Dni plynuli a ja som pomaly ale isto
nestíhala všetky aktivity – škola, Louis, Adam, Ashley a rodičia. Musela
som všetkých ostatných obmedziť, aby moje známky na kurze neutrpeli, čo sa
samozrejme nepáčilo nikomu, no inak to nešlo. Pomaly sa blížil koniec novembra
a s ním aj koncert Bon Joviho, ktorý mi Adam neustále pripomínal.
Mala som neskutočnú radosť, keď som videla, ako náramne sa teší. Napokon
nakazil aj mňa a tak som z toho bola rovnako nadšená ako on.
5 dní pred koncertom, v stredu, som
po škole zamierila za Louisom, ktorý mal pre mňa nejakú novinu. Samozrejme, že
mi to musel povedať do očí a tak som zrušila kávu s Adamom
a pobrala som sa k nemu do bytu.
„Ahoooooj,“ privítal ma s úsmevom
a dlhým bozkom. S úsmevom som ho nasledovala dnu a rozvalila si
sa na gauči. Louis šiel zatiaľ po nejakú vodu a ja som zapla MTV. Práve
púšťali Rihannu a ja som sa započúvala do piesne speváčky, ktorú som
donedávna vôbec nepoznala.
„Aký si mala deň?“ opýtal sa
a prisadol si. Vyložil si moje nohy na svoje kolená a začal mi
masírovať chodidlá.
„Celkom nudný. V podstate, ako vždy.
Pár prednášok, cvičení a pomedzi to pokec so spolužiakmi. A ty?“
„Opäť sme boli v štúdiu nahrávať. Už
sa neviem dočkať, kedy to dokončíme.“
„Tak to ani ja. Vlastne, ešte som
nepočula ani jednu vašu pieseň,“ zamyslela som si a na Louisovej tvári sa
zjavil komický výraz predstieraného zdesenia.
„Ako si mohla!“ chytil sa naoko urazene
za srdce a vypleštil na mňa oči. Ja som sa z chuti rozosmiala,
pretože ten jeho výraz stál za milión.
„Nejako som na to ani nepomyslela. Nikdy
som sa o hudbu príliš nezaujímala,“ pokrčila som plecami, keď som sa
prestala smiať, no úškrn mi ešte stále nezmizol z tváre.
„Pred Harrym to radšej nespomínaj.“
„Radšej sa ani nepýtam, prečo,“ zasmiala
som sa. „Neboj, ja to doženiem.“
„Som potom zvedavý, na tvoj názor,“
usmial sa a ja som sa naňho skúmavo zahľadela, zatiaľ čo on opäť venoval
zvýšenú pozornosť mojim chodidlám. Bože,
to je tak dobré, pomyslela som si a užívala som si pocit uvoľňujúcich
sa svalov.
„O čom si to so mnou vlastne chcel
hovoriť?“ spomenula som si zrazu a Louis na chvíľu prestal.
„Nooo ... neviem, či vieš, no organizuje
sa jeden ples, na ktorý som pozvaný a bol by som nesmierne rád, keby si
tam šla so mnou,“ usmial sa nesmelo a ja som naňho vypleštila oči.
Zamietnutie som už už mala na jazyku, no keď som sa pozrela do tých jeho očí,
kde sa mu usadil psí pohľad, nemohla som. Tak
o tomto vravela Ashley.
„Ja nie som veľmi typ na ples,“ riekla
som opatrne.
„Ale nekecaj,“ prevrátil očami Louis.
„Hodíš sa tam dokonale. Prosím.“
„Tak dobre,“ kapitulovala som napokon.
„Kedy to je?“
„Dvadsiateho tretieho,“ usmial sa
spokojne Louis, že dosiahol svoje, no mne pri tomto dátume zmizol úsmev
z tváre. 23? Veď to je ten koncert.
Už som to Adamovi sľúbila a ja nerada ruším svoje sľuby. A navyše som
sa tak začínala tešiť, pomyslela som si a keď Louis zbadal tú zmenu
nálady na mojej tvári, hneď začal zisťovať príčinu.
„Deje sa niečo?“
„V tej deň nemôžem,“ odvetila som smutne.
„Darovala som Adamovi na narodeniny dva lístky na koncert a chcel, aby som
šla s ním. Sľúbila som mu to.“
„Ou,“ povedal zronene Louis a pri
pohľade na ten smútok v jeho tvári ma až pichlo pri srdci. Prečo mi to robíš, Bože? „Škoda. Netušil
som, že aj tak tesne pred Vianocami sú koncerty,“ riekol.
„Počkaj? Ty myslíš až decembra?“ opýtala
som sa prekvapene.
„No ... áno. A ty?“ nadvihol
začudovane obočie.
„Myslela som si, že už teraz,
v novembri.“
„Takže v decembri môžeš?“ rozžiaril
sa Louis.
„Noooo....“ zatiahla som. „Sú to Vianoce
a ja som chcela byť doma s mamkou. Stráviť sviatky spolu a tak.“
„Aha, chápem,“ klesol mu opäť úsmev
a zahľadel sa na čiernu obrazovku televízora.
„Prepáč, ja len .. nechcem nechať mamku
a sviatky samu,“ posadila som sa a otočila som mu tvár k sebe.
„Mrzí ma to.“
„To je v pohode. Je to
pochopiteľné,“ usmial sa jemne Louis a ja som ho pobozkala.
„Vidíš,“ riekol pomedzi bozk. „Aspoň mi
to môžeš oplatiť,“ uškrnul sa a opäť sa vrhol na moje pery a zvalil
ma späť na gauč. Opatrne ma priľahol a zintenzívnil doteraz nežné a jemné
bozky na drsné a plné vášne. O chvíľu som bola oblečenia a on nezaostával
za mnou.
