Taken 31

Wau, ľudia .. ďakujem vám krásne za 90,000 návštev. Toto som vážne nečakala, keď som začínala písať. ĎAKUJEM! :-* Táto časť sa mi dosť páči, takže dúfam, že sa bude aj vám. Ale pozor! Do 18 neprístupné!!! :-DDD

Približne o pol hodinu prišiel Harry. Hneď, ako som počula otvorenie dverí, vybehla som z kresla ako veverička a rozbehla som sa k nemu. Aj keď som k nemu nikdy necítila nič vážnejšie, mala som ho fakt rada. Cestou som však postrehla Liamov výraz a uvedomila som si, že by som sa asi mala trošku krotiť. No nič už.

Podišla som k Harrymu a objala som ho. On mi objatie opätoval a spoločne sme sa vrátili do obývačky.

„Harry, to je moja kamoška Christine,“ ukazala som na ňu, „Christine, to je Harry.“

„Rád ťa spoznávam,“ usmial sa Harry.

„Aj ja teba.“

Usadili sme sa naspäť a dopozerali sme film. Hneď po titulkách sa Louis postavil a povedal:

„A teraz sa môže začať zábava!“

Nechápala som síce, akú zábavu to myslí, no ostatní okrem Christine to vedeli a rozišli sa po dome. Ani som sa nestihla spamätať a Louis s Liamom rozkladali obrovský stôl, na ktorý potom El nosila všelijaké jedlo a sladkosti a Niall vodu a alkohol. Zayn prišiel s celou svojou aparatúrou a Harry doniesol prskavky a ohňostroj. Síce ešte skoro, ale aby sme ich potom nehľadali.

S Christine sme na to všetko len tak čumeli a sem tam sme sa pozreli na seba. Louis ponalieval do pohárikov a každému jeden podal. Pripili sme si a zábava sa začala. DJ Malik pustil nejaké songy, ktoré ma nútili hýbať sa do rytmu bubnov. O chvíľu sa ku mne pridala aj El a Christine. Chalani nás najprv len sledovali, no potom sa pridali aj oni a už sme sa zvŕtali v tanci každý s každým. Popritom obsah fľaše rapídne zmenšoval.

Keď sme mali dosť, posadali sme si na zem a chvíľu si oddýchli. Potom niekto zahlásil, aby sme si zahrali fľašu. Ale nie obyčajnú, ale na poháriky. V dvojiciach. Samozrejme, každý už bol v nálade, tak sme všetci súhlasili.

Niall ponalieval do každého pohárika a pripravil ich na stôl. Ako prvá točila Christine. Fľaša sa nebezpečne krútila, až zastala na Liamovi a El. Tí si zobrali poháriky, prekrížili si ruky a hodili obsah do seba. Následne pil Harry s Christine, Zayn s Louisom a potom prišiel rad na mňa a Nialla. Vypili sme to na ex, no nikoho to už nebavilo, tak sme zmenili tému na Pravda alebo odvaha.

Zatočila som fľašou a tá ukázala na Zayna.

„No takže, pravda alebo odvaha?“ spýtala som sa ho.

„Odvaha,“ povedal hrdinsky.

„Dobre, tak teda zober z ľadničky dve vajíčka a choď s nimi k najbližšiemu domu. Zazvoň a tomu, kto ti otvorí rozbi tie vajíčka o hlavu a poblahoželaj mu veselého Silvestra.“

Všetci na neho s očakávaním pozerali a mysleli si, že sa neodváži. No on vstal a o chvíľu sa vrátil aj s dvoma vajíčkami. Každý sa pobral za ním von, aby sme mohli sledovať, ako to dopadne. Našli sme si vhodné miesto, odkiaľ bolo nerušene vidno dom, ku ktorému zamieril. Zazvonil na zvonček a dvere mu otvoril postarší pán s pneumatikou a bakuľkou. Zayn sa na neho žiarivo usmial a natiahol ruku. V mihu sekundy boli obe vajíčka rozpleštené na chlapových vlasoch. Zayn sa opäť usmial a zaželal veselého Silvestra.

Vtom sa farba chlapa zmenila z normálnej na červenú a začal po ňom vrieskať ako šialený. Oháňal sa bakuľkou a snažil sa ho trafiť. No Zayn zobral nohy na plecia a utekal k nám čo mu nohy stačili. My sme sa zatiaľ váľali po tráve a rehotali sa ako zmyslov zbavení. Držali sme sa za bruchá, čo nás tak od toho smiechu boleli.

Zayn k nám podišiel s úsmevom na perách a spýtal sa:

„Stačí?“

„Ale iste,“ dostala som zo seba pomedzi záchvaty smiechu.

Vrátili sme sa späť do domu a tentoraz točil Zayn. Padlo to na Christine, ktorá si vybrala pravdu.

„Máš priateľa,“ opýtal sa jej so záujmom Zayn. Ona sa začervenala a odvetila, že nie. Zaynovi sa na tvári objavil spokojný výraz a nechal Christine, aby točila. Vyšlo to na Harryho, aj ten si vybral odvahu.

