O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

piatok, 27. apríla 2012

Taken 24

Dnešná časť je kratšia a dosť nudná. Takže dúfam, že vás to neodradí od čítania, ale musela som to tam dať. Nabudúce bude lepšia, sľubujem. :-)
P.S.: Trošku som zmenila 20.časť, kde je hádka. Potrebovala som to prispôsobiť nasledujúcim kapitolám. Vlastne som len odstránila ten ich bozk, takže ak chcete, prečítajte si to znovu. 
P.P.S.: Príjemné čítanie! :-) xoxo



Nasledujúci deň sme sa s Harrym boli pozrieť na ostatné byty. Ani jeden z nich sa mi zatiaľ nepáčil a Harrymu takisto. Na to volal s nejakým kamarátom, či vraj chce ešte stále kúpiť ten svoj byt v centre. Ten odvetil, že áno, ale vraj ešte nenašiel kupcu. Na to sa s ním Harry dohodol, že o polhodinu si ho prídeme pozrieť.
Prešli sme sa a onedlho sme stáli pred modernou bytovkou s slušnej štvrti. Začala som mať z toho dobrý pocit. Už len ten zovňajšok vyzeral k svetu, a tak som sa tešila, čo nájdem vnútri.
Vyšli sme na tretie poschodie a zaklopali na dvere. Otvoril nám štýlový chlapík okolo 30.
„Ahoj, Harry. Poďte ďalej,“ privítal nás a ukázal rukou dnu.
„Ahoj, Phil. Vďaka, že si si na nás našiel čas,“ pozdravil ho Harry a obaja sme vošli do menšej predsiene, odkiaľ bolo vidieť kúsok obývačky.
„Pre teba vždycky. Dáte si kávu, alebo si chcete len rýchlo prezrieť byt?“
Harry na mňa spýtavo pozrel, a tak som odvetila.
„Nie, ďakujeme. Ešte máme plány, tak si to tu len obzrieme.“
„Chystáte sa bývať spolu?“
„Čože? Nie, nie. Ja si hľadám byt. Harry mi len pomáha,“ odvetila som rýchlo.
„Tak dobre. Cíťte sa tu ako dome, v pokoji si poobzerajte, čo chcete.“
Usmiala som sa naňho a prešla som chodbičkou do obývačky. Na prvý pohľad mi hneď udrela do očí. Bola nádherná. Priestranná a boli tam veľké okná, takže dnu prepúšťala veľa svetla. Takisto to vlastne bolo v celom byte. Prezrela som si každú jednu izbu. Bola tam obývačka, spálňa, kuchyňa a kúpeľňa spojená s toaletou.
Byt bol nádherný. Presne takýto som si ho predstavovala, lenže nábytok v ňom vyzeral príliš moderne a draho. Myslela som si, že to bude stáť majland. No keď som sa ho opýtala na cenu, jeho odpoveď ma zarazila.
„Potrebujem sa ho zbaviť, takže za takých 90,000 libier.“
„Čože? To myslíte vážne?“ spýtala som sa zarazene.
„Zdá sa ti to veľa? Nižšie už nespustím.“
„Nie, nie. Práveže je to úžasná cena. Až sa mi nechce veriť, že takýto skvelý byt predávate za toľko.“
„Takže ho chcete zobrať?“
„Budem sa ešte musieť porozprávať s rodičmi, ale veľmi sa mi páči. Takže na tých 80% ho beriem.“
„Dobre, tak tu máte moje číslo, a keď sa naisto rozhodnete, zavolajte mi. Len neváhajte príliš dlho.“
„Iste, ďakujem vám. Ozvem sa čo najskôr.“
„Tak teda dovidenia,“ rozlúčil sa s nami a my sme vyšli von.
„Takže?“ spýtal sa Harry.
Hodila som sa mu s nadšením okolo krku: „Je úžasný, ďakujem ti.“
„To bola maličkosť. Spomenul som si, že minule niečo spomínal, tak som mu zavolal. A ozaj, prečo musíš volať rodičom?“
„Kvôli peniazom. Chcela som si najprv zobrať len prenájom, ale oni s tým nesúhlasili. Chceli, aby som si už kúpila rovno byt. Lenže za to turné som až toľko nedostala a oni mi tie peniaze chceli dať. No to som nemohla prijať, tak sme sa dohodli na pôžičke, a neskôr im ich vrátim.“
„Ach tak. Tak mi potom daj vedieť, ako si dopadla a či sa budeš sťahovať. Mohli by sme ti s chalanmi prísť pomôcť.“
„To by bolo milé. Ďakujem ti,“ usmiala som sa na neho.
„No teraz už musím odísť, prepáč. Máme nahrávanie nového singlu, tak aby som nemeškal.“
„Iste, ešte raz ti ďakujem, Harry. Neviem, čo by som si bez teba počala,“ objala som ho a dala mi pusu. Rozlúčili sme sa a každý sme sa pobrali iným smerom.
Cestou do hotela som rozmýšľala nad bytom. Bolo by úžasné, keby som si ho mohla kúpiť. Len čo som bola sama v izbe, volala som rodičom. Obaja boli nadmieru spokojný a súhlasili s mojím výberom. Zajtra mi pošlú na účet peniaze a môžem hneď uzatvoriť kúpnu zmluvu. Akurát tu trvali na tom, aby bol pri podpisovaní aj ocino. Nadšene som súhlasila a hneď som obratom volala Philovi, že byt beriem a dohodli sme sa na termíne uzavretia zmluvy.
Neskutočne som sa tešila a chcela som to oznámiť Chrisovi. Stretli sme sa ako zvyčajne pri Oku a povedala som mu tie novinky. Zdieľal so mnou to nadšenie a taktiež sa ponúkol, že mi pomôže so sťahovaním. Aspoň sa zoznámi s Harrym, pomyslela som si.
Ďalší deň som šla po otca na železničnú stanicu a spoločne sme sa pobrali do nového bytu podpísať zmluvu. Všetko prebehlo bez problémov a o chvíľu som už bola novým vlastníkom nádherného osvetleného bytu v centre mesta. Každému, na kom mi záležalo (Chris, Danielle, Harry, Christine, mamka) som poslala šťastnú novinku a celá som žiarila šťastím.
Phil mi odovzdal kľúče a pobral sa preč. Ocino šiel so mnou do hotela, kde som si pobalila všetky svoje veci a odhlásila som sa z izby. Taxíkom sme sa doviezli k môjmu novému brlohu a zložila som sa tam. Do malej tašky som si pobalila pár vecí na víkend a pobrali sme sa na vlak domov do Wolverhamptonu. Potrebovala som sa predsa presťahovať. 

predsieň
obývačka
spálňa
kuchyňa
kúpeľňa

7 komentárov:

  1. wou ! )) že nudná )) ty asi nevieš čo je nudné ! :D (moje príbehy) :D perfektné to je))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. nadherna cast, a ze nudna=blbost omg a ten byt je uzasny :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak dakujem no :-) njn .. hladala som nieco pekne ale zase nie prilis moderne a snobske :-)

      Odstrániť