Love Me For Me 43

O piatej popoludní sa mi skončili všetky prednášky a ja som konečne mala voľno. Teda, relatívne voľno. Chcela som síce zavolať mamke a vyriešiť s ňou všetko, no za hodinu by som to nijako nestihla. A tak som sa zmierila s tým, že jej budem musieť zavolať až neskôr a šla som sa na internát prezliecť.

Keďže som mala ísť na večeru, nechcela som tam sedieť v mikine a teniskách. A tak som spravila nájazd na moju skriňu s Ashleynými vecami a vybrala som si nové tričko, tmavé rifle a čiernu koženku. Nebolo to síce nejako extra nóbl, no dúfala som, že ak by aj plánovali ísť do nejakej drahej reštaurácie, tak ich presvedčím na menej luxusnú alternatívu.

Do čiernej kabelky som si zbalila všetky veci a vrátila som sa k zrkadlu, aby som sa trošku upravila. Naniesla som si tenkú linku a trošku špirály a na pery som si dala svetločervený rúž. Vlasy som si len prečesala kefou hlavou nadol, aby som do nich dala trošku objemu a následne som sa obliekla. Do uší som si zapichla kruhové náušnice a na hlavu som si nasadila čiernu čiapku. Obula som si vysoké čierne kožené čižmy a hotová som vyšla z izby von.

Vyšla som von pred internát a zamierila som na ulicu premýšľajúc, či si vezmem taxík alebo pôjdem metrom. Napokon som sa rozhodla, že nebudem zbytočne míňať, no keď som vyšla spoza brány, zatrúbilo nejaké auto. Ako pravdepodobne každý na ulicu som sa otočila a zbadala som za sebou zaparkovaný biely Saab. Louis? Čo tu ten robí? čudovala som sa a zamierila som k nemu.

„Ahoj, čo ty tu?“ podišla som k autu, z ktorého práve vystúpil.

„Myslel som si, že by sa ti zišiel odvoz,“ usmial sa na mňa zvodne a ja som sa začala roztápať. Počas celého dňa sa vo mne toho veľmi veľa zmenilo. Uvedomila som si, že zbytočným premýšľaním a rozoberaním všetkého budem len zbytočne stresovať seba a ľudí okolo, ktorým na mne záleží. Aj tak by som ten fakt musela raz prijať, skôr či neskôr. A tak som sa rozhodla ušetriť trápenia seba aj ostatných a zmierila som sa s tým, že som našla svojich biologických rodičov a získala som aj novú sestru, ktorá našťastie nebola žiadna mrcha. Aspoň zaťiaľ.

„Čo by som si bez teba počala?“ uškrnula som sa a vtisla som mu krátku pusu. Prekvapený jednak mojim úsmevom jednak mojou reakciou si ma pritiahol bližšie a spojil naše pery na viac než len krátky moment. Protest bolo asi to posledné, čo som mala momentálne v mysli, a tak som mu obmotala ruky okolo krku a pritisla som sa k nemu bližšie.

„Pozerám, že už sa máš lepšie,“ usmial sa Louis, keď sme sa od seba odtrhli.

„Áno,“ usmiala som sa tiež. „Usúdila som, že nemá zmysel sa nad tým zbytočne zamýšľať a trápiť sa. A tak som to prijala ako holý fakt a hneď mi je lepšie.“

„Takže sa na tú večeru aj celkom tešíš,“ poznamenal.

„Chystám sa lepšie spoznať s mojim biologickými rodičmi. Samozrejme, že sa teším,“ odvetila som.

„Tak teda ideme?“ nadvihol obočie Louis a otvoril mi dvere spolujazdca.

„Ďakujem,“ kývla som s úsmevom a nasadla som. Louis si sadol vedľa a hneď nato sa zaradil do premávky. Vypytoval sa ma na školu a všetko ostatné okolo toho. Prišlo mi to, akoby sa naschvál vyhýbal téme o mojich rodičoch. No nemohla som mu to vyčítať. Sama som ho o to ráno požiadala.

O pár minút sme už zastavili na mieste a Louis vypol motor.

„Nervózna?“ usmial sa na mňa.

