O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

štvrtok, 5. apríla 2012

Moments 21


V stredu som sa spolu s Lisou zobudili na zvonenie budíka o 5 ráno. Áno, je to neľudská hodina, no museli sme, aby sme to stihli na parkúr. O 8 bol zápis a cesta mohla trvať tak hodinu a pol. Predtým sme sa ešte museli prichystať, vyčistiť kone a pripraviť ich na prevoz. Potom ich nejako dostať do prepravníku a vyraziť.
Keď už boli všetky tri kone dnu, vkĺzli sme na zadné sedadlá maminho Fordu a vyštartovali sme. Prepravník šoféroval ocino, ktorý sa včera vrátil. Cesta prebiehala strašne pomaly. Obe sme sa tešili na súťaž, no taktiež sme boli nervózne. Ako to všetko dopadne?
Na polceste som nám vytiahla karty a hrali sme vzadu na sedadlách žolíka dovtedy, kým sa nám karty nezošmykli pod sedadlá. Najprv sme ich hľadali, no ako náhle sme do seba v zákrute narazili hlavami, prestali sme. Veď sú to len karty.
Nevedeli sme, čo od nudy robiť, a tak som poprosila mamku, aby urobila výnimku a zapla rádio. Ona totiž neznášala hudbu v aute, pretože ju príliš rozptyľovala. No napokon povolila a pustila Hits Radio. Pesničky, ktoré púšťali som vôbec nepoznala, a tak som si len hmkala spolu s Lisou. Neboli sme nejaké hudobné typy.
No potom pustili jednu pesničku, ku ktorej sa mi hneď vybavil klip. Boli to chalani – Niall, Zayn, Harry, Louis a Liam, a spievali ten song z Londýna. Počúvali sme ich hlasy a snažili sme sa ich rozoznať. Zhodli sme sa len na Harryho a Niallovom. Inak sme nikoho nespoznali.
Práve, keď pesnička dohrala, sme vchádzali do ohradeného areálu. Vošli sme cez veľkú bránu na parkovisko, ktoré bolo predelené na dve časti. Druhá časť bola určená pre prepravníky koní a hneď vedľa stála menšia stajňa. Ďalej tam bola obrovská krytá jazdiareň a na druhej strane boli dve obrovitánske tribúny. Pred jednou bol priestor pripravený na parkúr a pred druhou na drezúru.
Obe sme sa nacapili na sklo a sledovali sme tú atmosféru.  Všade bolo plno ľudí, stánkov v občerstvením a jazdcov prechádzajúcich sa okolo. Nevedela som sa dočkať, kedy konečne vyjdem von a začlením sa do toho davu. No najprv sa musíme zapísať a vyviesť kone von.
Mamka zaparkovala auto a vybrali sme sa hľadať náš prepravník. O pár minút sme ho našli a vyviedli sme si každá svojho koňa. Mamina zobrala Briska a viedli sme ich k registračnému stolu. Nadiktovali sme svoje mená, a mená koní, no pri mamke sa vyskytol menší problém. Nemohla odviesť Briska na miesto, kým sa s ním Niall nezaregistruje. A tak nás poslala odviesť kone a potom sme sa mali vydať hľadať Nialla.
Priviazali sme ich o pripravenú tyč a vybrali sme sa do davu. Rozdelili sme sa na dve strany a hľadali sme. Ja som sa vybrala ku vchodu a Lisa opačne. Neprešla som ani pár krokov a začula som výkriky dievčat a nadšené piskoty. Tak asi práve dorazili a momentálne sú zamestnaný jačiacimi fanynkami. Neviem ako som sa vôbec k ním cez tie dievčatá dostala, no o chvíľu som zastala pri nich.
„Niall,“ skríkla som. Rýchlo sa otočil a usmial sa na mňa. Vyzeral úžasne. Mal na sebe nové biele rajtky, čierne čižmy a čierne sako. Vyzeral úžasne. Ja s Lisou sme boli oblečené podobne, no to asi každý skokan. „Musíš sa ísť zaregistrovať, aby si mohol odviesť koňa dozadu,“ zakričala som naňho cez fanynky, chytila som ho za ruku a ťahala preč.
„Chalani, idem sa zapísať,“ zvolal.
„Počkaj, ideme s tebou.“
A tak sme sa predierali cez davy dievčat, ktoré kričali a plakali, lebo tu boli oni. Fakt som tomu nechápala, pretože som nemala ani potúch, aký sú slávny. Až teraz mi to pomaly začalo dochádzať, keď som videla to šialenstvo, čo sa okolo nich dialo.
Ani neviem ako sa nám podarilo dostať k registračke a Niall sa zapísal. Potom si od mamky prevzal koňa a viedla som ho dozadu. Chalani chceli ísť za nami, no chlapík pri vstupe ich zadržal.
„Pokiaľ nemáte číslo a nesúťažíte, nemôžete ísť dozadu,“ povedal.
„Prosím vás. Nemôžete urobiť výnimku? Potrebujeme zmiznúť z očí, aby sa na nás tie dievčatá nevrhali.“
„Tak teda dobre. Ale nemohli by ste mi dať potom podpisy pre dcéru? Zbožňuje vás a dennodenne o vás spieva.“
„Iste, to nebude problém. Príďte za nami po súťaži.“
Prešli za nami a viedla som ich k Lady a Starkovi. Priviazal tam Briska a s úsmevom sa otočil ku mne.
„Konečne sme sa samy,“ povedal a vtisol mi nádherný bozk. Objala som ho a pritisla som sa k nemu. Ako vždy začali chalani pískať, a tak sme sa od seba odtrhli.
„Prečo ste vlastne prišli všetci?“
„Nemohli sme nechať Nialla v štichu,“ povedal Harry a štuchol ho do ramena.
„No, neviem ako to tu prežijete medzi tými holkami. Šli sa podupať, aby sa k vám dostali.“
„Tak ostaneme tu vzadu a nikto si nás nevšimne,“ odvetil Liam.
„Aj tu chodia jazdci a určite ich nie je málo.“
