One Direction Stories: Always and Forever 5

Chalani išli zozadu a ja som si šla nájsť dobré miesto, aby som ich videla. Našla som voľnú barovú stoličku, odkiaľ som mala super výhľad a čakala som. Hneď som vedela, kedy vyšli na pódium, taký krik sa strhol. Asi sa dopredu nevedelo, že budú vystupovať práve oni, lebo fanynky jačali a skákali ako zmyslov zbavené. Harry začal krátky príhovor.

„Ahojte, my sme One Direction (myslím, že to ani hovoriť nemusel, každý ich tam poznal =D) a dnes sme tu na žiadosť majiteľa, aby sme zaspievali pár pesničiek. Dúfam, že sa vám budú páčiť a že sa dobre zabavíte. Hneď prvú pesničku Up All Night by sme chceli venovať nášmu dnešnému hosťovi Emily. Toto je pre teba!“

Nie, nie, to nie je možné. Oni mi venovali pesničku?!? Odpadávam, držte ma niekto! Veď s Louim sa poznám pár hodín a s ostatnými len pár minút. To nemôže byť pravda. Bože môj toto je ako nejaký sen a ja sa nechcem prebudiť. Je to úžasné. Bože, ďakujem ti za to, že si mi ich priplietol do cesty. Ďakujem ti.

One Direction už začali hrať a všetci sa skvele bavili. Po prvej pesničke zahrali ešte asi 4 a následne sa rozlúčili. Ostala som sedieť pri bare. Ani neviem prečo. Asi som ich nechcela rušiť. Dopila som druhú tequilu a zrazu predo mnou začal niekto jačať. Postupne sa pridávalo čoraz viac ľudí. Nechápala som čo sa deje. Odrazu predo mnou stál Harry a sadol si vedľa.

„Prečo si tu ostala a nešla za nami dozadu?“ opýtal sa.

„Ani neviem, asi som nechcela rušiť.“ Odvetila som.

„Ale čoby. Ty nerušíš.“ Usmial sa. „Môžem ťa na niečo pozvať?“

„Jasné. Dala by som si tequilu.“

„Osemnásť bolo?“ Zasmial sa.

„Chceš vidieť občiansky?“

„Nie, nie, netreba.“ Otočil sa k barmanovi. „Dve tequily prosím.“

Hneď nám ich nalial a Harry mi podal tú moju.

„Na čo si pripijeme?“ spýtala som sa ho.

„Na to, že sme sa spoznali. Môže byť?“ a opäť sa usmial tým svojím neodolateľným úsmevom. Pomaly som sa roztápala.

„Tak teda na to, že sme sa spoznali.“ Usmiala som sa aj ja a štrngli sme si. Vypili sme to na ex.

„Poď tancovať.“ Zavolala som ho.

„Nie, nie. Ja netancujem.“ Pozrel na mňa.

„No táák. Prosím, len na chvíľku. Chcem sa trošku rozhýbať.“

„Tak fajn, ale len chvíľku. A upozornil som ťa, že neviem tancovať.“

A už som ho ťahala na parket. Neviem, či to spôsobila tá tequila alebo to bolo tým, že na parkete bolo fakt plno, no zrazu som bola pritisnutá na Harrym a tancovali sme nalepení na seba.

Harry

Neviem, ako je možné, že ma vytiahla na parket. Veď ja netancujem. Ale to dievča ma neskutočne zaujalo. Už keď tam stála pred našimi dverami a nevedela, čo robiť, už vtedy sa mi zapáčila. Aj to venovanie pesničky napadlo mňa, a tak som to chalanom navrhol. A teraz, keď je na mne doslova prelepená na parkete, tak pomaly ani nevládzem dýchať. Musí tu byť toľko ľudí? Inak by sme neboli tak blízko seba a necítil by som tlkot jej srdca na svojich prsiach.

Cítim, ako sa ma horúčava zalieva po celom tele a srdce mi búši ako splašené. To nie je možné. Mne sa toto nestáva. Nemohol som sa zamilovať. Nie za pár minút. Veď ju ani nepoznám. Preboha, čo to so mnou je. Zrazu pustili slaďák. Len to nie.

„Harry, poďme k chalanom.“ Ozvala sa Emily. Fúú, vydýchol som si, presne to som potreboval. Ísť od nej trošku ďalej, aby som mohol triezvo uvažovať. Teda, triezvo jak triezvo, keď som mal tequilu. =D

„Áno, poďme.“ Odvetil som.

Emily

Harry bol nejaký tichý. To bolo nezvyčajné. Asi nad niečím uvažoval. Pesnička skončila a pustili nejaký slaďák. Na to som veľmi tancovať nechcela. Odtiahla som sa od neho najviac, ako sa v tom stiesnenom priestore dalo a pozrela som sa na neho. Bol dosť vysoký, a to som mala opätky.

„Harry, poďme k chalanom.“ Ozvala som sa.

Chvíľku som čakala na odpoveď, akoby bol duchom neprítomný. Potom sa ozval.

„Áno, poďme.“

A tak sme sa prebíjali davom ľudí, až sme sa dostali k dverám vedúcim dozadu. Vošli sme spolu do miestnosti a všetci chalani na nás pozreli.

„Čo vy dvaja spolu? Kde ste boli?“ spýtal sa Loui.

Už som šla otvoriť ústa, ale Harry ma predbehol.

„Šiel som po ňu k baru, keď sama nechodila a trošku som ju musel presviedčať.“ Tak to teda zahral do autu. Samozrejme, že ma zahrnuli otázkami, prečo som nechcela prísť. Pozrela som sa škaredo na Harryho, že do akej situácie ma to dostal. On sa len uškrnul a pokrčil plecami.

„Nechcela som vás rušiť,“ odpovedala som nakoniec takisto, ako predtým Harrymu.

„Ale veď nás nerušíš. Si naším hosťom, nie?“ povedal Loui.

Len som sa na neho usmiala a zvalila som sa na gauč. Bola som taká unavená. A to sme s Harrym tancovali len chvíľku. Zavrela som oči, že si trošku oddýchnem.