Love Me For Me 48

kuk →  http://becauselloveyou.blogspot.sk/

Dva týždne ubehli ako voda a na ďalší deň sa mala konať moja a Ashleyina narodeninová oslava, na ktorú som sa „neskutočne“ tešila. Snažila som sa však na to nemyslieť a sústredila som sa na to najpodstatnejšie, čo ma dnes čakalo – na mamku.

Len čo sa mi skončili prednášky, chytila som prvý taxík na letisko a odviezla sa počkať mamku, ktorá mala priletieť približne o 4. Prehováranie, aby prijala letenky od Atkinsovcov bolo síce náročné, no napokon súhlasila a ja som sa už nemohla dočkať, ako ju uvidím.

Len čo zahlásili let zo Slovenska, zbystrila som pozornosť a šla som sa postaviť k východu, odkiaľ mali cestujúci ísť. Krátko po hlásení začali kontrolami prúdiť masy ľudí a ja som len naťahovala krk, kedy ju zazriem, keď zrazu ...

„Mamíííííí!!!!“ vykríkla som nadšene po slovensky a rozbehla som sa k nej. V sekunde, keď ma zbadala, hodila cestovnú tašku na zem a otvorila náruč, do ktorej som jej vletela. S úsmevom na tvári a so slzami v očiach sme tam niekoľko minút stáli objímajúc sa a nevnímajúc zvyšok sveta okolo nás.

„Tak si mi chýbala, Zoey,“ usmiala sa na mňa mamka, keď sme sa pustili a dala mi krátky bozk na čelo.

„Veď aj ty mne. Nevieš si predstaviť, ako rada ťa vidím,“ uškŕňala som sa. Napokon som jej vzala tašku do rúk a chytila som ju pod pazuchu.

„No tak hovor, ako sa mi tu máš?“ pýtala sa hneď mamka, akoby sme spolu včera vôbec nevolali.

„Všetko po starom,“ zasmiala som sa. „Veď som ti o tom včera rozprávala.“

„Ja len či sa niečo nezmenilo,“ uškrnula sa mamka a kývla voľnou rukou na taxík pri ceste, keďže sme už stihli vyjsť z letiska. Len čo sme nastúpili, opäť sa ma začala vypytovať sled otázok, o ktorých už vedela, no aj tak som na ne s radosťou odpovedala.

„Áno, ide to dobre. Veď zajtra ho konečne spoznáš,“ usmiala som sa pri otázke na Louisa. Mala som pocit, že sa naňho tešila pomaly viac ako na mňa.

„A kde budem bývať?“

„S Atkinsovcami, v hoteli neďaleko Ashleynho bytu,“ odvetila som. Ešte stále som si nezvykla hovoriť im rodičia či mamka a ocko. A bola som si istá, že tak skoro si na to ani nezvyknem. Ale čo, na to je času habadej.

„A ako sa stotožňuješ s novým životom?“

„Žijem život tak ako predtým. Jediné, čo je v ňom nové, sú dve osoby navyše. A nový dátum mojich narodenín. Ale inak to je po starom.“

„Som rada, že si sa nezmenila. Nie, že by som mala predsudky, ale bála som sa,“ odvetila mamka so sklopenou hlavou a ja som ju chytila za ruku.

„Medzi nami sa nikdy nič nezmení, mami. Navždy budeš mojou mamkou, ktorá ma takto skvelo vychovala,“ usmiala som sa a aj jej sa na tvári zjavil jemný úsmev. Zdalo sa, že sa jej aspoň trošku uľavilo. Zvyšok cesty prebehol zvyčajnou debatou medzi matkou a dcérou, až kým sme nezastavili pred hotelom, kde bola mamka ubytovaná. Nasledovalo veľké zoznamovanie.

A je to za nami. Aspoň tá najhoršia časť, ak nepočítam zajtrajšiu oslavu, pomyslela som si, len čo som po hodine zoznamovania sa a debaty medzi mojimi biologickými rodičmi, mamkou a Ashley odišla za Louisom. Mamka sa chcela zabývať a ja som jej chcela nechať priestor na premýšľanie. Vedela som, že ešte stále potrebuje čas, aby to všetko vstrebala.

U Louisa sme si opäť pozreli film a po ňom som uvarila na večeru syrové cestoviny. Nemala som ich síce odskúšané, no vyšli napodiv veľmi dobre. Po umytí riadu sme sa s Louisom zavreli do spálne a len sme vedľa seba ležali a rozprávali sa. Louis si ešte stále zisťoval detaily z môjho života a ja som mu ich s radosťou rozprávala.

Ďalšie ráno ma zobudil Louisov sladký, no krátky bozk na pery.

„Ešte,“ zamrmlala som pomedzi pery a oči som pootvorila na tenkú čiaru. Nejasne som videla jeho tvár, ako sa nado mnou nakláňa a usmieva sa. Vzápätí som dostala ďalší bozk, tentoraz o niečo dlhší a vášnivejší.

„Mmmmm,“ povzdychla som si, keď sa odo mňa opäť odlepil a otvorila som oči do ostrého ranného svetla. „Dobré ráno.“

„Aj tebe, zlatko,“ usmial sa Louis a postavil sa z postele dole. Opäť bol len v boxerkách a mne sa pri pohľade na jeho polonahé telo začali hromadiť sliny. Mňam, je taký chutný, pomyslela som si a oblizla som si pery. Samozrejme, že to neostalo bez povšimnutia. Louisovi na perách svietil samoľúby úškrn a ja som sa usmiala.