„No určite ich je menej ako tam vonku,“ ukázal Zayn na bránu, pri ktorej sa tisli tisíce dievčat. Správa o nich sa rozletela rýchlosťou vetra.
„Nechcem vidieť ten ošiaľ, čo sa strhne, keď budeš skákať. Pravdepodobne ani nebudeš môcť začať, pretože nikoho nepustia k štartu, pokiaľ nie je úplné ticho.“
„Nejako to zvládneme,“ usmial sa Niall.
Potom sme tam čakali necelú hodinu, kým sa všetci diváci usadili na tribúnu a vyhlásili súťaž. Ako prvá bola kategória začiatočníkov do 110 cm. V nej súťažil Niall. Postupne volali jednotlivých súťažiacich, ktorý prebehli trať a vrátili sa naspäť dozadu. Keď ohlasovali súťažiaceho pre Niallom, zrazu sa rozklepal a znervóznel.
„No tak, Niall, čo sa deje?“
„Ja to nezvládnem.“
„Ale prečo by si to nezvládol. Si v tom dobrý. Skočil si dokonca 140, čo je o 30 cm viac, ako je najvyššia prekážka. Určite to zvládneš. Dýchaj, upokoj sa.“
„Ale je tam toľko ľudí. Čo ak spadnem?“
„Neviem síce, aké veľké máte zvyčajné publikum , no stavím sa, že tam je stokrát viac divákov.“
„Má pravdu, Niall. Zvládol si vystupovať pred tisíckami ľudí, toto zvládneš. Veríme ti a držíme palce,“ prisvedčil Liam.
Vtom sa ozval potlesk. To znamenalo, že súťažiaci už úspešne doskákal a nasleduje Niall. Bol posledný.
„Si na rade. To zvládneš. Je to malina. Veľa šťastia,“ zablahoželala som mu a vtisla som mu bozk na pery. Odviazal koňa a viedol ho k vchodu na pľac. Keď prechádzal popri chalanoch, každý mu zaželal veľa šťastia a pobúchal ho po pleci.
Videla som, ako sa zhlboka nadýchol a vysadol do sedla. Vykročil k prekážkam a pomaly si ich obrezal. Keď bol pripravený, vyštartoval cez čiaru a začala sa časomiera. Sledovala som každý jeho skok, päste som držala silno zovreté a v duchu som sa modlila. No on očividne žiadne modlitby nepotreboval. Celú dráhu prebehol hladko a bez chybičky. Keď prešiel cez cieľovú rovinu, zastavil na ohlásenie jeho času.
„37 sekúnd 46 stotín. Vyzerá to tak, že chlapec má talent nie len na spev,“ ozvalo sa z mikrofónu a v tej chvíli som začala skákať ako pojašená. Objímala som všetkých, čo stáli naokolo a keď vychádzal Niall s Briskom po boku, vrhla som sa na neho a vášnivo som ho pobozkala.
„Páni moji, tento mladík má teda šťastie. Nielen že sa mu podarí prekonať všetky časy, ale vzadu ho dokonca čaká milá.“
Odtrhla som sa od neho a zmätene som sa obzerala okolo seba. Ani som len netušila, že som vbehla do arény. Všetci naokolo na mňa čumeli a celým priestranstvom sa rozľahlo ticho. Začervenala som sa a sklopila som zrak. Niall ma objal a viedol ma naspäť dozadu.
„Nieto ma milú, hej?“ smial sa Louis.
„Sklapnite,“ zahriakol do Niall a pozrel sa na mňa. „Milujem ťa.“
„Ooo,“ začali hulákať, no ja som si ich nevšímala. Hľadela som na neho a v očiach sa mi zaleskli slzy. Toto mi ešte nikto nepovedal (teda ak nerátam Ericove pokusy).
„Aj ja ťa milujem,“ zašepkala som. V tom momente na mi Niall prisal na pery a bozkával ma, ako ešte nikdy. Odtrhlo nás od seba až hlásenie o druhej kategórii  jazdcov, kde som patrila ja a Lisa. Tú som nevidela, odkedy sme sa rozdelili pri hľadaní Nialla, no hádam sa nestratila. Oznamovali poradie, v ktorom sa bude skákať. Ja som šla tretia.
Ešte chvíľku sme sa rozprávali, kým nezavolali dievča predo mnou. Tak ako s Niallom, aj mnou začala lomcovať nervozita. No Niall nič nevravel, len ma tuho objal. Pomáhalo to. Keď sa ozval potlesk, akurát k nám podišla Lisa.
„Veľa šťastia!“ zavolala.
„Ďakujem.“
To isté mi popriali aj chalani. Rýchlo som odviazala Lady a s Niallom sme podišli k vstupu. Narýchlo ma ešte pobozkal a ukázal mi zdvihnuté palce. Vtom zahlásili:
„Nasleduje Chloe Brianwoodová a jej kobyla Lady.“
Vyšvihla som sa do sedla a za potlesku som vstúpila dnu. Vtom som počula, ako tribúnou preletela lavína, kto vlastne som. Určite si ma pamätali, ako som vrhla dnu za Niallom. Rýchlo som sa upokojila a prezerala som si prekážky. O pár sekúnd som sa vrátila na začiatok a vyštartovala som.
Prvé prekážky boli pomerne malé, a tak som ich zvládla ľavou zadnou. Potom nasledovalo pár vyšších, no aj tie som preskočila bez chyby. Nabrala som sebavedomie a zrýchlila som, no nie až natoľko, aby som sa vystavila nebezpečenstvu. Do konca ostávalo posledné 4 prekážky, keď sa z tribúny ozval krik:
„Suka sprostá!!! Niall je môj!!!“
Vtom som pocítila, ako sa kobyla podo mnou splašila a prudko zastavila. Najprv ma hodilo dopredu, no udržala som sa, lenže sa mi odtrhol strmeň napravo. Pomaly som sa šmýkala na stranu, keď sa zrazu Lady postavila na zadné a ja som letela dolu jej chrbtom.
Celé sa to zbehlo za stotinu sekundy, no mne to v tej chvíli pripadalo ako hodina. Myslela som len na to, že zomriem a už nikdy Niall neuvidím ani nepobozkám. Vtom som pocítila tuhý náraz, keď som dopadla na zem. Dopadla som na hlavu a pocítila som v nej obrovskú bolesť. V tej chvíli som stratila vedomie.



