Hold On 12

 Vytiahla som mobil z vrecka a poslala SMS Niallovi : „Horan, keď ťa mám rada to ešte neznamená že ťa mám naozaj rada :P Neželaj si ma keď ťa stretnem. Natt xxxxxx“ odoslané.

Takmer okamžite mi prišla odpoveď. Vraj: „Už sa teším. Niall xoxo“. Je to blázon. Ale zlatý blázon. Z môjho zadumania ma vytiahol Suein hlas. „Natt ? Dnes príde Paul. Napíšeš mu?“ podávala mi mobil. „A načo prosím ťa? Veď vie že ho čakáme.“ No aj tak som podávaný mobil vzala a napísala mu SMS. A potom ďalšiu. A ďalšiu. „Trošku čierny humor nemyslíš?“ spýtala sa ma Sue pri pohľade na moju tretiu odoslanú SMS. „Trochu.“ Prisvedčila som s trpkým úsmevom na perách. Len čo som poslala poslednú SMS-ku mysliac že už otec neodpíše, mi zapípal mobil. Keď sme si to so Sue prečítali , strašne sme sa smiali. „Vážne máme šišky?“ pozrela na mňa Sue. V tom istom okamihu sme na seba pozreli „Nemáme!“ povedali sme naraz a opäť sa smiali. Otec vážne neklamal a o 10 minút bol doma. Privítali sme sa vrúcnym objatím.“Kde sú šišky?“ super. Toto je prvá otázka môjho vlastného otca keď ma vidí po 2 či 3 dňoch. Ďakujem pekne za takéto privítanie.  „Oci chýbal si mi. Vieš ako? A ty sa pýtaš na šišky!“ urazila som sa naoko. „Ale no ták , Nattie som hladný. A navyše tu pre vás niečo mám!“ povedal keď sa zvítal aj so Sue. Oči nám zažiarili zvedavosťou , a nebol by to ocko aby si to nevšimol. „Chcete vidieť čo som vám priniesol?“ pozrel na nás. „No tak, oco nenapínaj nás!“ zamraučala som. 

Oco sa pri pohľade na nás rozosmial a podal nám rovnaké malé balíčky. Rýchlosťou svetla som strhla vrchný papier a s úžasom pozerala na obsah balíčka. Pozrela som na Sue a tá rovnako ako ja rozžiarene pozerala na náramok v balíčku. „Oci, ďakujem! Ten je nádherný! Och, Bože, je úžasný! Ďakujem!“ vrhla som sa mu okolo krku spolu so Sue. Oco sa šiel vybaliť a udomácniť sa a ja som si všimla že máme plný kôš na odpadky. Normálne by som sa na to vybodla , no teraz ani neviem ako, ocitla som sa pred domom s vrecom plným smetí. Bolo niečo po pol jedenástej. Pomaly som kráčala k smetiaku, ani som si nevšimla prichádzajúce autá. Zaregistrovala som ich až keď zabrzdili na príjazdovej ceste chalanov. O chvíľu mi už kýval Harry s Louim , Liamom a Zaynom. Tvárili sa veľmi “nenápadne“ keď Niall vykročil smerom ku mne. Odkývala som spomínaným štyrom bláznom a tomu piatemu som nevenovala najmenšiu pozornosť. „Takže ty ma ignoruješ?“ spýtal sa ma Niall opierajúci sa o náš smetiak. „Nie , neignorujem. Len som onemela z tvojej krásy.“ Povedala som a vybuchla do rehotu. Niall sa pridal ku mne a tak sme boli vonku , v noci sami, a bolo zima. „Niall , nepripomína ti to niečo?“ spýtala som sa len “náhodou“ s úsmevom pozerajúc naň. „Napríklad niečo také , ako keď som sa v noci zjavil pod tvojím oknom, zahral ti pesničku a ty si zišla dole bosá len v pyžame, takmer ma udusila a na druhý deň nemohla vstať z postele pretože si ochorela?“ pozrel na mňa s úsmevom a lá som ťuťo. „Áno, to. Ja len že už nemienim kvôli tebe ochorieť. Maj sa Niall!“ povedala som a zvrtla sa na odchod. Niall na mňa len vyjavene zízal. Potom mu zrejme docvaklo a rozbehol sa za mnou. Nevšimol si vodu na našom chodníku a tak sme obaja skončili na zemi, tvárami tesne pri sebe...