O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

štvrtok, 9. augusta 2012

Holidays 35

Ahojky, dnes som rozmýšľala, že by som dala dve časti, ale už mám napísanú aj jednodielovku s Louisom :) takže čo chcete? 

a ešte, nieviem, či viete, ale na FB sa začala robiť akcia so spamovaním chalanov na twitteri a dôfame, že by to mohlo konečne vyjsť a Slovensko by bolo trendom, lenže vie o tom dosť málo ľudí, a tak by som vás chcela poprosiť, tie čo máte twitter, aby ste sa zapojili a tie, čo máte blogy alebo stránky na FB, aby ste to tam uverejnili, aby sa nazbieralo viac ľudí a konečne si nás chalani všimli :) vďaka → http://www.facebook.com/events/268478806601138/269540636494955/?ref=notif&notif_t=plan_mall_activity



Charlotte
Ráno som sa zobudila na zvyčajné drnčanie budíka. Vypla som ho a vstala z postele. Ako mátoha som sa umyla a obliekla do sivého topu s čiernym opaskom, čiernych riflí a kotníčkov. Do čiernej kabelky som si pobalila zvyčajné veci do školy a šla som do kuchyne.
V obývačke som našla Zayna len v boxerkách na gauči, no nevšímala som si to. V ľadničky som si zobrala jogurt a nasypala doň vločky. Keď som bola najedená, pobrala som sa zobudiť Zayna, no ten spal ako zarezaný. A tak som sa prinútila k drastickým opatreniam a vyliala som naňho pohár studenej vody. V momente bol na nohách a nadával ako zmyslov zbavený.
Bez záujmu som mu povedala, nech sa oblečie, že o dve minúty odchádzam. Všimol si môj tón, a tak len prikývol a vhupsol ho nohavíc. Keď bol oblečený, bez slova som zamierila k dverám a vyšla som na chodbu. Zamkla som za nami a vyšla som na ulicu. Bez rozlúčky, bez slova som zamierila ku škole.
„Charlotte, si v poriadku?“ dobehol za mnou Zayn.
„Mám dôvod nebyť?“ opýtala som sa ho ironicky.
„Prepáč, nechcel som sa ťa dotknúť. Čo sa včera stalo s Louisom?“
„S akým Louisom? Žiadneho nepoznám,“ odvetila som bez štipku citu. Vlastne som už city ani nemala. Teda, nepociťovala som ich. V mojom srdci bolo prázdno. Jedna obrovská diera. Priepasť. Nič. A tak som len vykonávala potreby ako normálny človek, správala som sa normálne, no bez citov. Stal sa so mňa robot.
„Charlotte, čo ti urobil?“ spýtal sa znovu. Bol neodbytný.
„Nechcem sa o tom baviť,“ povedala som a tým som našu debatu ukončila. Kráčal so mnou až ku školskej bráne, kde ma zastavil a tuho ma objal.
„Dúfam, že budeš v poriadku,“ povedal starostlivo a sledoval, ako odchádzam preč.
Nemohla som sa prinútiť naňho ani len usmiať, aj keď bol ku mne taký milý. Za všetko, čo som mu spôsobila, som si nezaslúžila, aby sa o mňa tak staral. Mal by ma nenávidieť. No bola som mu vďačná, že tu pre mňa bol, aj keď som k nemu bola odporná. Boh mu to vynahradí.
Vošla som do budovy a zamierila na prednášku z histórie drámy. Poctivo som počúvala a potom som šla do divadelnej sály. Mala sa tam konať hodina muzikálu. Ako vždy som si sadla do prvého radu k ostatným študentom a čakala som na príchod profesora. Spolu so zazvonením sa opona na javisku roztiahla a pred nás vystúpil profesor Benkins. Bol to útly chlapík okolo 50-ty s plešinou na hlave, no jeho hodiny som milovala. Zakaždým pripravil niečo iné, a tak som sa vždy tešila. No tentoraz som ho vnímala len čisto mechanicky.
„Zdravím vás opäť študenti. Ako isto viete, pri inscenovaní muzikálu musia byť interpreti nielen dobrými hercami, ale aj spevákmi a tanečníkmi súčasne. Doteraz sme si skúšali krátke pasáže hrania, no prišiel čas na spev. Všetci máte v prvom ročníku povinne aj hodiny spevu, až kým sa nerozhodnete, v akom odbore chcete ďalej pokračovať. A keďže to môže byť aj muzikál, dnes si dáme spevavú hodinu,“ povedal na úvod.