„Dobre. Tak teda musíš nahý prebehnúť po ulici tam a naspäť počas toho, ako my budeme trúbiť na aute, aby sa každý pozrel z okna von,“ povedala Christine.

Všetci sme si len otrávene vzdychli. Bolo nám všetkým jasné, teda všetkých okrem nej, že s tým Harry nebude mať žiaden problém. A naozaj. Len čo sme sa stihli spamätať, Harry bol už vyzlečený pripravený na beh.

„Môžeme?“ spýtal sa nedočkavo. Christine len omámene pozerala na neho a nedokázala pochopiť, čo sa tu deje. Opäť sme vyšli vonku, Louis trúbil na klaksón a Harry sa prebehol po ulici tam a naspäť. Popritom ešte aj mával susedom na oknách. Blázon. Len dúfajme, že tu niekde nie je nejaký paparazzi.

Harry úlohu dokončil a opäť sme sa vrátili k fľaške. Rýchlo ňou zatočil. Tá sa krútila čoraz pomalšie a pomalšie. Pohľadom som ju hypnotizovala, aby nezastavila u mňa. No ako napotvoru...

„Taaaak, pravda alebo odvaha?“

Trošku som sa bála toho, čo si pre mňa prichystal, no otázka by bola horšia. Určite by udrel na citlivú strunu a pred všetkými by som musela priznať, že Liama milujem. Už som ho poznala a vedela som, že by sa ma presne na to spýtal, a tak som odvetila s čo najpokojnejším hlasom:

„Odvaha.“

„Wohooo,“ ozvali sa výkriky.

„Sedem minút v nebi. S Liamom. Ale poriadných. Nieže sa tam budete len rozprávať!“ povedal Harry s úškrnom na tvári. Pozrela som na neho najnenávistnejším pohľadom, aký som dokázala a pomyslela som si: Toto si ešte odpykáš, Styles!

Všetci sledovali moju reakciu. Ja som sa pozrela na Liama a v očiach som mu zbadala otázku. Rozhodne to neodmietnem urobiť. Neukážem svoju slabosť. Rozhodne som sa postavila a opýtala som sa:

„Tak kam máme ísť?“

Harry na mňa udivene pozrel, no zbytočne to nekomentoval a ukázal na šatník na chodbe. Otvorila som ho a čakala som na Liama. Spoločne sme vošli dnu a sekundy na stopkách sa začali odčítať.

„Chcem, aby si vedel, že toto nemení nič na tom, aká bola situácia predtým. Ešte stále som sa s tým úplne nezmierila,“ zašepkala som. Týchto 7 minút som si plánovala dokonale užiť. Chcela som zabudnúť na všetko, čo sa medzi nami stalo. Toto bude ako za starých čias.

On len prikývol a pozeral mi do očí. Jeho tvár bola od mojej len pár centimetrov ďaleko, a tak som prekonala tú vzdialenosť a prisala som sa mu na pery so všetkou tou vášňou, ktorú som v sebe tie roky dusila. Trochu ho to zaskočilo, no hneď sa prispôsobil a bozky mi opätoval rovnako vášnivo.  

Objala som ho okolo krku a posunula som sa k nemu bližšie. On ma chytil za boky a pritisol ma o stenu šatníka. Z hrdla by vyšlo pár stonov, ktoré som nedokázala ovládnuť. Tušila som, že všetci stoja s uchom na dverách a počúvajú nás, no v tej chvíli mi to bolo jedno. Chcela som ho mať pri sebe a cítiť jeho pery na mojich. Celé tie roky mi toto tak chýbalo. Akoby sa odtrhla časť mojej duše a bola s ním a čakala na tento moment.

Bozky sa stupňovali, rukami som zašla pod tričko a prešla mu do nahej hrudi. Len si vzdychol a pritisol sa ešte bližšie. Chytil ma pevne za boky a trošku ma nadvihol. Nohami som ho obchytila okolo pása a pritlačila som sa na jeho vydúvajúcu guču v nohaviciach.

Od úst prešiel k bozkom na krku až po to najcitlivejšie miesto pod uchom. Veľmi dobre vedel, že ma to vždy dokonale vzrušuje a bez okolkov to využil. Rukami mi blúdil po chrbte a prsiach. Užívala som si každú stotinu sekundy. Bol to neopísateľný pocit, mať ho opäť po tých rokoch pri sebe, cítiť jeho pery, ruky a vôbec každučkú časť jeho tela. Dotýkal sa ma neuveriteľným spôsobom, takže mi každé jeho pohladenie spôsobovalo elektrické výbuchy.

A v tom sa ozvalo zaklopanie na dvere. S nevôľou sme sa obaja od seba odtrhli, pretože našich 7 minút skončilo. Chýbalo len málo a zvíjali by sme sa tam vo vlnách orgazmu. Pozeral na mňa s ohníčkami v očiach a ja som sa na neho usmiala. Začínala som mať pocit, že toto sa ešte bude opakovať. Tá túžba vo mne a jeho dotyky vo mne vyvolávali chemickú reakciu, ktorá tlmila bolesť a zaháňala ju preč. Cítila som, že už čoskoro budem pripravená odpustiť mu. S touto myšlienkou som otvorila dvere a obaja sme vyšli von.