Ozvalo sa zvonenie môjho mobilu a ja
som znechutene zavrela oči. Prečo práve
teraz, keď sa mi tak príjemné leží v Louisovom objatí, povzdychla som
si v duchu. Nech to prestane,
snažila som sa to ignorovať. Nemala som náladu na nič a na nikoho okrem
Louisa, po ktorého nahej pokožke som prechádzala prstami a kreslila na nej
špirálky.
„Ty to nezdvihneš?“ opýtal sa začudovane
Louis a ja som sa naňho pozrela.
„Nechce sa mi od teba odlepiť,“ uškrnula
som sa a Louis sa zasmial.
„Čo ak to je niečo dôležité?“
„Čo by to už len tak mohlo byť,“
prekrútila som očami a opäť som sústredila som pohľad na Louisovu hruď. On
sa však zrazu krátko nadvihol a natiahol sa za mojím mobilom položeným na
stolíku.
„Zoeyin telefón, prosím?“ ozval sa Louis
a ja som naňho hodila prekvapený pohľad. Čo to vystrája? A komu to dočerta zdvihol?
„Momentálne nemôže prísť k telefónu.
Mám jej niečo odkázať?“ pokračoval Louis v hovore a ja som sa nemohla
neusmievať pri pohľade na jeho zvraštenú tvár.
„Áno, iste. Poviem jej. Môžem ju aj
odviesť.“ ... „Tak o polhodinku by sme mohli byť tam.“ ... „Iste. Dobre.
Dovidenia,“ riekol napokon a položil mobil späť na stolík.
„Kto to bol?“ vyzvedala som.
„Zistíš,“ usmial sa škodoradostne.
„Heeej, no táák,“ štuchla som ho do boku
a on sa podo mnou zavlnil.
„Nechcela si to dvíhať,“ zaškeril sa
Louis.
„Louis!“ pozrela som naňho varovne, no s úsmevom
na perách. „Kto to bol?“
„Tvoji rodičia,“ riekol napokon. „Chceli
by sa s tebou o niečom porozprávať. Máme sa stretnúť o polhodinu
u Ashley.“
„Ach, nie,“ prevrátila som očami. „Dnes
nemám na žiadne spoznávanie sa náladu.“
„Heeej, hlavu hore a úsmev na pery,“
natiahol mi Louis prstami tvár, takže na nej vytvoril prihlúplu grimasu. „Idem
tam s tebou.“
„Veď aspoň, že tam,“ povzdychla som si a postavila
som sa z gauča. Zdvihla som zo zeme svoju spodnú bielizeň a obliekla som
sa. Za ňou nasledovalo aj ostatné oblečenie a Louis sa šiel hodiť do
niečoho vhodnejšieho ako tepláky. Len čo sme boli obaja hotoví a ako—tak upravený,
aby na nás ten rýchly sex nebolo vidieť, ruka v ruke sme spolu vyšli von a autom
sa odviezli k Ashley.
Wow to je bomba ,skvelá časť už sa teším na diaľšiu časť
OdpovedaťOdstrániťSkvelé, dokonalé ako vždy! Hm to som tak zvedavá, čo od nej chcú rodičia :)
OdpovedaťOdstrániťargh super už nech je ďalšia chcem vedieť čo bude :D :D
OdpovedaťOdstrániťJa viem, ze sa opakujem, ale je to dokonalé! Som zvedavá na dalsiu cast. Je to protse nádherné a celý príbeh ma nesmierne zaujal. :)
OdpovedaťOdstrániťSuper !! bože oni sú tak chutní a suprišní :33 ten ich vzťah im normálne závidím :D veľmi sa teším na ďalšiu časť :)
OdpovedaťOdstrániťskvělé :D těším se na další část :D
OdpovedaťOdstrániťKráásne :) Ten Loui :3333 Teším sa na novú časť ;)
OdpovedaťOdstrániťMna uz ani nebavi pisat ake je to genialne uzasne !:D (myslim to v dobrom) beacuse vzdy to napises. Tak uzasne a genialne :D
OdpovedaťOdstrániťúžasnééé :D už sa ešííímmm
OdpovedaťOdstrániťTakáto dokonalosť sa ani popísať nedá :3
OdpovedaťOdstrániťJe to naozaj skvelé...Klobúk dole..Píšeš úžasne.Teším sa na ďalšiu.Inak kedy bude ? :) :) poslednou dobou nejako nepridávaš :'(
OdpovedaťOdstrániťAjooj bude nejaká story s Harrym ? :) Potesila by a nemyslim,ze len mna.Bola by supeeer :) :) Napriklad nieco take,ze by bola nejaka spevacka,ktoru nikto nepozna,(neviem preco ale strasne sa mi lubi meno Veronica) a nejako by sa spoznala s Harrym,bola by Directionerka ale najprv by ho odmietala a Hazza by ju chcel a pomaly by jej pomahal prerazit v soubiznise a ono by sa to dajako zamotalo...:) sorry,ze to tu pisem ale len som dala napad...neviem ci ti pomoze ale ak by si pisala nejaku story tak aspon na inspiraciu...bolo by aj skvele keby sa do tej Veronicy zamiloval aj co ja viem Zayn alebo Louis..ale necham to na teba ty si uz majster...ale dufam,ze sa ti v pisani bude darit...drzim palce ...nadalej pis taketo skvele story ako doteraz :) -Misha
OdpovedaťOdstrániť