12 komentárov:

  1. bože len nech sa jej nič nestane ! ..ja to tak veľmi prežívam toto ..len nech sa jej nič nestane ! prosím ! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. áá :D dokonalosť :) celý deň som čakala na časť :) super to je :) teším sa na ďalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. A ja som čakala, že to bude ako v tom jej sne :D Dúfala som, že vyhraje. Tak strašne som jej fandila. Ale dobre si to vymyslela :) Je to super :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ááá .. supeer . dufam že bude v poriadku ... och ja to tak prežívam keď to čítam .. až sa pýtam .. je toto normálne? ;D :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Je to super :) ...skvelé pišeš :)..a kedy pridaš ďalšiu? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. toto na tebe zbožňujem..človek by si myslel, že možno aj vyhrá súťaž a všetko bude ok..ale ti tvoje zápletky milujem..nikdy nevieš čo sa stane..wauu...Janii

    OdpovedaťOdstrániť
  7. už som sa zľakla že je to koniec celého príbehu...::/ :) ale že sa jej nič nestane? :3

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Bože.. Tohle mi nedělej... Mě se o tom už i zdálo!:D:) Dokonale píšeš%) Nedáš dneska dvě, když sou prázdniny?:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. uvidim ci sa mi bude chciet a ci budem doma :-D

      Odstrániť