One Direction Stories: Always and Forever 6

Harry

Bolo pol tretej ráno. Liam s Louisom už odišli za Dan a El a James nás už tiež vyháňal. Vraj už zatvárajú. Dnes akosi skoro. No nič. Niall so Zaynom šli už do auta. Ale čo s Em? Nechcem ju budiť, keď tak sladko spí. Hneď ako sme došli z parketu tak sa tu zložila a zaspala. Bola taká zlatá. No nemôžem ju tu nechať.

Tak som ju zobral opatrne na ruky a niesol som ju k autu. Ani som si nevšimol, kedy sa zobudila.

„Harry, kde ma to nesieš?“ povedala ospalo.

„Aaa, tak Šípková Ruženka sa nám zobudila.“ Zasmial som sa a položil som ju nohami na zem.Stratila rovnováhu a trošku sa zakymácala. Podržal som ju a pomaly sme sa pobrali ulicou k autu.

„Kde to sme? Kam si ma niesol? A kde sú ostatní?“ opýtala sa.

„Sme na ulici za klubom a niesol som ťa do auta. Museli sme odísť, lebo už zatvárali a nechcel som ťa budiť, tak som ťa niesol. A ostatní ... Liam išiel asi pred hodinkou za Danielle, Louis za El a Niall so Zaynom už čakajú v aute.“ Odvetil som.

„Och ... ale ja musím ísť domov. Koľko je preboha hodín?“

„Bude pol tretej ráno. A nemusíš sa báť, domov ťa odvezieme, stačí, že nám nadiktuješ ulicu.“

„Tak dobre. Bývam na Kingswood Road 76.“ Povedala.

Počkať, veď to je neďaleko nášho domu. V hlave sa mi začal rodiť plán. Musel som si ju získať. To dievča ma opantalo. Ja blbec som sa zamiloval.

Emily

Pomaly som otvorila oči. Preboha, zaspala som. Ako som mohla. Zaspala som na gauči pri chalanoch. To nie je možné. Zrazu som si uvedomila, že ma niekto nesie. Bol to Harry.

„Harry, kde ma to nesieš?“

„Aaaa, tak Šípková Ruženka sa nám zobudila.“ Zasmial sa a položil ma nohami na zem.

Trošku som sa zakymácala, ale chvalabohu ma podržal. Nabrala som rovnováhu a pomaly som kráčala s Harrym nejakou ulicou.

„Kde to sme? Kam si ma niesol? A kde sú ostatní?“ opýtala som sa.

„Och ... ale ja musím ísť domov. Koľko je preboha hodín?“

„Bude pol tretej ráno. A nemusíš sa báť, domov ťa odvezieme, stačí, že nám nadiktuješ ulicu.“

„Tak dobre. Bývam na Kingswood Road 76.“ Povedala som mu, keď som nasadala do auta. V tom už sedeli vzadu Niall a Zayn.

„Kingswood Road? Harry, nie je to pár ulíc od nás?“ vyzvedal Niall.

„Počkať! Áno, pešo je to k nám len pár minút. No to je teda náhoda.“ Odvetil Harry.

„To myslíte vážne? Naozaj bývam len pár ulíc od vás? To je teda neskutočné. Najprv stretnem Louisa, potom ma zoznámi s ostatnými, venujú mi pesničku, tancujem s Harrym, zaspím pri nich, a teraz ma vezú v ich aute domov, ktorý je neďaleko od ich domu. No je neuveriteľné.“ Hovorila som si potichu, akoby sama pre seba. Ale asi ma bolo počuť.

„Takže ty si tancovala s Harrym? Čo ste nám vy dvaja zatajili? A Harry, ako je možné, že ty si tancoval?“ prehovoril Zayn.

Harry sa začal červenať a tak som povedala za neho.

„Mala som v sebe pár tequíl a potrebovala som sa rozhýbať. A tak som volala Harryho tancovať. Najprv nechcel ale potom som ho nejako presvedčila. Bolo to len na chvíľku, kým tam nezačalo byť nepekne horúco. Potom sme sa vrátili k vám.“

„A prečo ste nám to nepovedali? Veď ste len tancovali.“ Ozval sa opäť Niall.

„Tak to neviem. Hovoril Harry, takže ja som sa vlastne ani nedostala k slovu. Jeho sa pýtajte, prečo vám to zatajil.“ Usmiala som sa. Teraz som mu to vrátila. Za to, že na mňa všetko zhodil vtedy v klube. Samozrejme, že sa to nezaobišlo bez otázok na Harryho.

Zvyšok cesty debatovali chalani o nasledujúcom koncerte. Mal byť tu v Londýne. Dúfam, že nejako na neho zoženiem peniaze. Veď o týždeň mám narodeniny, tak hádam niečo dostanem.

Z úvah ma prerušil Harryho hlas.

„Už sme na mieste Em.“

Ani som si nevšimla, kedy auto zastavilo a tak som vystúpila som. Chalani vystúpili tiež a prišli sa rozlúčiť. Prvý bol Niall. Objal ma a povedal: „Rád som ťa spoznal. Možno sa ešte uvidíme.“ So Zaynom to bolo podobné a nakoniec prišiel Harry. Ten ma objal asi najtuhšie a zašepkal:

„Aj ja som ťa veľmi rád spoznal. Musím sa ešte poďakovať Louimu. A teraz už viem, kde bývaš, takže sa určite ešte uvidíme.“ A nahlas už len dodal: „Tak sa teda maj, Em.“

Stála som na chodníku pri dome a pozerala sa, ako nastúpili. Keď odchádzali ešte raz som im zakývala a pobrala som sa domov.

V dome už všetko spalo a tak som len vošla do kuchyne, zobrala som si toast a pobrala sa hore do svojej izby. Cestou som rozmýšľala nad tým, čo povedal Harry. Žeby som sa mu páčila? Nie, to bude nejaký omyl. Ja obyčajne dievča so Slovenska by som sa nemohla páčiť niekomu takému. A okrem toho, ešte stále ma najviac zaujímal Loui, aj keď bol zadaný.

Vošla som do izby a hodila som sa na posteľ. To bol teda večer. Kto by to bol čakal, že hneď v prvý deň sa stanú takéto veci. Bola som veľmi šťastná. Ale zároveň aj veľmi unavená a len čo som zavrela oči, už som aj spala tvrdo ako medveď.