One Direction Stories: Always and Forever 3

Bol to môj otec.

„Ahoj, Em. Tak čo, nakúpila si? Pozerám, že si sa už aj stihla zoznámiť s tunajšími.“

„Ahoj, oci. Áno nakúpila som. A toto je Louis. Louis toto je môj otec.“ Predstavila som ich.

„Rád vás spoznávam , pán Everald.“ Podal ruku môjmu otcovi.

„Je milý.“ Zašepkal mi otec. „Už budeme musieť ísť zlato. O štvrtej mám jedno stretnutie. Počkám ťa vonku pri aute, ok? Maj sa Louis.“ A odišiel.

Pomaly som sa dvihla a začala som si brať tašky. Louis sa tiež postavil a pozeral na mňa.

„Taaak...“ začala som.

„Vidíme sa dnes v tom klube. Dúfam, že prídeš.“ Usmial sa na mňa Louis a odprevadil ma k autu. Novinári sa medzitým vytratili niekam preč. Asi ich omrzelo čakať pred dverami.

„Ahoj, večer.“ Stihol ešte zvolať, kým som nastúpila do auta.

„Ahoj.“ Odpovedala som a auta sa rozbehlo po ceste.

Louis

„Ahoj, večer.“ Zavolal som na ňu, kým zmizla v aute.

„Ahoj,“ počul som, ako mi odpovedala a už jej nebolo.

Wau, to dievča má štýl. Neviem čo to je, ale niečo ma na nej zaujalo. Je veľmi milá a pekná. Och Louis, prestaň s tým. Máš El, ktorú ľúbiš, tak prestaň rozmýšľať nad tým dievčaťom. Ale ... možno sa bude páčiť Harrymu, keď ich zoznámim. Tak ako on zoznámil mňa s El.

Rozmýšľal som nad prichádzajúcim večerom. Som zvedavý, ak na ňu budú reagovať. No to sa dozviem až v klube.

Zastavil som chod myšlienok a pobral som sa do domu, kde som býval spolu s chalanmi.

Emily

Len, čo som nastúpila do auta, tak sme vyrazili domov. Ešte som u otca nebola tak som zvedavá ako to tam vyzerá. Celú cestu som rozmýšľala nad Louim. Bol fakt milý a zlatý. A povedal, že ma zoznámi s ostatnými. Páni, to budú kamošky na Slovensku čumieť.

Ako asi bude prebiehať dnešný večer? Aký budú ostatný chalani? Čo si mám preboha obliecť? Rozmýšľala som nad týmito otázkami. No žiadnu odpoveď som zatiaľ nenašla. Mám ešte pár hodín času. Hádam na seba niečo nájdem. Veď som si práve kúpila celý šatník.

Auto zastavilo. Vystúpila som a zobrala som si tašky. Nasledovala som otca do obrovského dvojposchodového domu. Páni! Tak jemu sa asi darí. Vstúpili sme do domu a otec ma zaviedol do mojej izby. Tá bola obrovská. Bola tam veľká posteľ, na ktorej by sa v pohode vyspali aj štyria, stolík s laptopom, gauč, televízor, presklené dvere na balkón, z ktorého bol výhľad na záhradu, a dvoje ďalších dverí. Otvorila som prvé a ocitla som sa v priestrannej kúpeľni s vaňou, sprchovým kútom a samozrejme, že tam bolo aj WC. Úžasné! Nemala som slov. Podišla som teda k druhým dverám a otvorila som ich. Ocitla som sa ríši snov. Bola tam ďalšia miestnosť s hromadou vešiakov, poličiek a zásuviek. O môj bože. Veď to je šatník. O takomto šatníku som snívala celý môj život. A teraz zistím, že práve jeden taký mám. To snáď nie je možné.

Otočila som sa k otcovi a s ohníčkami radosti v očiach som sa k nemu rozbehla.

„Ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem.“ Objímala som ho z celej sily a nevládala som ho pustiť. „Nemôžem tomu uveriť. Toto je naozaj moja izba?“

„Áno, aspoň zatiaľ na tých pár mesiacov, čo tu budeš bývať.“ Usmial sa na mňa.

„Si úžasný. Ďakujem ti veľmi. Práve si mi splnil môj detský sen. Ľúbim ťa.“ Pošepla som so slzami šťastia v očiach a opäť som sa mu hodila okolo krku.

Keď som ho konečne pustila, povedal mi nech sa zatiaľ vybalím a o tretej nech prídem na neskorý obed. Tak som sa pustila sa toho jedného kufra a všetkých tých tašiek, čo som so sebou doniesla. Celý ten šatník som nezaplnila ani len na polovicu a to som si kúpila dvakrát toľko oblečenia, čo som si so sebou doniesla v kufri. Rýchlo som sa dala do poriadku a utekala som sa dole najesť.

Po pár minútach hľadania som našla kuchyňu a v nej otca so zásterou. Vyzeral vtipne. Ešte som ho doposiaľ nevidela variť. Život osamote ho to asi naučil. Nemohol predsa stále chodiť do reštaurácii alebo si objednávať jedlo domov. =) Sadla som si za stôl a on predo mňa položil tanier so špagetami. Mňam, tie boli dobré. S chuťou som sa najedla a pobrala som sa objavovať záhady tohto domu. Otec medzitým odišiel na to stretnutie.

Po polhodine prechádzky po dome som sa šla pripraviť. O ôsmej som chcela byť už tam takže tie dve-tri hodinky na prípravu. Veď večer musím vyzerať perfektne. Veď sa stretnem s One Direction. Vošla som do kúpeľne a dala som si dlhú upokojujúcu sprchu. Tak som si vysušila vlasy a vyžehlila som si ich. Dala som si jemný make-up, dymové oči a špirálu a pery som si pretrela jemným leskom.

Teraz už len vybrať to správne oblečenie. Asi pol hodinu som sa hrabala v šatníku a nevedela som sa rozhodnúť, čo si oblečiem. Nakoniec som si vybrala biele tričko s kvetovým motívom, čierne rifle, čierne sako, žlté lodičky a béžovú kabelku. S výberom som bola celkom spokojná a tak som zišla dole do haly. Otec sa úž vrátil domov a pozeral v obývačke televízor.

„Ahoj, idem niekam von a vrátim sa neskoro.“ Zakričala som na neho.

„Dávaj na seba pozor.“ Odvetil mi a ani sa na mňa nepozrel. Zrejme v telke dávali niečo veľmi zaujímavé.

Zavolala som si taxík a šla som ho čakať von pred dom.