Love Me For Me 44

„Tak ako sa mi máš, Zoey?“ usmievala sa na mňa mamka a ja som si povedala, že nebudem čakať.

„Mala som sa výborne. Neviem, či si postrehla nejaké novinky aj tam na Slovensku, no keď som sem prišla, zistila som, že tu mám dvojča – Ashley. Je to známa herečka, takže sa na mňa všade lepili paparazzi.“

„Hiii, a čo si robila?“

„No, najprv som utekala,“ uškrnula som sa, keď som si na to spomenula, „a potom som sa s ňou stretla. Chcela, aby som pred jedným chlapcom a vlastne celým svetom predstierala, že som ona, aby ona mohla byť s druhým chlapcom, ktorého ľúbila. Vraj to mám brať ako brigádu.“

„Dúfam, že si to nevzala,“ zamračila sa mamka a mne sa na tvári usadil previnilý výraz. „Ty si to vzala? Pomyslela si na toho chudáka chlapca?“

„Vtedy nie,“ priznala som. „Myslela som, že v tom nič nebude, pretože to mal byť len vzťah na média, no spoznali sme sa bližšie a ja ... som sa zaľúbila,“ šepla som.

„O môj bože,“ riekla mamka potichu a šokovane na mňa pozerala.

„Chvíľu sme boli spolu, no potom som to už nevydržala a povedala som mu to. Samozrejme, že sa na mňa nahneval a už ma nechcel vidieť, no chápala som to a tak nejak som to aj očakávala. No už som mu nemohla ďalej klamať. Potom nám Ashley chcela pomôcť, a tak v nejakej relácii priznala všetko pred médiami a tak som bola znovu sama sebou. Louis mi po čase odpustil a teraz sme spolu.“

„Ten Louis je ten chlapec?“

„Áno,“ usmiala som sa.

„Vidieť na tebe, že ho máš veľmi rada,“ usmiala sa mamka. „Doslova žiariš, keď o ňom rozprávaš.“

„Ľúbim ho,“ usmiala som sa ako zhulená.

„To mesto ťa teda zmenilo. Pozerám, že nie len, čo sa týka chlapcov ale aj oblečenia.“

„Na tom ma podiel Ashley.“

„Vyzeráš pekne,“ polichotila mi.

„Ďakujem,“ usmiala som sa. „No o tomto som sa nechcela baviť. Je to skôr taký úvod do problematiky.“

„Do akej problematiky?“ nadvihla spýtavo obočie. Chvíľu bolo ticho a ja som sa odhodlávala niečo povedať. Mamka trpezlivo čakala, kým prehovorím a ja som sa napokon rozhodla vynechať omáčku a prejsť rovno k veci.

„Včera som sa stretla so svojimi biologickými rodičmi,“ šepla som a v momente, ako som vyriekla tie slová, mamke sa na tvári nasadil zdesený výraz zmiešaný s pocitom viny. Nechcela som k tomu viac hovoriť. Teraz bol rad na nej.

„A-ako si sa to dozvedela?“ opýtala sa ma.

„Vtedy, keď Ashley vyšla von s pravdou o našej podobe, všimli si to aj oni. Ashley sa na mňa nie len podobá, je to moja sestra. Moje dvojča. Našli si ma.“

„Ja ... je mi to ľúto,“ šepla mamka ticho a ja som videla, ako rýchlo klipká očami, aby odohnala slzy, no neúspešne. Pár jej ich ušlo a skotúľali sa jej po lícach.

„Prečo ste mi to nepovedali?“ riekla som potichu.

„Milovali sme ťa ako vlastnú. Nikdy sme ťa nebrali ako cudzie dieťa a chceli sme, aby to tak aj ostalo,“ vzlykala mamka a ja som cítila bolesť aj za ňu, aj za seba. Aj ona si toho prežila. Nemám právo jej niečo vyčítať.

„Kde ste ma adoptovali?“

„Tvoj otec pochádzal z Anglicka. Keď sme boli na pohrebe jeho rodičov a šli sme okolo jedného sirotinca, rozhodli sme sa adoptovať si dieťa, keďže som zistila, že nemôžem mať deti. A tam sme ťa našli. V momente, keď sme videli tie tvoje krásne očká, zamilovali sme si ťa a vedeli sme, že s nami pôjdeš domov. Nemali sme ani potuchy, že si z dvojčiat či že tvoji rodičia ešte žijú. Mysleli sme si, že si sirota.“

„Žijú,“ riekla som. „Grace, moja biologická mamka, pracovala kedysi pre nejakú tajnú organizáciu a stúpenci ľudí, ktorých dostala sa jej rozhodli pomstiť, keď odtiaľ odišla, aby sa mohla venovať rodine. Uniesli nás obe, aby dostali ju. Ashley našli na mieste, kde pochytali ostatných. Jeden im ušiel aj so mnou a odvtedy po mne pátrali, no nikdy ma nenašli. Až doteraz. Vedela, že mám znamienko za uchom. Robili nám aj testy. Som ich dcéra.“

„Mrzí ma, že som ti o tom nepovedala,“ zopakovala mamka znovu so vzlykmi.

„To nevadí. Nemohla si vedieť, že moji biologický rodičia žijú. Len som sa s tebou chcela o tom porozprávať,“ riekla som a na chvíľu som sa zastavila. Zamyslela som sa nad tým všetkým a opäť som pokračovala: „Nik už nezmení, že sú mojimi rodičmi, no nimi ste boli takisto aj ty s tatinom. Vy ste ma vychovávali a dali mi všetku svoju lásku, akoby som bola vaša. A to sa nikdy nezmení. Vždy budeš mojou milovanou mamkou a budem ťa ľúbiť. Akurát, že už budem mať dve mamky a tatinov. A sestru. Len chcem, aby si vedela, že aj keď som si našla biologických rodičov, ty budeš u mňa na prvom mieste. Nik nedokáže zmazať tých 19 rokov. Prežili sme si toho veľa – aj dobrého aj zlého,“ dokončila som a slzy mi stekali po tvári.

„Ach, Zoey,“ povzdychla si mamka s úsmevom na perách a jej slzy sa zmenili na nárek. „Ľúbim ťa ako vlastnú a nikdy neprestanem. Navždy budeš mojou dcérou,“ šepla a poslala mi bozk.

Chytila som ho a usmiala som sa. „Už sa neviem dočkať, až prídem na Vianoce. Už len mesiac a trošku.“

„Takže neostaneš tam?“

„Chcem byť s tebou. Tak ako vždy,“ usmiala som sa.

„Ľúbim ťa, chrustík môj.“

„Aj ja ťa ľúbim, mami,“ odvetila som. Obe sme sa na seba pozerali so slzami v očiach a usmievali sa ako hlupane. Následne sme pokračovali v rozhovore o ostatných veciach, škole, priateľoch a podobne, až kým našu konverzáciu neprerušil príchod mojej spolubývajúcej. Rozlúčila som sa s mamkou a vypla som hovor.

„Stalo sa tu niečo dojemné?“ uškrnula sa na mňa Olivia a hodila sa na posteľ.

„Len rozhovor s mamkou,“ usmiala som sa a zaklapla som notebook. Nemala som práve náladu na spovedanie či vôbec nejaký rozhovor a tak som utiekla do kúpeľne a napustila som si vaňu. Relaxujúc v horúcej vode obklopená penou som sa snažila nemyslieť. No napriek tomu mi prišla ma rozum chvíľa, kedy sa to všetko okolo biologických rodičov začalo. A vtedy som si spomenula na tú Ashleynu žiadosť, aby som s ňou hrala vo filme.

Zamyslela som sa nad možnosťou, že by sa zo mňa naozaj stala herečka. Čo by bolo s mojím vzdelaním, na ktorom som pracovala od svojich 10 rokov? Len tak by som začala hrať a potom čo? Aj keby sa mi podarilo chytiť po tom jednom filme nové ponuky, čo by bolo asi dosť ťažké vzhľadom na Ashleyne skúsenosti, tak čo potom? Áno, mala by som dostatok peňazí, aby som uživila seba, mamku aj ďalších 100 ľudí, no je to to, po čom snívam? Iste, aj právnictvo dobre vynáša, no vyžaduje si úsilie a zručnosť. Ostré lakte a priebojnosť. A navyše to chcem kvôli otcovi, tak prečo vôbec premýšľam o herectve?

No potom ma napadla iná myšlienka. A čo keby som to skúsila raz. Zistila by som, či ma to baví a takisto by som popritom mohla pokračovať v štúdiu. Externe. Zarobila by som si aspoň na živobytie počas doštudovania a mala by som za sebou obohacujúcu skúsenosť.

A tak padlo rozhodnutie. Prijmem ponuku na tento jeden film a po prvom semestri sa presuniem na externé štúdium. A potom sa uvidí.