Always and Forever 4

Po pár minútach čakania sa dostavilo auto pred dom. Sadla som si dozadu a nadiktovala adresu. Nemala som ani potúch, v ktorej časti mesta sa ten klub nachádza. Vlastne som nemala ani potúch, v ktorej časti mesta bývam. A tak som sa viezla nič netušiac kam, ale s príjemným pocitom z nadchádzajúceho večera. Určite to dopadne super. Hlavne sa nesmiem zakoktať alebo povedať nejakú hlúposť. Dúfam, že sa tam pred nimi nestrápnim. Ktovie, či tam s nimi bude aj Eleanor a Danielle. Pokiaľ viem, ostatní nemajú priateľky. Akurát ten, čo sa mi páči, ju má. Murphyho zákony poznám až priveľmi dobre. 

Taxík zastavil a ja som vystúpila von. Cez okienko som podala šoférovi peniaze a obzrela som sa okolo seba. Cez cestu stála vysvietená budova s nadpisom Dreamy Nights. To je ono. Zrazu som strašne znervóznela. Čo spravím, keď ich všetkých uvidím? Čo ak opäť nebudem vládať rozprávať? Nie, treba myslieť pozitívne. Všetko bude fajn. Zvládnem to na jedničku, nespravím žiaden trapas a spoznám sa s One Direction. Jupíí! A ide sa na to.

Vkročila som dnu a ostala som zarazene stáť. Je ešte len 8 hodín a už je tu tak plno. Ako sa preboha dostanem k baru, keď ho ani nevidím. Budem musieť improvizovať. Opýtala som sa teda dievčaťa, čo stálo hneď vedľa mňa, ktorým smerom je bar. Ukázala napravo od pódia, na ktorom nik nebol. Ktovie, či tu majú nejaké koncerty naživo. Dnes večer možno uvidím.

Pomaly som sa začala predierať smerom k baru cez to množstvo ľudí. Keď som sa tam dostala, hneď som zakývala na barmana a povedala som mu Room of Carrots. Zakričal nejaké meno a už sa ku mne hrnul postarší zavalitý pán v okuliaroch. Predpokladala som, že je to Harryho strýko.

„Dobrý večer.“ Pozdravila som mu.

„Dobrý, dobrý,“ zamrmlal. „Nasledujte ma prosím.“

Potichu som sa pobrala za ním cez dvere do zadných miestností určených pre zamestnancov a pre kapely, čo hrajú na pódiu. Zastavil až na konci chodby pri posledných dverách a zaklopal. Otvoril mu Harry v celej svojej kráse.

„Ahoj, James. Potrebuješ od nás niečo?“ opýtal sa toho chlapíka, ktorý sa očividne volal James.

„Nie len som vám doviedol návštevu,“  odpovedal James.

„Návštevu?“ začudoval sa Harry. „Veď mi žiadnu návštevu nečakáme.“

„Povedala heslo tak som ju sem zaviedol.“

„Aké heslo?“

„No predsa Room of Carrots.“

„Jasné, tak to bude pre Louiho. A kde vlastne je?“

James sa trošku posunul, aby ma bolo vidieť a ukázal na mňa. „Tu je. Tak vám ju tu nechám. Majte sa.“

„Ahoj. No poď ďalej. Loui tu momentálne nie je, ale za chvíľu dorazí, uvidíš.“ Usmial sa na mňa Harry tým svojím zvodným úsmevom..

Usmiala som sa tiež a vošla som dnu. Zayn, Niall a Liam sedeli na gauči a o niečom kecali. Otočili sa a pozreli na mňa. Nevedela som, čo mám v takejto situácii robiť. S týmto som teda nepočítala.

„Posaď sa.“ Ukázal Harry na sedačku. „Ja som Harry a toto je Niall, Zayn a Liam.“ Postupne ukazoval na všetkých.

„Ja viem. Ja som Emily.“

„Odkiaľ sa poznáš s Louisom?“ spýtal sa ma Liam.

„Dnes sme sa náhodne stretli, keď sa skrýval pred novinármi.“ Usmiala som sa, keď som si na to spomenula. „Pýtala som sa ho, či nepozná nejaký dobrý podnik, lebo som tu nová a nič tu nepoznám. Odporučil mi tento a povedal, aby som povedala barmanovi to heslo, vraj ma zavedie sem.“

Vtom a otvorili dvere a dnu vošiel Loui.

„Čawte chalani, už som tu. Trochu som sa zdržal. El zmeškala autobus, tak som s ňou počkal na ďalší.“ Vtedy zbadal mňa a usmial sa.

„Ahoj Em, ty si už tu. Rád ťa vidím. Vyzeráš super.“ Nadšene ma privítal a objal ma. Tak toto som teda nečakala. Takého priateľské privítanie s objatím. Veď sa poznáme sotva pár hodín.

„Ďakujem. Aj ja ťa rada vidím.“ Usmiala som sa.

„Chalani, toto je Emily. Zoznámili sme sa, keď ma táto sympatická cudzinka zachránila pred davom reportérov.“ Povedal Louis.

„Ale no tááák, nepreháňaj. Nezachránila som ťa. Len si sa pred nimi chcel u mňa skryť.“ Smiala som sa.

„Pssst... to oni nemusia vedieť.“ Akože zašepkal Loui. To už sa začali smiať aj ostatní. Potom sa ma Niall spýtal.

„A odkiaľ teda si, cudzinka?“

„Som zo Slovenska – to je malý štát v strede Európy. Ale to asi nepoznáte.“

„Ja to poznám. Párkrát sme sa tam boli s rodinou lyžovať. V Tatrách myslím.“ Ozval sa Harry.

„Áno, to je presne tam. Tatry sú asi jediná vec, vďaka ktorej by nás z iných štátov mohli poznať.“

„A čo vlastne robíš v Londýne?“ opýtal sa Zayn.

„Som tu na návšteve u otca. On tu teraz pracuje a tak ma pozval k sebe na leto. Akurát dnes som priletela.“

„No vidíš, a hneď si stretla takých úžasných chalanov, nemám pravdu?“ uškrnul sa Harry.

„Ale iste, tých najúžasnejších,“ prikývla som s vážnosťou. Pozreli na mňa, akoby mi šibalo, a tak som sa hneď začala smiať. Tie ich výrazy.

Zrazu niekto zaklopal na dvere. „Chalani už musíte ísť, je 9.05. Ľudia čakajú.“

Nechápavo som na nich pozrela. „Kam to máte ísť?“

„Na pódium, dnes tu máme koncert.“ Povedal Liam.

„To vážne? Tak to mám teda aké šťastie. Som tu jeden deň a hneď sa mi splní najväčší sen.“

„Aký sen?“ nechápal.

„Stretla som sa s vami, zoznámila som sa s vami, uvidím vás spievať, a potom ak mi dúfam dáte aj svoje podpisy a sfotíte sa so mnou, bude to kompletné.“ Usmiala som sa.

„Tak platí.“ Skríkol Loui. „Ale poďme už, lebo nás zjedia zaživa, ak hneď nevyjdeme na javisko.“

preplnený club :-)