O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

štvrtok, 23. augusta 2012

Coincidence 7


Otázka na Bardejovčanky :) zajtra idem na trhy poobede ... mal by niekto záujem sa stretnúť, pokecať a tak? :) napíšte do komentu, alebo ešte lepšie na Facebook - Laura Vojteková :)


Cestou po diaľnici som len neprítomne hľadela von oknom a v mysli som si prehrávala zoznam, čo všetko chcem v Londýne stihnúť. Mala som na pláne veľa vecí a dúfala som, že sa mi aspoň polovicu z nich podarí splniť.
Napokon sme došli do mesta a pri letisku sme zaparkovali. Vybrali sme von kufre a išli sa prihlásiť na check-in. Odovzdali sme batožinu a pri pasovej kontrole sme čakali na Sofiu s jej rodičmi. Napokon dorazila, celá vysmiata, a tuho ma objala. Sršala z nej nálada a vzrušenie.
„Už sa to blíži!“
Len som sa usmiala a šla som sa privítať aj s jej rodinou. Napokon sme sa všetci rozlúčili, papa mi ešte tĺkol do hlavy nejaké zásady, no napokon sme im zakývali a prešli cez kontroly. Až keď sme sa ocitli v čakacej hale, pozreli sme sa na seba a začali vzrušene výskať. Nemohli sme sa dočkať.
Našťastie nehlásili žiadne meškanie a tak sme o pár minút sedeli v lietadle a horeli sme nadšením. Let mal trvať približne hodinu a tak som si dala do uší slúchadlá a zapla si hudbu. Pozerala som von oknom a užívala si môj prvý let vôbec.
Ani som nepostrehla, ako rýchlo zbehol čas a už sme pristávali na letisku v Londýne. Londýn. Nemohla som uveriť tomu, že som naozaj tu. Vystúpili sme z lietadla a prešli kontrolami. Následne sme podišli k pásom po batožinu a čakali sme, kým pôjde tá naša.
Sofia mala šťastie a jej batožina vyšla medzi prvými. Potom trošku neskôr šiel aj môj malý kufor a naďalej sme čakali na veľký. Premkol ma zvláštny pocit, že niečo nebude v poriadku. Videla som tie isté batožiny asi 3-krát a ľudí okolo nás neustále ubúdalo. Napokon sme tam ostali len my dve a pás sa zastavil.


Počkať! To je snáď nejaký žart, že? pochytila ma panika. Vystrašene som sa pozrela na Sofiu a hľadala som u nej pomoc. No odozvou mi bol len jej súcitný pohľad a pokrčenie plecami. V tej chvíli sa vo mne zberala zúrivosť a ja som rýchlym krokom podišla k najbližšej pracovníčke.
„Dobrý deň, ako vám môžem poslúžiť?“ usmiala sa na mňa, no keď zbadala môj výraz, úsmev jej z tváre rýchlo zmizol.
„Neprišla mi všetka batožina!“
„Akým letom ste prišli?“
„Zo Slovenska, z Košíc!“
„Vydržte chvíľku...“ povedala a ťukala niečo do počítača. „Prepáčte, ale úložné priestory vášho lietadla sú už absolútne prázdne.“
„Vy mi prepáčte,“ ozvala som sa nahnevane, „že tu máte neskutočný bordel a nedokážete mi ani dopraviť batožinu. Zabookovala som si oba kufre a došiel mi len jeden a tak, buďte taká láskavá a zistite, kde dočerta je!“
„Idem sa informovať. Ostaňte tu,“ zahlásila a odišla niekam dozadu.
„A kam by som šla, ty krava, keď nemám svoje veci,“ zamrmlala som si popod nos a zrútila som sa na sedačku vedľa. Sofia si len prisadla a snažila sa ma utešiť. Nepomáhalo to. Napokon sa po asi 10 minútach vrátila tá ženská a povedala:
„Vzadu máme nejaké nezaradené kufre. Poďte so mnou, aby ste mohli ten svoj identifikovať.“
A tak som vstala a nasledovala som ju do nejakej miestnosti. Potom sme prešli ešte cez nejaké dvere a ocitli sme sa v akomsi sklade.
„Tak, skúste sa poobzerať, či ho tu nenájdete.“
Zaostrila som na jednotlivé kufre a pozorne som si ich rad radom prezerala. A zrazu ...
„Tamten, to je on!“ ukázala som na zaprášený kufor vzadu.
„Skontrolujeme, či je na ňom vaša menovka,“ odvetila a vyniesla ho von. „Poprosím nejaký doklad.“
Podala som jej občiansky preukaz a ona skontrolovala, či všetko sedí. Napokon mi podala preukaz späť a dodala: „Prepáčte za spôsobené problémy.“
„To sa ešte uvidí,“ odvrkla som a schmatla som kufor. Ťahala som ho až k Sofii, ktorá na mňa celý čas čakala na sedadlách.
„Takže sa našiel,“ usmiala sa.
„Hej, a pozri, v akom je stave,“ odvetila som a snažila sa ho oprášiť. Čo s ním preboha robili, že vyzerá takto? No to sa asi nedozviem, povedala som si a snažila som sa zabudnúť. Schytila som obe kufre a spolu so Sofiou sme konečne vyrazili k východu letiska.
Predierali sme sa davom ľudí k taxíkom, keď som si všimla, ako na nás pri vchode pozerá nejaký chlap v bunde s čiapkou a slnečnými okuliarmi. Divné! No radšej som sa sústredila na cestu pred sebou a čudného chlapíka som vypustila z mysle.
Vonku, ako inak, pršalo, no nám sa, našťastie, podarilo odchytiť si prvý taxík a už sme boli v suchu. Sofia nadiktovala adresu a už sme sa viezli dopravnými zápchami. Cesta, ktorá by normálne zabrala možno 15 minút, nám tak zabrala hodinu a štvrť, no napokon sme predsa len zastavili a vystúpili z auta.


