„Ahojte,“ usmial sa na nás Louis
a podišiel ku mne, aby mi dal krátky bozk. Vzápätí podal ruku Adamovi,
ktorý mu ňou, ešte stále nič nechápajúc, potriasol. „Môžeme ísť?“ pozrel na
mňa.
„Iste,“ usmiala som sa a držiac sa
za ruku sme sa otočili späť k hale.
„Kam to ideme?“ pýtal sa Adam. „Veď
koncert už skončil.“
„Áno,“ riekol Louis a odmlčal sa,
takže Adam bol ešte viac frustrovaný, keďže nedostal žiadny poriadnu odpoveď.
A tak nás len nasledoval k hale dozadu. Myslela som si, že mu po
chvíli dôjde, čo sa deje, no asi nie.
Podišli sme až k dverám do haly, kde
stála ochranka, aby nik nepovolaný nevošiel dnu.
„Počkajte tu,“ riekol Louis a šiel
za namakaným týpkom v čiernom.
Chvíľu sa spolu rozprávali a my sme ich obaja pozorovali. Po minúte
sa vrátil k nám a riekol:
„Môžeme ísť,“ usmial sa
a víťazoslávne na mňa žmurkol. Ja som pozrela na Adama a spokojne som
sa usmiala.
„Tak poď,“ kývla som rukou a ukázala
som mu, nech nás nasleduje dovnútra. Adam, ktorému práve došlo, čo to
prekvapenie asi tak môže byť, ostal šokovane stáť na mieste s vypúlenými
očami a padnutou sánkou a nedokázal sa pohnúť z miesta.
„To-to ako myslíš vá-vážne?“ zahľadel sa
na mňa s údivom.
„To zariadil Louis,“ usmiala som sa.
„Ale bol to jej nápad,“ odvetil Louis
a čakal, kým sa Adam vzchopí.
„Pomaly vykročil k nám
a napokon nás nasledoval dovnútra. Louis nás viedol zákulisím, keďže sa
tak ako jediný vyznal. Napokon sme zastali pred dverami, kde bola
v držiaku vsunutá kartička Bon Jovi.
„Pripravený?“ pozrela som naňho
s úškrnom.
„Ani nie ...“ zamrvil sa nervózne na
mieste. „Čo keď nás odbijú? A navyše tu nemám nič, ani len CDčko na
podpis.“
„Ale máš,“ usmiala som sa a vytiahla
som album, ktorý mu Cole ukradol z izby. „Tu je.“
„Ty si neskutočná!“ zvolal Adam nadšene
a vrhol sa mi do náručia. „Milujem ťa!“
„Bacha, tá už je moja,“ podpichol Louis
s úsmevom a majetnícky si ma pritúlil.
„Beriem ohľad,“ uškrnul sa Adam
a otočil sa k dverám. Zhlboka sa nadýchol a zaklopal.
Kým šiel on dovnútra, my sme s Louisom
čakali na chodbe.
„Mimochodom ... vieš, ako sexy v tom
koženom vyzeráš?“ zapriadol mi Louis do ucha.
„Wrrr... Raz keď budem mať motorku, tak
budem v koženom celá,“ zasmiala som sa. „Ale ďakujem.“
„Motorku?“ nadvihol obočie Louis.
„Áno,“ uškrnula som sa. „Vždy ma
vzrušovala jazda na motorke. Chcela som si ju kúpiť za svoj prvý naozajstný
plat.“
„Viem si ťa na nej živo predstaviť, ty
dračica,“ usmial sa Louis a jemne mi zahryzol do pery.
„Neprovokuj,“ zasmiala som sa a otočila
som sa k dverám, odkiaľ práve vychádzal Adam.
„Nič sa ma nepýtajte. Musím to predýchať,“
povedal hneď, keď videl, ako sa niečo idem spýtať. A tak som hneď
zatvorila ústa a len som sa usmiala.
„Tak poďme domov,“ riekla som a spoločne
sme sa vybrali k autu.
Ešte nikdy som Adama nevidela takého
nadšeného. Počas celej cesty späť na internát mu na tvári žiaril obrovský
úsmev. Dokonca si ten podpísaný album nechcel ani z rúk pustiť. Bola som
šťastná aj za neho aj za seba, že sa mi to podarilo. A taktiež bol prvou
osobou, ktorú som mohla obdarovať.
Len čo sme vystúpili, znovu ma tuho
objal, takže ma pomaly začal dusiť.
