Taken 2

„Páni, to bolo úžasné,“ povedala. Mohla byť asi tak v mojom veku, no z ročníka som si ju nepamätala. Mala svetlohnedé vlasy a oblečený dlhý čierny kabát.

„Ďakujem,“ odvetila som a vypla som kameru. Myslela som si, že odíde, no ona naopak podišla bližšie a hovorila:

„Ešte som nikoho nevidela tak tancovať. Bolo to tak precítené, proste nádherné.“

„Tak dúfam, že s tým postúpim na DS,“ usmiala som sa na ňu a šla som k prehrávaču.

„Určite áno. A ak nie, tak je tam protekcia. Inak, my sa ešte nepoznáme, však? Ja som Christine.“

„Ahoj, som Rebecca, ale volaj ma Becky.“

„Teší ma.“

Kývla som hlavou, že aj mňa a prezerala som si CD-čka. Nastavila som si druhú skladbu a zobrala som si fľašu s vodou. Čakala som, čo urobí, no ona len v tichosti stála a sledovala ma.

„Prišla si cvičiť na konkurz?“ spýtala som sa jej a vyzula som si špičky.

„Ani nie. Zabudla som si v škole učebnicu. Ale chcela by som súťažiť, lenže v tom čase musím byť doma, pretože moja sestra má svadbu, takže sa nemôžem zúčastniť konkurzu.“

„To mi je ľúto.“

„To nevadí. Skúsim to budúci rok. Hádam sa mi to podarí. Ideš ešte tancovať?“

„Áno, ešte si musím precvičiť druhý tanec.“

„Môžem sa pozerať? Nebudem vyrušovať.“

„Dobre,“ súhlasila som a zapla som kameru. „Mohla by si mi prosím ťa zapnúť pesničku?“

„Iste. Hneď to bude.“

Postavila som sa do úvodnej pozície a čakala som. O pár sekúnd sa z prehrávača niesla pieseň Adama Lamberta, If I Had You. (http://www.youtube.com/watch?v=wmXQFwlD7vk) Nemala som čas sledovať hitparády a nové piesne či spevákov, avšak Adam bol môj obľúbený spevák, takže som poznala každú jeho skladbu a naschvál som si zvolila práve túto. Odzrkadľovala príbeh slávneho muža, ktorý mal všetko no nemohol nájsť lásku. A aj keď som žena, budem na to tancovať a predstavovať si, že som v jeho klipe.

A tak som spolu s počiatočnými rytmami zakrútila bokmi a pustila som sa do zložitej choreografie náročnej na rýchle a presné pohyby. Je to naozaj ťažké, ale v prípade, že to zvládnem, mám šancu zabodovať u poroty. Netušila som, kto v nej bude tentoraz, no predseda bol ako vždy riaditeľ našej školy.

Keď som dotancovala na posledný tón, vypla som kameru a zbalila som ju do tašky. Napila som sa vody a obzrela som sa za Christine. Stála tam s otvorenými ústami a zízala na mňa.

„Čo sa deje?“ opýtala som sa jej.

„O. Môj. Bože,“ zdôraznila každé slovo. „To je úžasné. Neskutočné. Báječné. Perfektné. Dokonalé. Nemám slov.“

Usmiala som sa a poďakovala som jej. Vrátila som CD-čko naspäť k ostatným a celý pack som vložila do tašky. Vyzliekla som si sukňu a natiahla na seba rifle a mikinu. Bundu som si zobrala do ruky a pobrala som sa k dverám.

„Tak sa teda maj. Snáď sa ešte uvidíme,“ zakričala za mnou Christine.

Zakývala som jej a vyšla som na chodbu a odtiaľ von. Cestou som sa rozlúčila s Philom a už som bola na čerstvom vzduchu. Ešte bola zima, a tak som si natiahla bundu a pobrala sa domov. Ani som si nevšimla, že už je obed. Pocítila som sťahy žalúdka a zamierila som do najbližšieho fast foodu. Neobľubovala som veľmi všetky tie mastné jedlá a sladké vody, no v núdzových prípadoch mi to bolo jedno. Objednala som si len nejaký šalát a aspoň som mala pocit, že jem niečo zdravé.

