Taken 36

A je to tu!!! Konečne nová časť Taken!! :-D Som rada, že ste to vydržali a dúfam, že budem môcž pridávať časti aspoň každý druhý deň. Taktiež dúfam, že sa vám budú moje príbehy aj naďalej páčiť a budete ich komentovať, pretože práve vaše komentáre mi dodávajú silu a neustále ma povzbudzujú k písaniu. :-) Taktiež som v piatok mala twitcam, ďakujem ľuďom, čo ho sledovali, dúfam, že som vás nenudila a že vám to pískanie nespôsobilo žiadnu ujmu. :-D Ak by ste ešte chceli, mohla by som jeden zrobiť. Ale až niekedy neskôr. Potom dám anketu. :-) A teraz už ... PRÍJEMNÉ ČÍTANIE!

Liam

Odkedy Zayn s Becky odišli, bol som celý nervózny a neustále som chodil po dome. Nemohol som obsedieť na jednom mieste a hlavou mi vírili všelijaké myšlienky. Odišli bez vysvetlenia a ja som si teraz mohol len domýšľať, čo sa stalo. Asi po hodine neustáleho prechádzania sa po dome som začul motor auta a rozbehol som sa ku garáži.

Stála tam spolu so Zaynom a Christine celá vysmiatá a mňa zalial pocit úľavy. Všetko nám podrobne vysvetlila a nakoniec vysvitlo, že si Zayn našiel dievča. Spokojne sme sa usadili do obývačky a ja som nenápadne pozoroval Becky. Sedela schúlená v kresle a pozorovala Zayna s Christine, ako sedia v objatí a zamilovane sa na seba pozerajú. Myslel som si, že je za nich šťastná a určite aj bola, no keď sa na mňa na sekundu pozrela, v jej očiach som zbadal smútok. Niečo jej chýbalo, vedel som to. No mohol som len polemizovať o tom, čo to je.

Odrazu sa zdvihla z kresla a odišla hore schodmi.

„Kam išla Becky?“ pýtal sa Niall.

„Netuším. Idem sa za ňou pozrieť,“ odvetil som a pobral som sa na poschodie.

Nemusel som ísť ďaleko a už som videl postavu schúlenú v klbku na poslednom schode. Bola to Becky a niečo ju trápilo. Prešiel som popri nej, sadol som si a objal som ju.

„Liam? Čo .. čo tu robíš?“ spýtala sa, len čo som sa jej dotkol.

„Pssst,“ zašepkal som a tuho ju objal. Schúlila sa mi v náručí ako malé dievčatko, ktoré niečo trápi, ale bojí sa o tom rozprávať, a ja som ju len pevne držal a nič som sa nepýtal. Užíval som si každú sekundu jej blízkosti a vracal som sa k časom, keď bolo všetko perfektné. No zrazu sa niečo stalo

„Nie!!!“ skríkla a vyslobodila sa z môjho objatia. Nechápal som, čo sa deje. „Nechaj ma na pokoji!“

Postavila sa a rozbehla sa dolu schodmi. Váhal som len sekundu a už som bežal za ňou. Zbadal som, ako mizne dvermi do záhrady, no keď som tam prišiel, nikde som ju nevidel. Rozmýšľal som, čo teraz. Vedel som, že toto je ten zlomový moment, kedy sa rozhodne, či mi odpustí alebo ma bude navždy nenávidieť. Spomenul som si, ako sme nahrávali nás druhý singel Gotta Be You, a myslel som si, že nikdy nebudem mať ten problém. Bol som si dokonale istý Danielle, no teraz sa všetko zmenilo. Tá pieseň vyjadrovala všetko, čo som jej chcel povedať, no nenašiel som odvahu. V hlave mi zaznela melódia a ja som, ani neviem ako, začal spievať.

Po prvom refréne som zachytil pohyb v neďalekých kríkoch. Vyšla spoza nich Becky a šokovane na mňa pozerala. Pokračoval som v spievaní a jej sa do očí začali hrnúť slzy. Vôbec si ich nevšímala a nechala, aby jej stekali po tvári a zmáčali tričko.

Keď som dospieval, nespustil som z nej očí a díval som sa na ňu s tou najväčšou láskou, akú som v sebe našiel. Chvíľu sme tam len tak stáli, dívajúc sa na seba. Čakal som, čo urobí. Na moju obrovskú radosť a prekvapenie sa jej na tvári objavil jemný úsmev a rozbehla sa ku mne. Otvoril som náruč, do ktorej sa vrhla a zachytil som ju v pevnom objatí. Cítil som sa ako v nebi. Prijala ma a práve sa mi sama hodila do náruče.

Po chvíľke sa jemne odklonila a pozrela sa mi do očí. Čakala len sekundu a už som pocítil jej sladké, mäkké ústa na mojich. Bozkávala ma s tou najväčšou náruživosťou, akú som si ani len nevedel predstaviť, a ja som sa jej úplne poddal. Tajne som v to dúfal, a teraz, keď to prišlo, som tomu ani pomaly neveril. Po chvíli som sa odtrhli a pozreli sa na seba.

 „Odpustené?“ opýtal som sa váhavo.

Usmiala sa a prikývla. V tej chvíli som sa cítil som ako najšťastnejší človek na zemi. Čo na zemi. V celom vesmíre!

