Carrots a on ťa zavedie za nami.“
„Room of Carrots?“ opýtala som sa so smiechom.
„No áno, to je heslo, aby sa ku nám nedostali všetci fanúšikovia, lebo to by sme už odtiaľ nikdy nevyšli.“
Zasmiala som sa. „Tak dobre. To si zapamätám. Room of Carrots. Hahaha.“    
„Povedz mi teraz niečo o tom Slovensku?“
„Tak je to taký malý štátik v strede Európy. Máme nadherné hory a prírodu a ...“ Nedokončila som vetu, pretože k nám niekto prišiel ... 

Tak takto asi vyzerá Emily. :-) 

Always and Forever 1

 Shut the door, turn the light off

 I wanna be with you

 I wanna feel your love

 I wanna lay beside you

 I cannot hide this even though I try...

Ach nie! Neznášam ten blbý budík, ale táto nádherná pesnička mi aspoň trošku spríjemňuje rána. Dnes som musela vstávať o pár hodín skôr. O 10 ráno odlietam zo Slovenska. Kam? Do Londýna. Za mojím otcom. Moji rodičia sú už 2 roky rozvedení, a otec sa asi pred polrokom presťahoval do Anglicka. Našiel si tam prácu, usadil sa a mňa pozval na celé tri mesiace k nemu na prázdniny.
Strašne sa teším. Moje vysnívané mesto -  Londýn! Vždy som ho chcela navštíviť, a teraz tam môžem byť dokonca až tri mesiace. Je to ako sen. A navyše, sú tam One Direction. Poslednú dobu som ich začala dosť často počúvať a celkom sa mi páčia. No dobre... žeriem ich! Sú úžasní! Všetci piati sú ako dar z nebies... no najviac ma zaujal Louis. Je taký zlatý – ako večné dieťa. Pači sa mi aj Harry, ale Loui je moja srdcovka. Ale aj tak môžem len snívať, že by som raz s nimi niečo mala.
Lenže teraz idem do Londýna. A sny si treba plniť. =D No nie som až tak na hlavu padnutá, aby som si myslela, že tým, že budem v Anglicku sa začne nejaký románik medzi mnou a Louisom. A navyše je zadaný. Ale aj tak ... dúfam aspoň, že sa mi poradí ich aspoň vidieť, dostať od nich podpis, poprípade sa s nimi sfotiť. A nejaký najvyšší level by bol ich koncert, ale na to nemám peniaze. Ale netreba zúfať, treba si veriť, takže nalaďujem pozitívnu stanicu a la Meeting s One Direction a hurá na letisko. 

V lietadle

Už o pár hodín budem v tom úžasnom meste. Neviem sa dočkať. Ale zatiaľ si pospím, aby som načerpala sily na večernú prechádzku. =D Slúchadlá do uší, pustiť More Than This, zavrieť oči a unášať sa myšlienkami a snami.

Letisko - Londýn

Práve som vystúpila z lietadla. Beriem si kufor a idem hľadať otca. Mal po mňa prísť, ale nejako ho tu nevidím. Sadnem si na lavičku a čakám. 5 minúť, 10, polhodina a stále nič. Už začínam byť nervózna, keď zrazu počujem niekoho kričať moje meno.
„Emilyyy!!!“ Ach, konečne je tu môj otec. Ako vždy si dal načas. Prišiel ku mne celý zadychčaný. „Ahoj Em, prepáč mi to, mal som ešte jednu poradu a trošku sa nám pretiahla. Nehnevaj sa!“ (rozprával po anglicky, tak sa na tom s mamkou dohodli, aby som si tento jazyk trošku precvičila).
„To je v poriadku oci. Hlavne, že si už tu.“
„Mám pre teba jedno prekvapenie na začiatok. =) Taký darček na privítanie. Poď.“ Zobral mi kufor a už sa náhlil k východu. Pobrala som sa za ním a rozmýšľala som, čo za prekvapenie prichystal. Nasadli sme do auta a vyrazili. Otec sa ma pýtal, ako sa mi darí, čo nové v škole, ako sa darí mamke a podobné otázky.  Po pár minútach auto zastavilo.
„Poďme, vystupovať, mladá dáma.“ Usmial sa na mňa otec. Tak som teda vyšla z auta a zvedavo som sa poobzerala okolo seba. Predo mnou stál obrovský obchodný dom. Pozrela som sa na otca. Z pohľadu mi vyčítal otázku a povedal:
„Dúfam, že si si zo sebou nezobrala príliš veľa vecí. =) Ide sa nakupovať!“ =D Začala som vrieskať ako šialená a hodila som sa mu okolo krku. Ako dobre ma pozná. Vie, že nakupovanie zbožňujem. A hlavne v cudzích mestách, kde nájdem veci, ktoré na Slovensku budú o pár mesiacov. Otec mi strčil do ruky guču bankoviek a s úsmevom povedal:
„O tri hodiny sa stretneme tu vedľa v kaviarni a pôjdeme na neskorší obed. Tak si to uži. Maj sa.“ Nasadol do auta a odišiel bohviekam. Ja som sa viac nestarala a utekala som do obchodov. Za dve a pol hodiny som mala v rukách asi stovku tašiek a bola som taká unavená, že som pomaly ani nevládala chodiť. V peňaženke mi ešte ostalo pár drobných a tak som sa rozhodla, že počkám na otca v tej kaviarni trošku dlhšie a zatiaľ si dám kavu. Veď aj tak bude meškať. Ako vždy. =) 

Emily čakajúca na otca (je tam nejaká iná osoba, ale asi takto ho čakala =D)

Me :-)

Ahojky ... volám sa Laura a mám 17 rokov. Už dlhšie počúvam One Direction a dosť sa mi páčia. Hlavou sa mi stále preháňali myšlienky o nich, fiktívne stretnutia s nimi a podobne. Až som sa nakoniec rozhodla, že to dám na papier, respektíve online na web. Dúfam, že sa vám moja poviedka bude páčiť! Ak áno, možno napíšem ďalšiu a ďalšiu.... =D Hope you'll like it. ♥

Always and Forever

Always and Forever 24
Always and Forever 23
Always and Forever 22
Always and Forever 21
Always and Forever 20
Always and Forever 19
Always and Forever 18
Always and Forever 17
Always and Forever 16
Always and Forever 15
Always and Forever 14
Always and Forever 13
Always and Forever 12
Always and Forever 11
Always and Forever 10
Always and Forever 9
Always and Forever 8
Always and Forever 7
Always and Forever 6
Always and Forever 5
Always and Forever 4
Always and Forever 3
Always and Forever 2
Always and Forever 1