Už
sme sa takmer dotýkali nosmi , a ja som cítila že sa pobozkáme...
...Ale
to by som nebola ja aby som niečo nepokašľala a nevyrobila si (podľa mňa)
parádny trapas. Už sme sa dotýkali nosmi, ja som bola ako v ohni.
A zrazu mi začala byť zima. Strašne strašná zima. Myslela že to je len
nejaký záchvev alebo čo , no mýlila som sa. Keď sa jeho pery zľahka dotkli tých
mojich , začala som sa triasť. Dostala som zimnicu! Niall si zrejme myslel že
sa trasiem od slasti. Taká blbosť! Aj keď... :) Odtiahol sa a usmial sa ,
no a sekundu na to prešlo do nefalšovaného rehotu. Naoko urazene som sa
schúlila na gauči pod dekou. Chvíľu sa iba tak rehotal , no keď videl že moja
triaška neustupuje, prešlo ho to. Nahodil ustarostený výraz. Vraj : „Natt, si
okej?“ mrkol na mňa neodolateľnými kukadlami. „N-nie s-s-so-som.“ Podarilo sa
mi vyjachtať pomedzi drkotajúce zuby. „Kde máte teplomer?“ pýtal sa ma Niall
cestou do kuchyne. „V s-skr-skrini nad umý-umývad-dlom. “zamrmlala som , no
nemal šancu počuť ma. Myslela som si správne. O pár minút vykukol
z kuchyne so šálkou čaju. „Poď si ľahnúť hore. Potom mi povieš kde máš ten
teplomer.“ Milo sa usmial a nastavil mi rameno. Vďačne som ho prijala
a spolu sme sa pobrali hore. Opäť, nebola by som to ja , keby som sa ešte
viac nestrápnila situáciu. Ako sme kráčali po schodoch , tak veľmi som sa
sústreďovala aby som nezakopla alebo sa rovno nezviezla na zadku späť dolu. Pri
mojom šťastí to nie je až také nereálne. Vždy keď sa veľmi sústredím nepokašľať
niečo , je to ešte horšie. Inak to nebolo ani teraz. ´Už len dva schody´
vydýchla som si. Predčasne. Len čo som si to pomyslela , potkla som sa
o svoje vlastné nohy. Niall však bol pohotový a stihol ma zachytiť.
Je fakt šikovný. Ani pritom nevylial čaj. „Šikuľka.“ Zaznelo mi za chrbtom, keď som sa chystala
otvoriť dvere na izbe. Vyplazila som mu jazyk a šla ďalej. Niall
u mňa v izbe ešte nebol. Zostal stáť v úžase keď hľadel sám na
seba. Áno , sám na seba. Zo stien sa totiž na nás vyškierali podobizne One
Direction , predovšetkým Nialla. „To čo..?“ od úžasu ani nedokázal ani dokončiť
vetu. Zmohla som sa iba na : „Ye-Yeah , I´m a-a di-directioner! G-got
a p-problem?“ pozrela som naňho s nadvihnutým obočím. „Nie, nemám
problém šikuľka. Som rád.“ Usmial sa. Teraz ma dostal! Nevedela som čo odvetiť
a tak som sa iba usmiala a ľahla si na posteľ. Poriadne som sa
zababušila do perín tak aby mi trčali iba oči. „Hráš sa na ninju?“ začula som
otázku, no nejak sa mi nechcelo reagovať a tak som mlčala. Niall si ešte
stále prezeral plagáty. „Frustrujú ma.“ Povedal nakoniec po pár minútach. Stále
som mlčala a tak pokračoval. „Teraz ma tu máš živého. Tak ich prosím daj
dolu lebo ma porazí alebo pôjdem domov.“ Povedal výhražným tónom, no ja som
nereagovala. „Natt?“ zaznela mi otázka pri uchu. Zľakla som sa , keďže som mala
zatvorené oči a bola ponorená vo svojich myšlienkach. „Hráš sa na ninju?“ opakoval svoju otázku
keďže ešte nedostal odpoveď. „Áno, jasné , na ninju!“ podarilo sa mi konečne
prehovoriť , už som prestala drkotať zubami, no triaška ostala. „Niall? Dones
prosím ťa ten teplomer. Je v skrinke nad umývadlom.“ Pozrela som naň. „Je
ti zle?“ videla som strach v jeho očiach. „Mám len zimnicu a bolí ma
hlava. Aj tabletku mi dones prosím.“ Prosebne som naňho pozrela. Položil mi čaj
na stolík vedľa postele a bez slova sa pobral preč. Počula som ako búcha
skrinkami a o sekundu na to som už počula dupotanie na schodoch. „Ty
si teda rýchly.“ Usmiala som sa naň keď sa zjavil vo dverách. S úsmevom no
stále bez slova ku mne podišiel a sadol si na posteľ. Podal mi tabletku
a teplomer mi priložil na čelo. Máme digitálny teplomer a tak za pár
sekúnd pípal. „37,5°C . Natt , ty máš teplotu!“ vykríkol zhrozene. „Ďakujem, to
viem aj sama.“ Ironicky som prehodila a tabletku čo mi doniesol zapíjala
čajom.
„Nechceš ísť k doktorovi?“ spýtal sa
upierajúc zrak na moje mokré čelo. Ležala som na posteli prikrytá že mi iba oči
trčali a potila som sa. Niall sedel na zemi vedľa postele a čítal mi
knihu. „Nie , Niall. Vypotím sa a zajtra alebo pozajtra budem úplne okej.
Usmial sa na mňa a opäť sa pustil do čítania. Má úžasný hlas, taký
upokojujúci. Ani som si nevšimla ako , zaspala som Nialla držiac za ruku ,
nevnímajúc dej príbehu no vnímajúc jeho blízkosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára