O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

štvrtok, 6. februára 2014

Challenge 7

Ďakujem vám všetkým, ktoré ste tu ostali aj napriek mojím pauzám :) ďakujem, že mi dôverujete a že sa vám moje príbehy páčia :) a ďakujem za každučký jeden komentár, ktorý mi zlepšuje náladu a zväčšuje chuť písať :) vďaka ;)


Hovorí sa, že ráno je múdrejšie večera. Bohužiaľ, to neplatilo v mojom prípade. Keď ma zobudili slnečné lúče svietiace cez okno do mojej izby, rozospato som otvorila oči a pocítila tú hroznú bolesť hlavy. Opatrne som sa posadila a snažila som sa rozpamätať, čo sa včera vlastne stalo.
Nemala som okno, no určité okamihy boli trošku viac rozmazané. Pamätala som si, ako som sa s Allison a Alecom zabávala, ako sme spolu pili a že som potom tancovala s nejakým chlapcom, ktorého som aj pobozkala a potom som utiekla preč. Zvyšok bol zahmlený.
„Pánečku, to teda bola oslava,“ zamrmlala som si popod nos a postavila som sa na nohy. Na sebe som mala oblečené šaty zo včera a tak som zamierila rovno do kúpeľne, aby som sa trošku prebrala a aby som zo seba zmyla všetku tú špinu. Len čo som mala očistu za sebou, zišla som do kuchyne, kde už pri stole sedel Theo a nalieval si do misky mlieko.
„Dobré ráno,“ pozdravil ma vysmiato. No toto. Asi som spravila dobre, že som mu zverila zodpovednosť. Možno sa všetky naše problémy vyriešili, pomyslela som si a usmiala sa naňho.
„Dobré ráno aj tebe. Čože si hore tak skoro?“ opýtala som sa ospalo.
„Skoro? Je pol 11,“ zasmial sa Theo. „Niekto predsa musel dať pozor na Kimmy, keď už bola hore.“
„Kriste pane, to už je toľko hodín? Prečo si ma nezobudil?“ vypúlila som oči.
„Netuším kedy si prišla, no určite to bolo niekedy nadránom, keďže som šiel spať o pol 4 a ešte si doma nebola,“ uškrnul sa a vrátil sa späť k raňajkám.
„Pánečku. Čas už späť nevrátim, tak teda ako prebehol večer?“
„Super,“ mykol plecami Theo. „Uložil som Kim do postele a potom som hral hry s Danom na PC. Cez stream.“
„Neboli žiadne problémy?“
„Nie.“
„Tak to som rada. Ďakujem ti, že si sa o všetko postaral,“ usmiala som ho a dala mu pusu na líce.
„Za málo,“ odvetil a pokračoval v jedení. Ani len sa nespýtal na tú párty, čo som mu sľúbila. No keďže som vedela, že vnútri zomiera túžbou sa na to opýtať, začala som túto tému ja.
„Tak čo s tou párty, hmm? Zaslúžiš si ju,“ uškrnula som sa a on sa hneď rozjasnil.
„O dva týždne?“
„Máš to mať,“ usmiala som sa. „No všetok neporiadok upraceš sám alebo s kamarátmi, jasné?“
„Sľubujem,“ vyskočil šťastný ako blcha a objal ma. „Ďakujem.“
„Veď aj máš za čo,“ uškrnula som sa a vzala som si jesť. No len čo som sa posadila, celým domom sa rozľahol zvonček. Koho to len čerti nesú! pomyslela som si a voľky-nevoľky som sa pobrala otvoriť dvere. Aké bolo moje prekvapenie, keď som tam uvidela Ally.
„Ahoj,“ pozdravila ma vysmiata od ucha k uchu plná elánu.
„Ahoj,“ odvetila som zmätene a ukázala som jej, nech ide ďalej.
„Tak ako?“ opýtala sa ma a pobrala sa za mnou do kuchyne.
„Práve som vstala,“ odvetila som a pustila sa do svojich raňajok. „Ty?“
„Prekvapivo výborne,“ zasmiala sa. „Bolí ťa hlava? Koľko toho pamätáš?“
„Uuu, hlava veľmi nebolí no s tou pamäťou je to horšie. Predpokladám, že si mi prošla pripomenúť, čo?“
„Predpokladáš správne,“ usmiala sa Ally a podala mi do rúk foťák.
„Určite to chcem vidieť?“ pochybovala som.
„Nie je to nič hrozné, neboj. A navyše mám ešte jednu informáciu, ktorú si možno nepamätáš a prosila si ma, aby som ti ju potom pripomenula,“ zatvárila sa tajomne a do mňa vošla zvedavosť.
„Tak hovor!“
„Najprv fotky,“ ukázala na foťák a ja som stlačila prezeranie fotografií. Nebolo ich tam síce veľa, no stáli za to. Na prvých sme s Ally alebo s Alecom pózovali na chodbe. Posledné ma však zaujali najviac. Bol na nich akýsi chlapec. Najprv so mnou, potom aj s Ally a napokon sám. To musí byť ten, s ktorým som tancovala, pobozkala ho a odišla.
„Kto je to?“ opýtala som sa.
„Tušila som, že si ho nebudeš pamätať ale že nebudeš vedieť kto to je, to ma dostáva,“ prekrútila očami Allison.
„No tak hovor!“ riekla som mierne podráždená a Allison si len vzdychla a začala.
„Vieš, kto sú One Direction, všakže?“
„To je tá kapela, že? Ten svetoznámy boyband.“
„Phu, už som sa zľakla. Predpokladám, že osobitne členov nepoznáš, však?“
„Ehm, nie.“
„Tak to je jeden z nich. Harry Styles,“ ukázala na neho a čakala na moju reakciu. Harry, presne, svitlo mi. Tak sa volá. Pozrela som sa bližšie na fotografiu, na ktorej bol sám a snažila som sa spomenúť si. Bohužiaľ, nič sa neobjavilo. Jediné, čo mi plávalo mysľou bolo, aký je sexy. Bože, Em, upokoj sa. Už sa s ním pravdepodobne nikdy nestretneš. A navyše to je superstar! Mal záujem len preto, že bol opitý. Áno, určite to bude tak!
„Taaaak? Čo naňho hovoríš?“
„Ujde,“ mykla som ramenom a vrátila som jej foták.
„Ujde?“ nadvihla obočie Ally. „Šalie po ňom polka sveta a ty povieš, že ujde?“
„A čo som mala povedať? Že je to najsexy chalan, ktorého som za posledné roky stretla a že nemôžem uveriť tomu, že som s ním tancovala a pobozkala ho?“
„Ty si ho pobozkala?!?!?“ vyskočila zo stoličky Allison a dívala sa na mňa s padnutou sánkou a vypúlenými očami.
„On pobozkal mňa. No big deal,“ pokrčila som plecami.
„To si snáď robíš srandu!“
„Aj tak ho už nikdy v živote nestretnem a aj keby nejakým zázrakom áno, nebude si ma pamätať. Najskôr bol opitý a poriadne ma ani nevidel,“ zamrmlala som.
„Nemôžem uveriť tomu, ako málo si o sebe myslíš. Nehovorím, že by si mala byť namyslená, no asi vôbec nevidíš, aká si krásna a ako sa za tebou všetci chalani otáčajú.“
„Nie, Ally. To sa otáčajú za TEBOU,“ odvetila som a odniesla som tanier do dresu.
„Em, prosím ťa, prestaň! Vidíš, že aj Harry si všimol teba a nie mňa!“
„To ešte nič neznamená.“

„Ty si nepoučiteľná! Ešte aj Alec za tebou šalie!“ rozčuľovala sa Allison a ja som na ňu vypúlila oči. Alec? V tom momente si asi uvedomila, že povedala viac, ako bolo treba a šokovane si zakryla rukou ústa. 

8 komentárov:

  1. uplne ze mega brutal naj super... :D sama pisem poviedky, preto viem, ako mily komentar cloveka povzbudi v tom, co robi :) je to very very ale ze very good a len tak dalej :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak toto vyzerá na dalsiu z tvojich úzasných poviedok. :) Uz sa neviem dockat pokracovania. :) Som strasne rada, ze si zacala znovu pridávat. Na poviedky od teba sa oplatí cakat. ;) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Úžasnééééé !!!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. :O Chceš ma zabiť ? Je to super :D
    Dúfam že čoskoro bude ďalšia časť :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. My dakujeme Tebe <3 lebo tym ze pises nam robis veeelku radost :) si najlepsia! Cast uzasna ako vzdy, tesim(e) sa na dalsiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ej kej ej pekne sa nám to zvrtá :D :D.. Ale strašne som zvedavá, ako vymyslíš to stretnutie s Harrym :D A budem sa opakovať, ale na poviedky od teba sa oplatí čakať aj celý rok :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ahoj Lauri, len som ťa chcela informovať že nejaká baba na Fb stránke kopíruje tvoju poviedku Moments a tvrdí že si jej to dovolila. Ak hej tak prepáč že ťa s tým otravujem ale príde mi to blbé že sa chváli cudzím perím.
    (https://www.facebook.com/pages/Diev%C4%8Densk%C3%BD-face-D/452233464792696?id=452233464792696&sk=notes)

    OdpovedaťOdstrániť