Sedela som tam pri stole a napchávala som sa šalátom. Obzerala som sa po ľuďoch a vymýšľala im mená a povolania. Vždy keď som sa v meste nudila a bola som sama, tak som sa týmto zabávala. Zvykli sme to robiť spolu s Chrisom, no odkedy sa naše cesty rozdelili, bola som nútená baviť sa sama. No vždy som si pri tom spomenula na neho, a potešila som sa, že keď sa stretneme doma cez prázdniny, opäť obnovíme naše staré zvyky.

Keď som dojedla posledné kúsky zeleniny, zdvihla som sa na odchod. Vyšla som von na cestu a vykročila som hustým davom ľudí k môjmu bytu. Len čo sa za mnou zavreli dvere, zapínala som laptop a pripájala naň kameru. Stiahla som obe videá do počítača a spustila som ich spomalene, aby som postrehla každučkú malinkú chybičku.

Pri súčasnom tanci, som emócie previedla celkom na úrovni, no čo sa týka techniky, musela som na nej ešte popracovať. Nedopínala som špičky pri všetkých prvkov a otočky ostali nedotočené. Výskoky mali byť vyššie a doskočené presne do taktu.

Čo sa týkalo druhej skladby, tam to bolo, ako povedala Christine, dokonalé. Výraz mojej tváre hovoril za všetko a aj každá figúra bola dokončená technicky správne a presne do rytmu. Potešila som sa, že jednu polovicu mám úspešne zvládnutú. Vypla som počítač a ľahla som si na gauč.

Chvíľu som len tak oddychovala a potom som donútila zaliezť pod sprchu. Umyla som zo seba všetky špinu a vyšla som z kúpeľne len v uteráku. Hrabala som sa v skrini a rozmýšľala som, čo si oblečiem. Vtom som na sebe pocítila niečí pohľad a tak som sa rýchlo obzrela von oknom. Bytovky boli pospájané do L, a keďže som bola priamo pri koreni, ľahko mi niekto z druhej strany mohol pozerať do bytu.

Všimla som si, že na mňa hľadí postarší pán z okna na tom istom poschodí. Otvorila som okno a pozdravila som ho:

„Dobrý deň, niečo zaujímavé na obzore?“ spýtala som sa milo.

„Dobrý, dobrý,“ zamrmlal dedko a zmizol v útrobách svojho bytu.

Zasmiala som sa a zatvorila som okno. Zatiahla som žalúzie a obliekla si veci zo skrine. Na chodbe som na seba hodila béžový kabát a obula si baleríny. Vyšla som z bytu a zamkla som. Potom som zišla dole schodmi a vykročila som na ulicu. Potrebovala som na seba nejaké nové jarné veci, a tak som vyrazila k nákupnému centru.

Po dvoch hodinách lietania po obchodoch som mala v rukách tri tašky s novým oblečením. Už som sa chystala pobrať sa domov, keď sa môj zrak zastavil vo výklade jedného mini obchodíku. Na podstavci tam stáli tie najkrajšie topánky, aké som kedy videla. Na prvý pohľad mohli vyzerať jednoduché a obyčajné, no ja som sa do nich na prvý pohľad zamilovala. Boli čierne na vysokom ihličkovom opätku s dvoma remienkami cez chodidlo. Proste úžasné.

Nabehla som do obchodu a vyhŕkla som na predavačku, čo si žiadam. Tá sa šla pozrieť do skladu, či majú moje číslo a ja som sa zatiaľ modlila. Keď vyšla spoza dverí s krabicou v ruke, myslela som si, že vyskočím od radosti aj 10 metrov. Vyskúšala som si tie úžasné stvorenia a padli mi ako uliate. Ani len som sa nepozrela na cenu a povedala som, že ich beriem.

Prekvapivo stáli len 30 dolárov. Vraj majú výpredaj. Zaplatila som kreditkou a s ďalšou taškou v ruke som sa vybrala späť do bytu. Tam som všetko poukladala do skrine a topánky som vyložila na poličku slávy, kde boli doteraz moje obľúbené sivé čižmy. No bohužiaľ, teraz boli nahradený týmto skvelým kúskom. Ešte stále nadšená a šťastná z nového úlovku som sa pustila do čítania o francúzskej revolúcii. 

 Christine

outfit

nové botičky