O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

štvrtok 17. januára 2013

Irresistible 9

Best couple in Pop. 8. miesto - Larry :D :D Stylinson 4ever ♥ :D



Ďalšie dni som realizovala väčšinu z nápadov, ktoré mi vtedy poradili. Všetko výborne klapalo a nik netušil, čo robím. Nik okrem Nialla. Jednoznačne si všimol, že sa niečo deje, keď som mu prilepila ruku na kľučku od dverí alebo natrela podlahu v kúpeľni mydlom. Musela som síce uznať, že to bolo tak trošku detinské, no zúfalé časy volajú po zúfalých činoch. A aj tak mi to prinieslo zadosťučinenie, ktoré som tak potrebovala.
Po niekoľkých dňoch som si myslela, že by už bolo na čase začať plniť sľub otcovi ohľadom priateľstva s Niallom. Samozrejme, že som sa s ním nemienila priateliť, no muselo to tak navonok aspoň vyzerať.
A tak som využila chvíľu, keď bol pri bazéne a vplížila som sa do jeho izby. Otvorila som skriňu s oblečením a kľakla som si na zem, aby som mala lepší prístup k dolným poličkám, kde mal odložené topánky. Včera večer ma Beau naučil pár námorníckych uzlov, ktoré som chcela aplikovať na jeho botasky. Chvíľu mi to trvalo, no o pár minút bolo všetko hotové a ja som vyšla von.
S úsmevom som vyšla na záhradu a dala si dole župan. Elegantne som skočila do bazéna a zaplávala som si pár dĺžok. Potom som vyšla a ľahla si vedľa Maury na lehátko. Ďalšie dni som sa musela pousmiať vždy, keď som ho videla v šľapkách. Mal tu len jedny, ktoré nosil ku bazénu, no teraz ich nosil všade. Aj rodičom to prišlo trošku divné, no nekomentovali to. Niall, známy svojími Suprami, sa preorientoval na šľapky.
V sobotu sa otec rozhodol, že pôjdeme všetci na výlet do hôr neďaleko. V lese si spravíme piknik a poberieme sa naspäť. Musela som veľmi zadržiavať smiech, keď prišiel Niall dole v šľapkách.
„Vieš o tom, že ideme na túru, však?“ neodolala som poznámke. Vystrúhal na mňa kyslý ksicht tak, aby to oni nevideli a odvetil:
„Je to pohodlnejšie.“
„No, to je síce pekné Niall, ale asi by si si radšej mal vziať jedny zo svojich tenisiek,“ ozvala sa Maura a ja som sa musela pousmiať. Chudák Niall.
„No, vieš. Nejako sa mi zamotali šnúrky,“ priznal sa napokon.
„Dones ich sem, skúsime to rozmotať,“ usmial sa naňho otec a odložil ruksak na gauč. Ja som sa zatiaľ posadila do kresla a čakala som, kým konečne vypadneme z domu. Po chvíli prišiel Niall dole s na prste mal zavesených asi 5 párov tenisiek. Keď som to videla takto pokope, vyprskla som smiechom, ktorý som rýchlo zamaskovala kašľaním. Niall si to samozrejme všimol a hodil na mňa nahnevaný pohľad.
Otec vzal do rúk tú hromadu tenisiek a snažil sa to nejako rozuzliť, no nešlo mu to. Uzly preňho boli príliš pevné a komplikované. Po ňom to skúsila aj Maura, no neuspela.
„Niall, to čo si to s nimi preboha robil?“ čudovala sa.
„Asi sa nejako uviazali, keď som ich mal nahádzané v skrini,“ zaklamal rýchlo. Musela som sa usmiať, ako sa drží. Ešte stále nevyšiel s pravdou von. A vtedy som prišla na rad ja a moje predstierane bratríčkovanie.
„Môžem to skúsiť?“ opýtala som sa a natiahla som sa za teniskami. Niall pristúpil krok bližšie, akoby ich chcel chrániť, no Maura mi ich podala. Sledovala som jeho bolestný pohľad, keď mi ich dávala do rúk. „Neboj, nezjem ti ich,“ usmiala som sa naoko milo a sadla som si do kresla. Po niekoľkých minútach boli uzly rozviazané a všetko som podala Niallovi.
„Nech sa páči,“ riekla som.
„Páni, Mel. Ako si to dokázala?“ čudoval sa otec.
„Šikovné prsty,“ usmiala som sa. Ten výraz na Niallovej tvári stál za to.
„Šikuľka,“ usmiala sa na mňa Maura a Niall vyzeral ešte kyslejšie. Úsmev mi žiaril na perách a uspokojenie na duši.
„Tak asi už konečne môžeme ísť,“ povedala som a všetci sa zdvihli. Niall si rýchlo obul jedny tenisky a vzal jeden z dvoch batohov, kde bolo nabalené jedlo. Druhý vzal otec a vybrali sme sa preč. Bude to dlhý deň, ale aspoň to ráno stálo za to, usmiala som sa pre seba a odrazu som mala energiu sa vyšplhať na Himaláje.