„Trošku,“ uškrnula som sa. „Akoby som šla na nejaký pohovor.“

„Len ťa budú vypočúvať tvoji rodičia.“

„Tak nejak,“ zasmiala som sa. „Ďakujem za odvoz a že stojíš pri mne.“

„Kde inde by som stál,“ zaškeril sa Louis a ja som sa zasmiala. A že prečo ho tak milujem.

„Ľúbim ťa,“ usmiala som sa a vtisla som mu na pery nežný bozk.

„Ja teba viac,“ odvetil a na tvári mu svietil víťazoslávny úsmev. Tušil, že sa s ním dnes nebudem priečiť a tak sa aj stalo. Len som krátko zakývala hlavou na znak pobavenia a vyšla som z auta von. Opäť som mu zakývala, tak ako zvyčajne, a vošla som dnu.

„Tu je naša Stephanie,“ zvolala Grace, keď ma Ashley voviedla do bytu.

„Dobrý večer,“ usmiala som sa nervózne. „Len jeden dotaz. Volám sa Zoey a za celý život som si na toto meno dosť zvykla. Neplánujem si ho zmeniť.“

„Ou, iste,“ usmiala sa Grace aj Scott. „Len si na to musíme zvyknúť.“

Následne som sa ocitla v objatí každého a Ashley na mňa hodila súcitný pohľad.

„Tak, môžeme ísť, nie?“ opýtal sa Scott a pozrel zaradom na všetkých.

„Samozrejme,“ odvetila Grace. „Kam by si chcela ísť Zoey?“

„Nech vyberie Ashley,“ usmiala som sa na ňu, pretože som nechcela, aby sa cítila vynechaná. A taktiež mi to bolo jedno. „Len nech to nie je prehnane drahé a luxusné,“ usmiala som sa a ukázala na svoje oblečenie.

„Iste,“ uškrnula sa Ash a nasledovala nás všetkých von z bytu. „Viem presne, kam pôjdeme.“

Večera prebehla pokojne a vcelku dobre. Všetci sme sa stihli navzájom pozoznamovať a obaja moji rodičia, je zvláštne hovoriť im rodičia, boli veľmi láskaví a milí, takže som pozabudla na všetku krivdu, ktorú som pociťovala a užívala som si, že je všetko tak, ako má byť.

Po večeri sme sa odviezli späť ku Ashley a tam sme sa rozlúčili s otvoreným koncom. Nedohodli sme sa, čo bude ďalej no mali sme na seba vzájomne kontakt a nik z nás rozhodne neplánoval len tak sedieť a čakať. Všetci sme chceli dohnať stratené a to mi dodávalo pocit jednoty a lásky.

Od Ashley som sa pobrala priamo na internát no cestou som ešte zavolala Louisovi, ako to všetko dopadlo. Telefonát som teda skončila až o polhodinu aj to len kvôli tomu, že som zbadala vo svojej izbe, koľko je hodín a musela som náš rozhovor zrušiť, aby som ešte stihla zavolať mamke.

Chvíľu som pred vytočením čísla pochodovala po izbe, ktorú som mala opäť sama pre seba, a premýšľala som, čo jej poviem. No vedela som, že aj keby som si pripravila všetky otázky, celá konverzácia sa môže otočiť úplne opačným smerom na základe mamkiných odpovedí. A tak som sa zhlboka nadýchla a stlačila som hovor.

„Ahoj, zlatko,“ ozvala sa mamka nadšene a jej radosť mi vyčarila úsmev na perách.

„Ahoj, mami. Mohla by si sa prihlásiť na Skype? Chcela by som sa s tebou porozprávať trošku dlhšie a taktiež by som ťa rada videla.“

„Ale iste. Už idem zapnúť notebook,“ cítila som jej úsmev na tóne jej hlasu a zložila som hovor. Pozrela som sa na počítač, ktorý som mala rozložený pred sebou na posteli a vnútro sa mi naplnilo nervozitou. O minútu na to sa ozvalo zvonenie prichádzajúceho hovoru na Skype.

Môže sa diať čokoľvek, no navždy ostane mojou milovanou mamkou, ktorú budem bezpodmienečne ľúbiť. Navždy, pomyslela som si a s touto myšlienkou som stlačila ´Prijať hovor s videozáznamom´.