Medzi študentmi sa spustila nadšená vrava a každý sa tešil, čo to bude.
„No predtým, než nejaké piesne zapojíme do hrania, chcem, aby ste si uvedomili, že spev musí herec precítiť. Tak ako sa pri hraní musí dokonale zžiť s postavou, to isté platí aj pri speve. Nikdy nedokážete zaspievať nejakú pieseň dokonale, pokiaľ sa nedokážete vcítiť do jej podstaty. Do toho, čo nám chce odovzdať. Čo chce odovzdať divákom v publiku. A preto sa dnes každý z vás sústredí na vaše vnútorné pocity, na niečo, čo práve zažívate, či už je to radosť, láska, túžba alebo bolesť a sklamanie, a zaspievate nám o tom nejakú pieseň. Aby som nezabudol, je to na známku. Nejde o to, ako to zaspievate, ale ako to precítite.“
Inokedy by som sa nad touto úlohou potešila, no dnes nie. Ako mám zaspievať o mojich pocitoch, keď žiadne necítim? Uzavrela som samú seba do nejakej apatie, aby som necítila bolesť, ktorá ma tak zožiera, no v takomto stave som nemohla nič zaspievať precítene. Presne som vedela, o čom profesor hovorí. Bolo to, akoby som teraz spievala o radosti a láske. Nemožné.
„Tak dobre teda. Kto chce ísť prvý?“
Prihlásil sa nejaký blondavý chalan a profesor ho vyzval na pódium. Technikovi vzadu šepol pieseň a o pár sekúnd sa už ozývali prvé tóny nejakej modernej skladby. Spieval o tom, že by chcel byť miliardár (Bruno Mars – Billionare). Nápad za milión, pomyslela som si ironicky.
Nevenovala som mu veľmi pozornosť a sústredila som sa na môj problém. Snažila som sa nájsť nejaké východisko, no žiadne som nevidela. Okrem toho jediného – otvoriť sa citom a nechať apatiu odplávať preč. No to som si nemohla dovoliť. Nie, to by príliš bolelo. Nezvládla by som to.
„Charlotte? Charlotte!“ volal na mňa niekto.
Prebrala som sa z myšlienok a pozrela na profesora.
„Áno, profesor Benkins?“
„Nechceš nám niečo zaspievať?“
„Ou, viete, ja ...“ hľadala som nejakú odpoveď. „Ja ešte nemám vybratú pieseň. Nemohol by ísť niekto predo mnou?“
„Tak teda dobre, Suzan?“ otočil sa k blondínke vedľa mňa. Tá rýchlo vyskočila a nadšene bežala na javisko. O chvíľu už každý vedel, aká je šťastná a zamilovaná (Carly Rae Jepsen – Call Me Maybe). No skvelé, o pár sekúnd mám ísť spievať, a ja ešte ani neviem o čom. Neostáva mi nič iné, než sa otvoriť. Musím to nejako zvládnuť. Nemôžem si dovoliť pokaziť si priemer známok.
A tak som sa teda sústredila a dovolila som všetkým pocitom, aby ma zaliali. No naraz toho bolo moc. V hrudi mi akoby vybuchla bomba a z môjho srdca ostal len prach. Bolesť ma zaplavila zo všetkých strán a v hlave mi zneli jeho posledné slová.
„Prepáč, Charlotte, ale už je neskoro. Neskoro. Neskoro!“
Boli tam ako ozvena a ja som im nedokázala zabrániť. Do očí sa mi tisli slzy a mne sa chcelo plakať. No musím byť silná. Musím to vydržať.
Prišiel môj čas. Vstala som zo sedačky a pomalým krokom som sa blížila k javisku. Cestou som celý čas rozmýšľala nad piesňou. Preboha, čo budem spievať? Čo budem spievať? A odrazu to prišlo ako blesk z jasného neba. Spomenula som si na pieseň, čo mi nedávno poslala Lucy, keď sa snažila zlepšiť moju hudobnú znalosť. A tak som technikovi zahlásila názov a postavila som sa do stredu pred všetkých. Po prvých akordoch som začala spievať. Naplno a od srdca so zavretými očami.


I always needed time on my own
I never thought I'd need you there when I cry
And the days feel like years when I'm alone
And the bed where you lie is made up on your side

When you walk away I count the steps that you take
Do you see how much I need you right now?

When you're gone
The pieces of my heart are missing you
When you're gone
The face I came to know is missing too
When you're gone
The words I need to hear to always get me through
The day and make it ok
I miss you

I've never felt this way before
Everything that I do reminds me of you
And the clothes you left, they lie on the floor
And they smell just like you, I love the things that you do

When you walk away I count the steps that you take
Do you see how much I need you right now?

When you're gone
The pieces of my heart are missing you
And when you're gone
The face I came to know is missing too
And when you're gone
The words I need to hear to always get me through
The day and make it ok
I miss you

We were made for each other
Out here forever
I know we were, yeah

And all I ever wanted was for you to know
Everything I'd do, I'd give my heart and soul
I can hardly breathe I need to feel you here with me, yeah

When you're gone
The pieces of my heart are missing you
And when you're gone
The face I came to know is missing too
And when you're gone
All the words I need to hear will always get me through
The day and make it ok
I miss you

Po celý čas som si predstavovala Louisa a časy, keď medzi nami nebolo nič iné len čistá nehynúca láska. Spomínala som na naše prvé stretnutie v klube, ako som bola úplne opitá. Ako som ho pobozkala a skončili sme pri tom najkrajšom milovaní, aké som kedy zažila. Ako som súhlasila, aby sme boli spolu a on ma od radosti pobozkal. Ako sme trávili všetok čas spolu, až po moment, kedy som mu na móle povedala, že sa už nikdy neuvidíme.
Na tie uplakané dni doma, keď som sa nechcela ani hnúť z postele. Keď som ho znovu videla na tom plese. Keď som opäť pocítila tie jeho jemné sladké pery na svojich vo vášnivom bozku plnom túžby a keď som mu musela povedať svoje rozhodnutie. A napokon na deň, kedy som mu opäť vyznala lásku a on ma poslal do čerta tým najhorším spôsobom, akým mohol.
Dospievala som posledné slová a otvorila oči. Sála odrazu vybuchla od potlesku a všetci stáli na nohách. Po tvári mi stekali slzy smútku a bolesti, no keď som toto uvidela niečo vo mne ma prinútilo usmiať sa. Oni mi tlieskajú, uvedomila som si. Vytryskli mi slzy radosti a vo mne sa objavila iskrička nádeje. Nádeje na nový začiatok. 

44 komentárov:

  1. No ja chcem jednoznačne ďalšiu časť :D nemôžeš mi to urobiť, ja idem zajtra na festival a prídem až v nedeľu :D tak potrebujem pokračovanie :D och, ale dokonalé to je :) a tá pesnička sa neskutočne do toho hodí :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujem :-) tu pesnicku som vyberala hodinu, kym som nasla tu spravnu :P

      Odstrániť
  2. prekrásna časť ako vždy :) a radšej by som chcela tú ďalšiu časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. úžasné, ostatne ako vždy, neviem sa dočkať ďaľšej časti!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. nádherné :) až do plaču mi bolo keď som to čítala... krásne :) fakt :) veľmi ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. užasne!! dalšiu!!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Nejaky takyto pocit som zazila aj ja. Bola som na speve a ucitelka mi vravela ze si mam vzbrat piesen co zodpoveda mojej nalade. V ten den som sa rozisla s chalanom, spievala som presne tuto pesnicku. Bola to moja najoblubenejsia pesnicka. Viem ju celu naspamat a ked som si to citala, spievala som si to s nou. Zrazu hlavnou postavou nebola Charlotte, ale ja. Citila som aj za nu. Si skvela, talentovana a myslim ze by si mohla, ak by si niekedy chcela aj vydat knihu. Mas super napady a vies ich skvelo vyuzit. :) skvela cast.. a nie len tato.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ešte som nečítala čast tak sa vyjadrím k "spamovaniu" chalanov z hentým ..ked budete spamovat ..nič tým nedosiahnete .prečítajte si pravdilá trendovania a pochopíte že do trendu sa dostane to čo tweetne najviac rozlišných ludí ..a nezáleží na tom kolko krát to tweetne jeden ten istý .spamovanie do trendu je zbytočne .:) to len tak na okraj ..a teraz idem čítat čast ..-Klaudia ..:D :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jj ved ja viem :) preto som to sem dala, aby sa zapojilo co najviac ludi :) ved kukni moj prispevok na tej udalosti :D to len som tak napisala, pretoze tak nazvali udalost :D

      Odstrániť
  8. a kto spamuje a kde ? a je to krásne ako vždy :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. slovenské Directionerky na twitteri dnes večer :) a vdaka

      Odstrániť
  9. Kedy bude dalšia?? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. wow! o__O prídem po 10 dňoch domov, otvorím tvoj blog, a že 35.časť! sánka dolu šéfe :D úplne, riadne, mega, fest dokonalé :) po každej časti som len ústa otvárala dokorán! máš môj obdiv! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Husí kůže po celým těle, oči opuchnutý od pláče a rozmazaná řasenka s tužkou..ta písnička!! a ten díl..úplně jako bych byla Charlotte :) A jasné, že další díl :) ÚŽASNÝ!