„Ehm, Adam .. nemôžem .. dýchať,“
odvetila som ťažko a on ma s úškrnom pustil. „Ani neviem, ako ti za
to všetko poďakovať. A teba taktiež, Louis,“ otočil sa k nemu.
„To nestojí za reč,“ mávol rukou Louis
a a tvári mu svietil úsmev.
„Asi sa nevraciaš na intrák, že?“ pozrel
na mňa Adam.
„Dobrý odhad,“ zaškerila som sa
a posunula som sa k Louisovi.
„Tak pekný zvyšok večera prajem,“ usmial
sa a zamieril k bráne.
„Ideme?“ riekol Louis a ja som
prikývla. Obišla som auto a otvorila som dvere na aute, keď Louis zrazu
zvolal Adamovo meno a šiel za ním. Chvíľu mu niečo vravel a Adam len
horlivo prikyvoval, až napokon si opäť podali ruky a Louis sa vrátil
k autu.
„Čo si mu vravel?“ vyzvedala som.
„Nebuď zvedavá,“ brnkol mi po nose
a naštartoval.
„Fajn,“ odula som sa naoko
a zapozerala som sa von oknom. Louis vedel, že len trucujem a tak nič
nepovedal a vyrazil k nemu domov. V tichosti som vyšla
z auta a bez slova som ho nasledovala do bytu. Louis šiel za mnou
a vo výťahu si ma pritiahol k sebe. Neodporovala som, no naďalej som
mlčala.
„Ešte dlho budeš trucovať?“ šepol mi do
ucha a dal mi nežný bozk do vlasov, pri ktorom sa mi v tele
rozprúdila energia a ja som len-len že nevzdychla blahom.
„Povieš mi, o čom ste sa
s Adamom bavili?“ pozrela som naňho.
„Chlapské záležitosti,“ zaškeril sa Louis
a ja som opäť otočila hlavu pred seba. V tichosti sme vystúpili
z výťahu a šli k jeho bytu. Len čo sme sa ocitli dnu
a dvere sa za nami zavreli, zamierila som do obývačky a chcela som si
sadnúť na gauč.
No na polceste ma Louis zachytil za
zápästie a prudko ma otočil a pritiahol si ma k sebe. Keď som sa
ocitla v jeho bezprostrednej blízkosti, dych sa nám prehĺbil a srdce
mi pomaly prestávalo biť. Pozrela som sa mu do očí, ktoré mu žiarili túžbou
a tá moja sa mi hneď usadila do lona.
„Nehnevaj sa,“ šepol chrapľavým hlasom.
„Nemôžem ti to povedať. Zničilo by ti to prekvapenie.“
A vtom som hneď vedela, o čom
sa spolu bavili. Priložila som ruky na jeho hruď a mierne som sa otiahla.
Pustil ma, no na tvári sa mu zračilo sklamanie.
„Ty si mu povedal o mojich
narodeninách,“ riekla som viac menej konštatovanie a nie otázku.
„Je to tvoj najlepší kamarát. Mal by
o tom vedieť,“ priznal Louis.
„Nemal si mu to hovoriť za mojim
chrbtom,“ protestovala som a vymanila som sa mu z objatia úplne.
Vzápätí som sa otočila na päte a šla som ku gauču. Chvíľu bolo ticho
a potom si ku mne prisadol. Nepozrela som sa naňho a ani som sa
nepohla, keď mi vzal ruku do svojich dlaní.
„Nesúhlasila by si s tým.“
„Samozrejme, že nie. Nechcem, aby míňal
peniaze na darček pre mňa. Nechcem, aby ani ty si mi niečo kupoval. Mám všetko,
čo som si kedy mohla priať. A hlavne nechcel oslavu, o ktorú sa
stavím, že sa Adam pokúsi.“
„Nepokúsi. Sľúbil mi, že to ani nikomu
inému nepovie, pretože som vedel, že to budeš chcieť udržať v tajnosti.
Len som si myslel, že keď je to tvoj najlepší kamarát, tak by o tom mal
vedieť, aby sa potom necítil ukrivdený. Myslel som si, že som konal správne.
Mrzí ma to,“ šepol a ja som k nemu konečne zdvihla pohľad.
V očiach sa mu odrážala láskavosť a úprimná ľútosť a ja som
nemala síl pokračovať vo svojom vzdore.
Len som sa bez slova nahla
a pobozkala som ho. Keď som sa odtiahla, pozrel na mňa s nevyslovenou
otázkou a ja som len mykla hlavou.