Vybrali sme si kufre a Sofia zaplatila za taxík. Spoločne sme sa otočili do dvora a dívali sa na ten veľký moderný dom. Nemala som slov. Niekomu sa teda žije. Sofia vytiahla z kabelky nejaké kľúče a otvorila bránku. Vtrepali sme sa dnu a zastavili sa pred vchodovými dverami. Sofia nám opäť otvorila a my sme vošli do úplne prázdneho domu. Nikde nikoho.
„Sofi?“ ozvala som sa.
„Áno?“ odvetila a zavesila kľúče na vešiak pri dverách.


„Kde sú všetci?“
„Ou, otec je na služobke, preto mi poslal kľúče a vráti sa až niekedy cez víkend. Claire, jeho žena, šla s ním a jej dcéry sú už dospelé a nežijú s nimi,“ odvetila a vyzula sa. Aj ja som si dala dole botasky a porozhliadla som sa naokolo.
„Tak čo, ideme si pozrieť izby?“ zaškerila sa Sofia.
„Že váhaš,“ usmiala som sa a rýchlo sme vybehli na poschodie. Rad radom sme otvárali izby a hľadali tie naše. Pri tretích dverách sme natrafili na Sofiinu. Bola zariadená v modernom štýle s televízorom a stereo súpravou zladená do tónov modrej. Musela som uznať, že bola naozaj nádherná. Sofia sa zvalila na posteľ a radostne sa rozosmiala.
Musela som sa nad ňou pousmiať, ako som ju tak pozorovala. Keď ma zbadala v dverách, rýchlo vstala a podišla ku mne.
„Ešte sme nevideli tvoju.“
A tak sme pokračovali ďalej. Hneď vedľajšie dvere viedli do „mojej“ izby v cyklámenovej farbe. Nemala som síce stereo ani televízor, pretože som nechcela, aby som ich „stála“ veľa, ale tá izba bola aj tak nádherná. Tak jednoduchá a pritom krásna.
Posadila som sa na posteľ a chcela som si vychutnať ten pohľad, no posteľ sa podo mnou len zavlnila a ja som vyskočila na nohy so smrťou v očiach. Od dverí sa ozval Sofiin smiech a ja som na ňu len nechápavo pozerala.
„Vidím, že ešte nemáš skúsenosť s vodnými posteľami.“
„Čože?“ pozrela som na ňu ako blbá.
„To je vodná posteľ. Vraj sa na nej spí perfektne.“
Otočila som sa teda naspäť k posteli a štuchla som do nej prstom. Matrac sa opäť zavlnil ako more a mňa do nesmierne fascinovalo. Opatrne som si sadla a skúšala som ju. Napokon som sa na ňu hodila celá a pristála som v strede.
„Je to úžasné,“ zasmiala som sa. „Nech si to tiež vyskúšať?“
Sofia len s úsmevom podišla ku mne a hodila sa vedľa mňa. Mňa nadnieslo nahor, ako na vlne a odrazu som sa ocitla na zemi.
„Hups,“ prikryla si Sofia ústa dlaňou a pozerala na mňa ospravedlňujúcim sa pohľadom. „Prepáč.“
„To je v pohode,“ zasmiala som sa. „Pristála som relatívne mäkko,“ odvetila som a rukou som zašla pod seba. Ležala som na mäkučkom bielom koberčeku.
„Takže vankúšové bitky budú radšej v mojej izbe,“ uškrnula sa Sofia a ja som sa posadila k nej. Pozreli sme na seba a začali sa smiať. Ani neviem prečo, ale už len pocit, že sme v Londýne, samy a spolu, bol úžasný. Nemohla som sa dočkať, čo dnes večer podnikneme.

24 komentárov:

  1. perfektna časť kedy das dalsiu??? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. úúplne skvelááá ! :) inak, ideš poobede ? škoda len, že ja až večer :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vdaka :) ja by som chcela večer, lenže rodičia chcu ísť chľastať s ujkom a musím im sprážiť malého bratranca :/

      Odstrániť
  3. nemáš náhoodu napísanu dopredu ?? vieš že by si nám ju sem dala už teraz :D ooch ..je to perfektne ..chlapík v čiernom pri letisku ?? žeby to bol náš neznámy Hes5 ?? :D a prišiel sa pozret na Vicky ? . neviem neviem ..fakt to chce tu druhú čast ..najlepšie by bolo keby bola s Harryho pohladu .anyway fakt pekná čast .ale to sú asi všetky .inak taká otázka ..vieš ako si povedala že už po tomto nechceš písat o 1D poprípade dokončit poviedky ..čo takto poviedka o Janoskians ? . viem o vela ludoch zo slovenska čo ich milujú a poviedku píše iba jedna z nich :) takto by sa o nich dozvedelo viac ludí a je to niečo nové .čo ty vieš možno by ta to začalo aj bavit :) to bola len taká otázka pomimo .:)) ale asi by osm sa pocikala d štatsia keby začneš o nich písat :) na Tamine časti čakám ako malé decko ..od teba by to bolo rovnako úžasne ..okej ale už koniec lebo ked tento komentár uvidíš tak sa ti ani nebude chciet čítat to ..:D :D -Klaudia :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. waaaaw .... jasne ze sa mi to chce citat :D praveze taketo dlhe komentare ma najvaic tesia :D aspon sa mam na co rozpisat :) tak idem zaradom hej no ... takže dopredu mám len jednu časť a ano bude z Harryho pohľadu, len až zajtra najskôr :) a s tymi Janoskians si ma dostala ... nechápem, prečo ma to ani len nenapadlo??? bolo by to super, a mozno by som s tym fakt zacala :) mozno jendu, mozno dve, neviem, ale nebolo by zle to skusit :) mohla by si mi sem hodit tu stranku na tie poviedky o nich? rada by som si precitala :) a este jedna prosbicka na teba - Pííínaaas ..did ya seen pínas ? neviem najst, nemohla by si mi hodit link? :) a dakujem na zaver

      Odstrániť
    2. http://alwaysfindreasontosmile.blogspot.sk/p/the-vision-of-love.html toto je Tamin blog :) tieš je vlasne o 1D poviedkach ale hentu píše o Janoskians ..vlasne Beauvi :) http://www.youtube.com/watch?v=jBk8MStzwCk 3:17 ..to začína :DDD Penis game .. haha to hrajú ludia po celom svete a natáčajú to ..Penis je ich kamarát a všade ho hladajú pod obchodoch a tak :D :D pííínaas ..:D som rada že sa ti páči nápad o tej poviedke . fakt by som bola neskutočne štastná :)) .a nemáš začo .:)

      Odstrániť
    3. S Janoskians súhlasím :) hľadám nejaké stránky kde su ich poviedky ale našla som iba tu jednu :/ naozaj by si mohla písať aj o nich :D
      Dominika :)

      Odstrániť
  4. Je to úplne úžasné....teším sa už na ďalšiu časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. SVKELEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEE !!!!! :) kedy bude dalšia? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujem ... hadam dnes ak sa podari :)

      Odstrániť
  6. ked si pisala ze uz nebudes pisat o 1D nezacala by si potom pisat nieco o martinovi harichovi? :) iba ak chces

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no vies, martina velmi nemusim a ani ho nepocuvam, takze skor asi nie, prepac :)

      Odstrániť
  7. Toto je dokonalé... ty kks ja sa asi pocikám :D Perfektné.. :) ja už ani neviem čo ti sem mám napísať, pretože stále sa opakujem Dookola ako papagáj :D je to Fakt super.. Teším sa na ďalšiu časť ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. kedy bude nováá ?? :)) dúfam že ešte dnes :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. o chvilku dam ... trosku neskor ako si ocakavala :)

      Odstrániť