    OdpovedaťOdstrániť
  12. O kolkej večer bude časť?? :D

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Prepáč že tí tu vkuse píšem, ale toto.... Slzy na krajíčku... Silná časť.. Ako to je celé prerozprávané... Jej pocity a tak... Len mi je ľúto Zayna. Nájdi mu prosím nejakú náhradu ak už nemôže byť so Charlotte...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. neospraveldnuj sa, ja som len rada :) a dakujem a o Zayna sa neboj :D

      Odstrániť
  14. Krásna časť!! :) Som sa tam predstavovala ja :P :D ...naozaj ti to ide!! :) ďalšiuuuuuu pls!!

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Normalne že plačem to je naozaj nadherna čast... a ešte poviedka Taken ta bola naozaj neskutočna :D :D ta poviedka sa mi strasne ale strašne pačila a You stole me heart ta bola asi ta najlepšia poviedka aku som kedy čitala...ako može niekto vymyslat tak dokonale napady na poviedky?? mne by take niečo nenapadlo ani za rok :D :D Dufam že po tejto poviedke neprestaneš pisat!!

    OdpovedaťOdstrániť
  16. krasne to je... neiem si predstavit kedy ich das znova dokopy a ako, ale toto je ako fakt ze krasa.. vsetky tie posledne casti...nemozem z teba :D KRASA :D

    P:S:: sorry za mekcene a dlzne- som na nemeckej klavesnici :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujem :) a nevadi, ja nepisem niekedy vobec

      Odstrániť
  17. daaaj nám sem dness ešte jednuuu .:))

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Tvoj blog som objavila ani neviem ako. Možno cez nejaké iné stránky. Odkazy. Úplnou náhodou. Najskôr, keď som sem po prvýkrát zavítala, som si povedala: "Ach, tých častí je tu už veľa, nechce sa mi to čítať."
    No potom...niečo mi nahováralo, aby som začala a asi pred troma dňami som sa do toho pustila. A môžem ti úplne najúprimnejšie zo srdca povedať, že to neľutujem. Ani trochu.
    Pri každej jednej časti som sa dokázala vcítiť do Charlotte, pochopiť, čo prežíva a to isté platilo aj pri iných pohľadoch.
    Nikdy ma nič takéto nerozplakalo, ale poviem ti, že teraz som mala slzy na krajíčku. Najmä pri tejto časti. Keď som si do toho pustila ešte aj tú pesničku (mimochodom, moju veľmi obľúbenú :D ), mala som čo robiť, aby som udržala slzy.
    Táto FF-ka nie je taká ako ostatné. Je iná. Reálnejšia. Pravdepodobnejšia ako všetky ostatné, a najmä, situácie podobného typu sa na svete odohrávajú denno -denne.
    A preto chcem povedať už len jedno: Patrí ti obrovské ĎAKUJEM za to, že píšeš, za to, čo robíš a za to, že ťa nič neodrádza.
    Aj keď ťa nepoznám a som z úplne opačného konca Slovenska ako ty, podľa tohto všetkého usudzujem, že si skvelý človek a ja si želám len jedno- aby si nikdy, nikdy neprestala písať. ♥
    Možno si tento komentár ani neprečítaš, ale mne to nevadí. Hlavné je, že som ho konečne napísala. :)
    Thank you for everything!! xx
    *Aďka*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujem krasne :) samozrejme ze precitam :) zalezi mi na nazore citateliek :) dufam, ze neprestanem :) a inspiracie beriem zo skutocneho zivota a snazim sa, aby to bolo take k srdcu blizsie tym a nie uplne vymysly :) este raz krasne dakujem, za vsetko :)

      Odstrániť
    2. Naozaj nemáš za čo. :) Bolo to zo srdca a všetko bolo myslené vážne, každé jedno slovo. :)A akurát som zistila, že si pridala novú časť, takže idem na to. :)xx

      Odstrániť