„Už nikdy ma neopusť. Nezniesla by som to!“ dodala a opäť ma bozkávala. Odovzdal som sa jej bozkom a chytil som ju do náruče. Jemne som ju zdvihol zo zeme a rozkrútil som sa s ňou. Odlepila sa od mojich úst a pozerala mi do očí. Žiarili jej láskou ako kedysi. Bola šťastná. A preto som bol šťastný aj ja. Ako sme sa točili, rozpažila ruky a smiala sa. Jej nákazlivý smiech vyvolal rovnakú reakciu aj u mňa a obaja sme sa blažene usmievali na toho druhého.

Keď som pomaly strácal balanc, zastavil som sa a jemne ju položil na zem. Usmiala sa na mňa a krátko ma pobozkala. Bolo mi málo. Chcel som viac. No vedel som, že ešte bude nespočetne veľa dní, ktoré strávime spolu. Len ona a ja. A poprípade ešte chalani s priateľkami.

Otočili sme sa k domu, že vojdeme dnu, na len som sme spravili jeden krok, zarazene sme zastali. Na dverách stáli natískaní Louis, Harry, Niall, Zayn a Christine a zvedavo sledovali situáciu v záhrade. Usmievali sa na nás a ja som si nemohol pomôcť. Opäť som sa šťastne rozosmial a Becky sa ku mne pridala. Ruka v ruke sme podišli k nim a radostne sme im ukázali naše spojené ruky ako symbol, že sme opäť spolu, šťastní a zamilovaní.

„Konečne, bratu,“ usmial sa Harry a objal ma.

Postupne sme sa poobjímali aj s ostatnými, ktorí sa z nás tešili a spoločne sme sa vrátili dovnútra. Posadili sme sa do obývačky tak oko predtým, len s menšou zmenou. Harry sa vymenil s Becky ktorá si sadla ku mne a pritúlila sa. Rozoberali sa rôzne somariny, ktorým som vôbec nevenoval pozornosť. Len som sa s láskou díval na Becky a usmieval sa na ňu. Tá sa zapájala do rozhovoru a živo diskutovala.

Po pár minútach sa Zayn s Christine zdvihli, že sa idú prejsť. Onedlho odišli aj Louis s Niallom. Becky sa opäť otočila ku mne a dívala sa mi do očí. Nič viac mi k šťastiu nechýbalo.

„Asi som tu navyše. Tak ja radšej pôjdem,“ ozval sa Harry, no nikto mu nevenoval pozornosť.

Priblížil som sa k Becky a opäť som ju pobozkal. Ešte stále som nemal dosť. No jej bozkov asi nebudem mať nikdy dosť. Po chvíľke si ľahla na moje nohy a ja som sa jej hral s vlasmi.

„Vieš, čo ma napadlo?“ opýtala sa.

„Áno, honey?“

„Nemyslíš, že by sme to mali povedať naším? Čo najskôr?“

„Áno, to je dobrý nápad,“ usmial som sa. „Som zvedavý, ako zareagujú.“

„Určite budú radi. Veď aj naposledy z nás boli celí nadšení. Pomaly nám organizovali svadbu,“ zasmiala sa.

„Opäť budú naše mamy môcť dať hlavy dohromady a zahrabať sa miliónmi knižiek o svadbe podľa ich predstáv.“

„Aj tak im nedovolím, aby mi riadili svadbu. Celý život snívam o svojom veľkom dni a nenechám si ho vziať, aj keď sú to naše mamy.“

„Nikto ti ho nezoberie zlato, neboj.“

„To si píš, že nie,“ zasmiala sa. „Čo keby sme zorganizovali spoločný obed budúci víkend? Vychádza to akurát na ... 6.1. To rodičia chystajú slávnostný obed, pretože som im sľúbila, že prídem domov na týždeň. Mohla by som im povedať, aby prestreli pre 8 osôb.“

„Až 8?“

„No predsa ja, moji rodičia, ty, tvoji rodičia a tvoje sestry, nie?“

„Chceš volať aj moje sestry?“

„Prečo nie. Nechcem ich z toho vylúčiť. Tiež by to mali vedieť.“

„Tak dobre teda. Keď dôjdeme do Wolverhamptonu, rozdelíme sa a ja potom zavediem rodičov a sestry ku vám.“

„Skvelé, už sa neviem dočkať. Bude to úžasné!“ tešila sa.

„To si píš, že bude, honey! S tebou je všetko úžasné,“ zašepkal som a pobozkal ju. „Nechceš tu dnes prespať?“ opýtal som sa pomedzi bozky.

„Tak dobre,“ súhlasila nadšene.

„Nepresunieme sa do izby?“

„Hihi, môžeme. Len ešte najprv zavolám rodičov a dohodnem s nimi tú nedeľu. Počkaj ma hore.“

„Prvé dvere vpravo, ak by si nevedela,“ usmial som sa a pobral sa hore schodmi. Hodil som sa na posteľ a zatvoril som oči. Toto bol ten najúžasnejší deň v mojom živote. Ešte nikdy som nebol šťastnejší. Už som sa nemohol dočkať jej bozkov a dotykov. V mysli som si prehrával každučkú sekundu dnešného dňa a usmial som sa ako blbec. No čo už. Keď je človek zamilovaný a láska je opätovaná, nič nemôže byť lepšie.