Always and Forever 1

 Shut the door, turn the light off

 I wanna be with you

 I wanna feel your love

 I wanna lay beside you

 I cannot hide this even though I try...

Ach nie! Neznášam ten blbý budík, ale táto nádherná pesnička mi aspoň trošku spríjemňuje rána. Dnes som musela vstávať o pár hodín skôr. O 10 ráno odlietam zo Slovenska. Kam? Do Londýna. Za mojím otcom. Moji rodičia sú už 2 roky rozvedení, a otec sa asi pred polrokom presťahoval do Anglicka. Našiel si tam prácu, usadil sa a mňa pozval na celé tri mesiace k nemu na prázdniny.
Strašne sa teším. Moje vysnívané mesto -  Londýn! Vždy som ho chcela navštíviť, a teraz tam môžem byť dokonca až tri mesiace. Je to ako sen. A navyše, sú tam One Direction. Poslednú dobu som ich začala dosť často počúvať a celkom sa mi páčia. No dobre... žeriem ich! Sú úžasní! Všetci piati sú ako dar z nebies... no najviac ma zaujal Louis. Je taký zlatý – ako večné dieťa. Pači sa mi aj Harry, ale Loui je moja srdcovka. Ale aj tak môžem len snívať, že by som raz s nimi niečo mala.
Lenže teraz idem do Londýna. A sny si treba plniť. =D No nie som až tak na hlavu padnutá, aby som si myslela, že tým, že budem v Anglicku sa začne nejaký románik medzi mnou a Louisom. A navyše je zadaný. Ale aj tak ... dúfam aspoň, že sa mi poradí ich aspoň vidieť, dostať od nich podpis, poprípade sa s nimi sfotiť. A nejaký najvyšší level by bol ich koncert, ale na to nemám peniaze. Ale netreba zúfať, treba si veriť, takže nalaďujem pozitívnu stanicu a la Meeting s One Direction a hurá na letisko. 

V lietadle

Už o pár hodín budem v tom úžasnom meste. Neviem sa dočkať. Ale zatiaľ si pospím, aby som načerpala sily na večernú prechádzku. =D Slúchadlá do uší, pustiť More Than This, zavrieť oči a unášať sa myšlienkami a snami.

Letisko - Londýn

Práve som vystúpila z lietadla. Beriem si kufor a idem hľadať otca. Mal po mňa prísť, ale nejako ho tu nevidím. Sadnem si na lavičku a čakám. 5 minúť, 10, polhodina a stále nič. Už začínam byť nervózna, keď zrazu počujem niekoho kričať moje meno.
„Emilyyy!!!“ Ach, konečne je tu môj otec. Ako vždy si dal načas. Prišiel ku mne celý zadychčaný. „Ahoj Em, prepáč mi to, mal som ešte jednu poradu a trošku sa nám pretiahla. Nehnevaj sa!“ (rozprával po anglicky, tak sa na tom s mamkou dohodli, aby som si tento jazyk trošku precvičila).
„To je v poriadku oci. Hlavne, že si už tu.“
„Mám pre teba jedno prekvapenie na začiatok. =) Taký darček na privítanie. Poď.“ Zobral mi kufor a už sa náhlil k východu. Pobrala som sa za ním a rozmýšľala som, čo za prekvapenie prichystal. Nasadli sme do auta a vyrazili. Otec sa ma pýtal, ako sa mi darí, čo nové v škole, ako sa darí mamke a podobné otázky.  Po pár minútach auto zastavilo.
„Poďme, vystupovať, mladá dáma.“ Usmial sa na mňa otec. Tak som teda vyšla z auta a zvedavo som sa poobzerala okolo seba. Predo mnou stál obrovský obchodný dom. Pozrela som sa na otca. Z pohľadu mi vyčítal otázku a povedal:
„Dúfam, že si si zo sebou nezobrala príliš veľa vecí. =) Ide sa nakupovať!“ =D Začala som vrieskať ako šialená a hodila som sa mu okolo krku. Ako dobre ma pozná. Vie, že nakupovanie zbožňujem. A hlavne v cudzích mestách, kde nájdem veci, ktoré na Slovensku budú o pár mesiacov. Otec mi strčil do ruky guču bankoviek a s úsmevom povedal:
„O tri hodiny sa stretneme tu vedľa v kaviarni a pôjdeme na neskorší obed. Tak si to uži. Maj sa.“ Nasadol do auta a odišiel bohviekam. Ja som sa viac nestarala a utekala som do obchodov. Za dve a pol hodiny som mala v rukách asi stovku tašiek a bola som taká unavená, že som pomaly ani nevládala chodiť. V peňaženke mi ešte ostalo pár drobných a tak som sa rozhodla, že počkám na otca v tej kaviarni trošku dlhšie a zatiaľ si dám kavu. Veď aj tak bude meškať. Ako vždy. =) 

Emily čakajúca na otca (je tam nejaká iná osoba, ale asi takto ho čakala =D)