„Nechajme to tak,“ odvetila som
a vrhla som sa na jeho pery. Louis neprotestoval a ja som si presadla
naňho, aby nám bolo pohodlnejšie. Chytil ma za boky a pritlačil si ma
k sebe, takže som jasne cítila všetku jeho túžbu nahromadenú v jeho
lone.
„Spálňa,“ šepol to jedno slovíčko
a pomaly sa postavil aj so mnou v náručí. Obmotala som mu nohy okolo
pása a opäť som sa prisala na jeho pery. Pomaly sa presúval po chodbe až
k posledným dverám a ja som ich otvorila. Vošli sme do izby a ja
som uvoľnila zovretie nôh a postavila sa na zem.
Pritisla som sa k nemu
a dotýkala som sa ho všade, kam som mala prístup. Napokon, keďže som sa
nemohla dostať kvôli tričku vyššie, na chvíľu som sa odtiahla a prevliekla
mu ho cez hlavu. Opäť som sa k nemu pritisla a vychutnávala si dotyk
jeho nahej pokožky.
Vzápätí som ho pritisla o stenu
a zintenzívnila som naše bozky. On ma potiahol za vlasy a ja som
jemne vzdychla. Chytil ma za zadok a pritlačil k sebe bližšie.
V tom som dostala túžbu ponúknuť mu viac, ako zvyčajne. Chcela som ho mať
celého vo svojej moci.
Pomaly som presúvala ruky z jeho
hrude nižšie a nižšie až som sa dostala k lemu jeho nohavíc. Vtedy
som sa od neho na pár centimetrov odtiahla a pozrela som mu do očí. Čakal,
čo plánujem spraviť a ja som prstami našla gombík jeho nohavíc
a rozopla som ho spolu so zipsom. Následne som chytila boky riflí
a pomaly som sa spolu s nimi zosúvala dole, až kým ony neležali na
zemi a ja som nekľačala.
Louis na mňa prekvapene hľadel a ja
som sa naňho jemne usmiala. Následne som chytila okraj jeho boxeriek
a taktiež som ich stiahla dole, takže sa predo mnou ocitol v celej
jeho paráde. Louis na mňa neveriacky zízal a nemohol uveriť tomu, na to
som sa to podujala. No mne sa to páčilo.
Páčilo sa mi, ako som ho ovládala. Presne
to som mala na mysli, keď som ho chcela mať celého vo svojej moci. Páčilo sa
mi, ako sa mi odovzdával a že som to bola ja, kto mu spôsoboval toľko
slasti.
„O chvíľu asi vybuchnem,“ šepol Louis
a zastavil ma.
„Chcem to dokončiť,“ povedala som potichu
s pohľadom upretým do jeho očí.
„Si si tým istá?“ opýtal sa. „Nechcem ťa
k ničomu nútiť.“
„Chcem to,“ povedala som rozhodne
a dokončila som ho. V momente, keď jeho telom zatriasol orgazmus,
vychutnávala som si jeho omamnú slanú chuť v ústach a pomaly som sa
postavila. Louis na mňa pozrel zo zastretým pohľadom a ja som si olizla
pery.
„Teraz som na rade ja,“ šepol
s nádherným úsmevom a zatlačil ma dozadu, takže som skĺzla na posteľ.
„Mám v pláne ti oplatiť každú jednu sekundu aj mnoho ďalších,“ uškrnul sa
a pomaly ma začal vyzliekať.
Som mŕtva :D :D
OdpovedaťOdstrániťčast bola skvelá, ale nemôžem si pomôcť... už pár častí sa cítim nejako na rovnakej vlne... chýba tomu nejaká dynamika alebo tak niečo.. necháp ma zle, je to vážne super story, len by to chcelo trošku okoreniť.. niečím :) možno (teda určite) ešte plánuješ nejaký zvrat, len som mala potrebu ti to napísať ako to cítim...
OdpovedaťOdstrániťviem, spamujem, ospravedlňujem sa za reklamu, len som sa chcela spýtať, pred pár týždňami som rozbehla nový blog s poviedkami, nie je to síce nič One direction, ale ak by si mala záujem (čas a chuť), bol by som veľmi rada, ak by si si niečo z mojej tvorby prečítala a ohodnotila :) veľmi by ma to potešilo :)
OdpovedaťOdstrániťešte raz prepáč za reklamu :)
ten koniec ma zabil :D :D
OdpovedaťOdstrániťĎalšu richlo!!!!
OdpovedaťOdstrániťSom mrtva :O :O Čože :D :D
OdpovedaťOdstrániť