„No čo, keď si taký sexy,“ mykla som plecami a postavila sa tiež z postele. Ja som mala oblečené len nohavičky a Louisovo supermanovské tričko, ktoré sa mi uňho stalo pyžamom. Ospalo som prešla k nemu a cestou som si zívla.

„Mal by si mal zakázané sa predo mnou promenádovať polonahý, pretože to potom nedopadne dobre,“ šepla som a zakúsila som mu jemne do spodnej pery. On sa len hrdelne zasmial a opätoval mi môj bozk.

„To je ten zámer,“ uškrnul sa napokon a odišiel preč akoby nič. Ja som teda len pokrčila plecami a vzala som si svoje oblečenie zo stoličky. Mala by som sa ísť prezliecť do niečoho iného, aby som rodičom (všetkým), nedala dôvod na nepríjemné myšlienky. Teda, nepríjemné pre nich. Rozhodne nie pre mňa. Aj keď realita by bola tisíckrát lepšia, usmiala som sa sama pre seba a oblečená som sa pobrala do kuchyne, aby som pripravila raňajky.

Aké bolo moje prekvapenie, keď som na kuchynskom drese našla veľkú škatuľu s odkazom pre mňa. Rýchlo som ho rozbalila a začala som čítať.

Všetko najlepšie, láska. Nebudem ti tu priať veľa šťastia, pretože dúfam, že si šťastná so mnou. Taktiež nie lásku, pretože tú ti chcem dať len ja (a možno znesiem ešte tvoju rodinu :P). Jediné, čo by som prial z toho typického cliché je to zdravie, ktorého nikdy nie je dosť, no pevne verím, že si zdravá ako rybička a aj budeš. Chcel som ti len napísať, ako veľmi ďakujem Bohu za to, že mi ťa zoslal, pretože si ani len neviem predstaviť, aký by bol v tomto čase môj život bez teba. Si mojím svetlom a mojou cestou, ktorá ma vedie a bez ktorej by bol môj život len prázdna čierňava. Milujem ťa z celého srdca ♥

Louis

P.S.: Darček využi hneď, ako ho otvoríš. Budeš ho potrebovať.

Po prečítaní toho krásneho venovania mi na tvári svietil širokánsky úsmev a z oči mi stieklo pár sĺz dojatia. List som poctivo zložila naspäť s úmyslom si ho odložiť a otočila som sa ku krabici. Nadvihla som vrchnú časť a nazrela som dnu.

Vnútri bol v papieri zabalený akýsi odev z čiernej kože. Opatrne som to vybrala von a rozprestrela. Naskytol sa mi pohľad na dokonalé kožené nohavice a bundu. Vyzeralo to úchvatne, no netušila som, načo to je. Chcel sa Louis hrať na nejakú formu BDSM? Alebo sa len rozhodol, že ma oblečie do kože? No hoc som tomu nerozumela, hnevala som sa, hoc bolo oblečenie nádherné.

Kým som si ho obliekala, čertila som sa nad jeho rozhodnutím predsa len mi niečo darovať, aj keď som ho prosila, aby to nerobil. Keď som bola celá zahalená v čiernej koži, šla som za ním do kúpeľne, kde sa pravdepodobne holil. Cestou po chodbičke som sa zazrela v zrkadle a udivene som zastala. Wau, vyzerám ... dospelo, pomyslela som si s údivom. A navyše tak ... sexy.

Vtom vyšiel Louis z kúpeľne a uznanlivo sa na mňa zahľadel.

„Vedel som, že ti to sadne,“ usmial sa. „Vyzeráš ... neodolateľne. Vlastne, ak by som mal byť úplne presný, mám chuť ťa v tejto sekunde poriadne pretiahnuť, taká si sexy,“ zaceril sa.

„Tak po prvé, veľmi pekne ďakujem za poklonu. Som rada, že som potešila tvoje zmysly. Druhá vec, to venovanie bolo nádherné a nikdy som nič dojímavejšie a krajšie nedostala. Takže veľmi pekne ďakujem. No a teraz prejdem k tomuto,“ ukázala som rukou na seba. „Ktorú časť vety „Nechcem žiadne darčeky“ si nepochopil?“

„Si sexy, keď sa hneváš,“ uškrnul sa Louis a do mňa vošlo snáď tisíc Voltov, no on pokračoval. „Najprv som ti chcel spraviť po vôli, no potom som zbadal niečo, čomu som nedokázal odolať, a vedel som, že to je to pravé.“

„Kožené oblečenie?“ nadvihla som spýtavo obočie.

„Nie,“ zasmial sa Louis hrdelne a pritisol si ma k sebe. „To je len taká malá drobnosť k môjmu darčeku, ktorý už o chvíľu uvidíš.“

„Drobnosť?“ vypúlila som oči. Veď koža nie je práve najlacnejšia záležitosť, to po prvé, a po druhé, keď toto bola drobnosť, tak čo je potom ten darček, o ktorom hovorí? premýšľala som v duchu a vôbec som nevnímala Louisove nežné bozky na krku.

„Tak poďme,“ ozval sa odrazu. „Už sa neviem dočkať, než ju uvidíš.“

Ju?! zapípalo mi v hlave a ja som bola čím ďalej tým zmetenejšia. O čo tu dočerta ide? nechápala som, no už o pár minút som to mala zistiť. Nasledovala som Louisa von z bytu a duševne som sa pripravovala na to, čo ma čaká.