Niall
Odkedy Greg odišiel a Melanie začala znovu chodiť vonku, stávali sa mi čudné veci. Pri otváraní dverí sa mi prilepila ruka na kľučku, pošmykol som sa v kúpeľni na namydlenej podlahe a sadol som si na pripínačik. Doteraz som netušil, aká je to bolesť.
Vedel som, že za tým všetkým stojí Mel, no nemohol som ju nijako konfrontovať, a tak som len mlčky znášal všetky jej výstrelky. Keď mi však zviazala všetky topánky dokopy, mal som chuť ju roztrhať v zuboch. Po celé dni som chodil v šľapkách a každému to už prišlo divné. Nemohol som si nevšimnúť ten úškrn na Melaninej tvári zakaždým, keď ma videla.
No najhoršie malo ešte len prísť. Collin navrhol túru do hôr a mamka nadšene súhlasila. Keďže som si nemohol obuť botasky, každému prišlo divné, že som si na túru obul šľapky. Ako prvá sa, samozrejme, ozvala Mel.
„Vieš o tom, že ideme na túru, však?“
„Je to pohodlnejšie,“ odvetil som s kyslým výrazom a nahnevane sa na ňu pozrel.
„No, to je síce pekné Niall, ale asi by si si radšej mal vziať jedny zo svojich tenisiek,“ ozvala sa mamka.
„No, vieš. Nejako sa mi zamotali šnúrky,“ priznal som sa napokon.
„Dones ich sem, skúsime to rozmotať,“ usmial sa na mňa Collin a tak som vyšiel hore po ne, celý nahnevaný, ako zo mnou za zmija zametá. Ešte stále som neprišiel na to, prečo to všetko robí a teraz som ani nemal chuť sa jej na to pýtať. Určite by to nevyklopila.
Keď som došiel s hromadou botasiek dole, Melanie vyprskla smiechom a zakrývala to kašľaním. Ako inak, všimol som si to len ja a hodil som na ňu nahnevaný pohľad. Collin si odo mňa vzal tú kopu a snažil sa ju rozuzliť. Potom to skúsila aj mamka, no neúspešne.  
„Niall, to čo si to s nimi preboha robil?“ čudovala sa.
„Asi sa nejako uviazali, keď som ich mal nahádzané v skrini,“ zaklamal som rýchlo. Nevedel som, prečo ju ešte stále kryjem, no teraz nebola najvhodnejšia doba to všetko povedať. Vyzeral by som ako úplný magor, že žalujem. A ja som jej nechcel poskytnúť ďalší dôvod na radosť.
„Môžem to skúsiť?“ opýtala sa Mel odrazu a natiahla sa za teniskami. Impulzívne som k nim pristúpil bližšie, no neskoro. Mamka jej ich už podávala, a tak som sa na nich len mohol pozerať a dúfať, že ostanú celé.
„Neboj, nezjem ti ich,“ usmiala sa naoko milo a sadla si do kresla. Po niekoľkých minútach boli uzly rozviazané a všetko mi podala.
„Nech sa páči,“ riekla.
„Páni, Mel. Ako si to dokázala?“ čudoval sa Collin.
„Šikovné prsty,“ usmiala sa. Pozrel som sa na ňu šokovane a nahnevane zároveň a jej poloúsmev ma naštval ešte viac.  
„Šikuľka,“ usmiala sa na ju mamka a výraz na mojej tvári ešte viac nabral na intenzite.
„Tak asi už konečne môžeme ísť,“ povedala a všetci sa zdvihli. Ja som si prezul topánky a vzal jeden batoh. Už som sa nemohol dočkať, čo ďalšie mi ten deň vystrojí. Na moje prekvapenie sa nič nestalo.
Na polceste som si spomenul na včerajší telefonát od Liama. Úplne som zabudol, že som ich pozval na prázdniny ku mne, no teraz sa všetko zmenilo, keďže som nebol doma. Sľúbil som, že sa spýtam Collina, či by nemohli na chvíľu prísť a zložil som. V dome bolo dosť izieb, no nevedel som, či môžem a teraz sa mi konečne naskytla príležitosť sa ho spýtať, tak som ho dohnal dopredu.
„Máš dobrú kondičku,“ pousmial sa na mňa, keďže som nebol ani trochu zadychčaný.
„Celkom áno,“ usmial som sa. „Collin, je tu niečo, čo by som sa chcel spýtať,“ začal som váhavo.
„Tak to vyklop,“ zasmial sa.
„Vieš, keď som odchádzal z Londýna, pozval som chalanov zo skupiny na leto do Mullingaru, lenže teraz sa všetko zmenilo a oni mi včera volali a ... chcel som sa spýtať, či by sem nemohli na pár dní prísť.“
„Hmm, no myslel som si, že to bude taký rodinný výlet, ale plány sa, zdá sa, menia. Mel si našla kamarátov v meste a bol by som pako, keby som ťa nechal nudiť sa po zvyšok leta, takže áno, môžu prísť. Len sa budú musieť podeliť o izby,“ odvetil.
„To nebude problém,“ usmial som sa celý šťastný. Konečne nebudem na tú mrchu sám. Hádam mi chalani pomôžu, pomyslel som si hneď. „Tak ja im idem zavolať.“

23 komentárov:

  1. Nech jej len dajú ! :) to bude super :) A poriadne jej naložia ! :) krásna časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ešte jednu pekne ťa prosím :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jaj tento pribeh je neskutocne dobry tesim sa ze co bude dalej super :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Osvieženie :) to ešte bude zaujímavé

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Yes, yes, yes!:P Jenom mě už prosím neštvi a rozbij jí někde držku prosíím:DD Já ju tak nemám ráda:D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Supeer! :):) Teším sa čo vyparatia! :) :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Wau! *le genialito
    Ty tak dokonale píšeš, ja som sa o to pokúšala a neviem neviem :DDD veď posúď-te sami :D http://onedirectionstories614.blogspot.sk/
    Dakujemm a zaujímal by tvoj názor :DD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujem krasne :) uz mas moj komentar

      Odstrániť
    2. Moc som to nepochopila :D vieš stojím si na kabli :D

      Odstrániť
  8. Team Niall !!! :-D :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Woooow! Pecka :D Nemôžem sa dočkať ďalšej časti :3

    OdpovedaťOdstrániť
  10. ooo, tak toto sa teda fakticky fakt teším čo jej vyvedú! len nech jej to pekne vrátia aj s úrokmi :D bombové je to ;)

    OdpovedaťOdstrániť