O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

štvrtok 10. októbra 2013

Hold On 10

Už sme sa takmer dotýkali nosmi , a ja som cítila že sa pobozkáme...
...Ale to by som nebola ja aby som niečo nepokašľala a nevyrobila si (podľa mňa) parádny trapas. Už sme sa dotýkali nosmi, ja som bola ako v ohni. A zrazu mi začala byť zima. Strašne strašná zima. Myslela že to je len nejaký záchvev alebo čo , no mýlila som sa. Keď sa jeho pery zľahka dotkli tých mojich , začala som sa triasť. Dostala som zimnicu! Niall si zrejme myslel že sa trasiem od slasti. Taká blbosť! Aj keď... :) Odtiahol sa a usmial sa , no a sekundu na to prešlo do nefalšovaného rehotu. Naoko urazene som sa schúlila na gauči pod dekou. Chvíľu sa iba tak rehotal , no keď videl že moja triaška neustupuje, prešlo ho to. Nahodil ustarostený výraz. Vraj : „Natt, si okej?“ mrkol na mňa neodolateľnými kukadlami. „N-nie s-s-so-som.“ Podarilo sa mi vyjachtať pomedzi drkotajúce zuby. „Kde máte teplomer?“ pýtal sa ma Niall cestou do kuchyne. „V s-skr-skrini nad umý-umývad-dlom. “zamrmlala som , no nemal šancu počuť ma. Myslela som si správne. O pár minút vykukol z kuchyne so šálkou čaju. „Poď si ľahnúť hore. Potom mi povieš kde máš ten teplomer.“ Milo sa usmial a nastavil mi rameno. Vďačne som ho prijala a spolu sme sa pobrali hore. Opäť, nebola by som to ja , keby som sa ešte viac nestrápnila situáciu. Ako sme kráčali po schodoch , tak veľmi som sa sústreďovala aby som nezakopla alebo sa rovno nezviezla na zadku späť dolu. Pri mojom šťastí to nie je až také nereálne. Vždy keď sa veľmi sústredím nepokašľať niečo , je to ešte horšie. Inak to nebolo ani teraz. ´Už len dva schody´ vydýchla som si. Predčasne. Len čo som si to pomyslela , potkla som sa o svoje vlastné nohy. Niall však bol pohotový a stihol ma zachytiť. Je fakt šikovný. Ani pritom nevylial čaj. „Šikuľka.“  Zaznelo mi za chrbtom, keď som sa chystala otvoriť dvere na izbe. Vyplazila som mu jazyk a šla ďalej. Niall u mňa v izbe ešte nebol. Zostal stáť v úžase keď hľadel sám na seba. Áno , sám na seba. Zo stien sa totiž na nás vyškierali podobizne One Direction , predovšetkým Nialla. „To čo..?“ od úžasu ani nedokázal ani dokončiť vetu. Zmohla som sa iba na : „Ye-Yeah , I´m a-a di-directioner! G-got a p-problem?“ pozrela som naňho s nadvihnutým obočím. „Nie, nemám problém šikuľka. Som rád.“ Usmial sa. Teraz ma dostal! Nevedela som čo odvetiť a tak som sa iba usmiala a ľahla si na posteľ. Poriadne som sa zababušila do perín tak aby mi trčali iba oči. „Hráš sa na ninju?“ začula som otázku, no nejak sa mi nechcelo reagovať a tak som mlčala. Niall si ešte stále prezeral plagáty. „Frustrujú ma.“ Povedal nakoniec po pár minútach. Stále som mlčala a tak pokračoval. „Teraz ma tu máš živého. Tak ich prosím daj dolu lebo ma porazí alebo pôjdem domov.“ Povedal výhražným tónom, no ja som nereagovala. „Natt?“ zaznela mi otázka pri uchu. Zľakla som sa , keďže som mala zatvorené oči a bola ponorená vo svojich myšlienkach.  „Hráš sa na ninju?“ opakoval svoju otázku keďže ešte nedostal odpoveď. „Áno, jasné , na ninju!“ podarilo sa mi konečne prehovoriť , už som prestala drkotať zubami, no triaška ostala. „Niall? Dones prosím ťa ten teplomer. Je v skrinke nad umývadlom.“ Pozrela som naň. „Je ti zle?“ videla som strach v jeho očiach. „Mám len zimnicu a bolí ma hlava. Aj tabletku mi dones prosím.“ Prosebne som naňho pozrela. Položil mi čaj na stolík vedľa postele a bez slova sa pobral preč. Počula som ako búcha skrinkami a o sekundu na to som už počula dupotanie na schodoch. „Ty si teda rýchly.“ Usmiala som sa naň keď sa zjavil vo dverách. S úsmevom no stále bez slova ku mne podišiel a sadol si na posteľ. Podal mi tabletku a teplomer mi priložil na čelo. Máme digitálny teplomer a tak za pár sekúnd pípal. „37,5°C . Natt , ty máš teplotu!“ vykríkol zhrozene. „Ďakujem, to viem aj sama.“ Ironicky som prehodila a tabletku čo mi doniesol zapíjala čajom.

 „Nechceš ísť k doktorovi?“ spýtal sa upierajúc zrak na moje mokré čelo. Ležala som na posteli prikrytá že mi iba oči trčali a potila som sa. Niall sedel na zemi vedľa postele a čítal mi knihu. „Nie , Niall. Vypotím sa a zajtra alebo pozajtra budem úplne okej. Usmial sa na mňa a opäť sa pustil do čítania. Má úžasný hlas, taký upokojujúci. Ani som si nevšimla ako , zaspala som Nialla držiac za ruku , nevnímajúc dej príbehu no vnímajúc jeho blízkosť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára