Taken 37

Dnešná časť je dlhšia, pretože ma opäť počas písania napadla vsuvka. :-) Myslím, že sa celkom hodí na čas po 10 :-) Snažila som sa to neopisovať príliš dôkladne, pretože viem, že to čítajú aj mladšie dievčatá :-) tak dúfam, že sa vám to bude páčiť. Rozprávka na dobrú noc :-* 

Becky

Len čo Liam zmizol na poschodí, opäť som si ľahla na gauč a zamyslela som sa. Cítila som sa šťastná. Taká šťastná, ako už dlho nie. Ten odporný chrobák z mojej hlavy nadobro zmizol a ja som ho opäť mohla slobodne milovať. Bol to úžasný pocit. Konečne je všetko ako má byť.

Potom som si spomenula, prečo som vlastne poslala Liama samého hore a vytiahla som z kabelky mobil. S úsmevom na tvári som vytočila domácu linku a nechala som to zvoniť. V hlave som si predstavovala ich výraz, keď sa o tom dozvedia. Určite budú šťastní.

„Áno?“ zdvihla mamina.

„Ahoj, mami. To som ja Becky.“

„Ooh, ahoj zlatíčko. Deje sa niečo?“

„Nič zvláštne, prečo?“

„Nezvykneš nám často volať.“

„Ale mami.“

„Ale veď je to pravda. Nebodaj teraz voláš len tak?“

„No ... nie,“ odvetila som.

„No vidíš. Som predsa tvoja matka. Poznám ťa ako svoje boty. Tak hovor, čo potrebuješ?“ spýtala sa so smiechom.

„Vlastne som sa chcela porozprávať o tej nedeli.“

„Takže neprídeš?“ zvolala smutne.

„Nie, to nie. Neboj prídem. Tak ako som sľúbila – na týždeň.“

„Skvelé, tak prečo si sa o tom chcela rozprávať?“

„No, mami ... ide o to, že ... nemohla by si pripraviť obed pre ôsmich?“

„Ôsmich?“

„Áno. Bol by to problém?“

„Nie, iste, že nie. Ale kto k nám príde?“

„To je prekvapenie,“ povedala som záhadne.

„Ale no tak. Vieš, že nemám rada prekvapenia.“

„Práveže máš. A veľmi. To by som nebola tvoja dcéra, keby som ťa nepoznala,“ smiala som sa.

„Dobre, dobre. Som teda zvedavá, kto k nám v nedeľu dorazí.“

„Neboj, bude to super.“

„Tak to dúfam,“ zasmiala sa. „A čože sa stalo, že si taká nadšená? Nebodaj z toho obedu?“

„Aj.“

„Že to z teba nebudem musieť ťahať ako z chlpatej deky, však?“

„Nič zvláštne. Len som mala skvelý deň, čaká ma skvelý večer a teším sa na ten obed.“

„Asi mi nepovieš, prečo bol ten deň taký úžasný, čo?“

„Onedlho sa to dozvieš, neboj.“

„Tak to dúfam. A budem chcieť vedieť všetky podrobnosti.“

„Samozrejme. Poviem ti každú jednu maličkosť. Len musíš vydržať.“

„Tak dobre. Čo iné mi ostáva,“ vzdychla si.

„Veď práve, že nič,“ zasmiala som sa. „Musím už končiť, lebo sa na mňa čaká. Ozvem sa ti ešte v sobotu, dobre?“

„Dobre, zlatko. Drž sa a uži si večer,“ popriala mi mamina.

„Ďakujem, aj ty. Pa,“ odvetila som a zrušila som hovor. Keby len vedela, ako si ho plánujem užiť, zasmiala som sa v mysli a na perách sa mi objav šibalský úsmev. Odložila som mobil do tašky, hodila som ju na gauč a pobrala som sa hore.

Vyšla som schodmi a zastavila som sa pri dvoch dverách. Jedny vpravo a jedny vľavo. Čože to vravel Liam? Prvé dvere. Ale vpravo či vľavo? Rozhodla som sa vľavo a skúsila som dvere. Neboli zamknuté a tak som opatrne vošla dnu. V izbe nikto nebol a tak som zavolala: „Liam?!?“

Odrazu sa otvorili vedľajšie dvere, kde bola kúpeľňa, no nestál v nich Liam. Bol to Harry. Nahý.

„Bože môj, Harry!“ skríkla som a rýchlo som si zakryla oči.

„Prečo si zakrývaš oči? Veď som len nahý? A okrem toho si ma už nahého videla. Nie raz!“ odvetil pokojným hlasom a prešiel popri mne k skrini.

„Nemusíš mi to pripomínať!“ odsekla som a pomedzi prsty som málinko vykukla, čo robí. Zobral si zo skrine tepláky a obliekol si ich. Dala som si ruky dole a sadla som si na posteľ. Harry sa pripojil ku mne.

„Čo tu vlastne robíš?“ spýtal sa.

„Išla som za Liamom.“

„Ale veď ten má izbu oproti,“ nechápal Harry.

„No a to som nevedela. Nemohla som si spomenúť, či to bolo vpravo alebo vľavo. No očividne vpravo.“

„Aha, tak už vieš.“

Nič som nepovedala, len som sa šťastne usmievala ako blbá a pozerala som sa do jeho zelených očí.

„Si šťastná, však?“ usmial sa Harry.

„Áno, som. Konečne po dvoch rokoch som znovu šťastná,“ prikývla som.

„To je dobré. Už si bola na nevydržanie!“ odvetil Harry vážne.

„Ale no tak!“ zasmiala som sa a štuchla som ho. Pridal sa ku mne a obaja sme sa so smiechom zvalili na posteľ. Začal ma štekliť a ja som sa nemohla prestať smiať.

„Harry! Harry! No tak, prestaň už!“ volala som.

„Becky?!?“ ozvalo sa spoza chodby.

Obaja sme v sekunde zamrzli a telom mi prešla triaška. Liam! Ak vojde do izby a nájde ma tu, domyslí si svoje. Nič sa síce nestalo, s Harrym sme len kamaráti, no keby nás niekto videl v tejto situácií ... nevyzerali sme veľmi nevinne. Harrymu asi preblesklo hlavou to isté, no spamätal sa rýchlejšie. Bleskovo do mňa strčil, takže som s dunením, spadla na zem. Ouch! To bolelo! Za toto mi ešte zaplatí. Ale na druhej strane som mu mohla nohy bozkávať, pretože v sekunde, keď som sa ocitla na zemi za posteľou, sa otvorili dvere a do izby vošiel Liam.

„Ahoj, Harry. Nie je tu Becky?“ opýtal sa.

„Becky? Čo by tu robila? Myslel som si, že je s tebou,“ zahral sa Harry na nechápavého. Musela som uznať, že je dobrý herec.

„To bola. Len potom šla volať rodičom a ja som ju šiel počkať do izby. Dohodli sme sa, že u nás dnes prespí. No už dlhší čas nechodila, tak som sa vybral za ňou a počul som nejaké hlasy z tvojej izby.“

„To bolo rádio. Mal som ho nastavené tak, aby mi začalo hrať o 8 večer, keby som náhodou zaspal, aby som stihol tú módnu prehliadku, čo ide v telke. Akurát že som sa trošku vyplašil a omylom som to rádio zhodil na zem.“

„Tak to bol ten rachot,“ poznamenal Liam.

„Presne tak,“ prikývol Harry.

„Tak ja idem teda pohľadať Becky. Asi ešte bude dole.“

„Okey. A skúste byť večer potichu, aby som mohol spať,“ zasmial sa Harry.

„Ty buď radšej ticho, Hazza,“ vrátil mu to so smiechom Liam a odišiel. Počkala som ešte pár sekúnd a potichu som vykukla spoza postele.

„Myslíš, že už je preč?“

„Už by mal byť. Zjedol to aj s navijákom!“

„Si skvelý herec.“

„Ja viem!“

„Ďakujem ti! Aj keď sme nič nerobili, určite by to pochopil zle. Máš to u mňa,“ povedala som a objala som ho.

„To si zapamätám!“ zasmial sa.

„Len aby si to nezneužil, jasné?!“ usmiala som sa a dodala som, „Radšej už idem.“

„Tak si to večer užite,“ uškrnul sa Harry a zvalil sa na posteľ. Ja som sa potichu vykradla na chodbu a pomaly som vošla do izby oproti. Tá bola prázdna. Skontrolovala som pre istotu aj kúpeľňu a nič. Tak som sa teda posadila na posteľ a čakala som, kedy príde.

O niekoľko minút sa otvorili dvere a dnu vošiel Liam.

„Dole nie je, hore nie je. Kde môže byť?“ mrmlal si popod nos. Očividne si ma nevšimol.

„Tu som, darling,“ povedala som a podišla som k nemu s úsmevom na perách. Prekvapene na mňa pozrel a otvoril ústa v snahe niečo povedať. No nevydal ani slovka. Umlčala som ho totiž bozkom.

„Asi sme sa nejako minuli,“ riekla som medzi bozkami a nenechala som ho nič povedať. Po chvíli sa prestal snažiť a poddal sa vášni. Vtedy som sa od neho odtrhla a porozhliadla som sa po izbe.

„Máš to tu pekné. Také útulné,“ poznamenala som.

„Ďakujem,“ usmial sa a ľahol si na posteľ. Rozmýšľala som, čo urobím. Budem sa snažiť nejako natiahnuť náš „rozhovor“ alebo ... No túžba bola silnejšia. Chcela som opäť pocítiť to úžasné telo a jeho ruky na mojom. Nemohla som odolať.

Podišla som k posteli a posadila som sa obkročmo na Liama. Ruky som si oprela o jeho hruď a zahľadela som sa mu do očí.  Pomaly som sa k nemu približovala, a keď som bola centimeter od jeho tváre, zastavila som.

Zbožňovala som ten pocit, keď bozk už už príde a ty len čakáš a pozeráš mu do očí. Liam to vedel. Vedel o mne všetko. Čo mám rada, čo nemám rada, čo sa mi páči a čo nie. Aj v tento moment vedel, že tú vzdialenosť nemá prerušiť. Len sa na mňa díval a čakal na moju reakciu.

Napätie v nás sa stupňovalo a onedlho to už bolo na nevydržanie. Od vášne a túžby som ledva lapala dych, a tak som konečne prerušila aj tú nepatrnú vzdialenosť medzi nami. Naše ústa sa spojili vo vášnivom tanci a ja som sa len ohýbala pod vlnami rozkoše.

Po chvíli som prešla od Liamových pier k jeho krku až k ušnému laloku. Vedela som o všetkých jeho erotogénnych zónach. Ucho bolo jednou z nich. Dráždila som ho a vychutnávala som si ten pocit, že presne viem, čo to s ním robí. Čakala som na moment, kedy sa prestane ovládať.

Keď ten moment prišiel, Liam si ma nadržane pritlačil k sebe a pretočil sa na mňa. Teraz bol vo vedení on. Ani len sa nepriblížil k mojím perám a chcel mi vrátiť to, čo som spôsobovala ja jemu. Jemne mi zahryzol do krku a začal ma bozkávať. Zbožňovala som hryzenie. Dokázalo ma to neskutočne rozpáliť. Pomaly som mu vysúvala tričko nahor zatiaľ čo ma od striedavo hrýzol a bozkával na krku.

Po chvíľke sa opäť presunul na moje ústa a počas tej krátkej pauzy som mu stihla vyzliecť tričko. Potom už vyzliekol aj on mňa a ani som sa nenazdala, a boli sme bola len v spodnom prádle. Bozkával ma po celom tele a ja som sa len prehýbala od slasti, ktorú mi spôsoboval.

Nemohla som ďalej čakať. Bola som už na pokraji ovládania. Potrebovala som ho cítiť. Potrebovala som, aby sa spojili naše telá v jedno a plávali v oceáne rozkoše spolu.

„Liam!“ šepla som náruživo.

Stačil mu jeden pohľad na mňa a vedel, čo chcem. Čo potrebujem. Oslobodil nás aj od posledných zvyškov odevu a splynuli sme v jedno. Svet okolo nás vybuchoval a my sme sa spolu krútili vo vírivom tanci v čiernej temnote. Len on a ja. Len ja a on. Konečne spolu! Tak veľmi mi to chýbalo.

Odrazu z temnoty vystrelili divé ohňostroje a my sme sa vznášali čoraz vyššie a vyššie. Už sme neboli v temnote. Tá sa premenila vo vesmír a my sme spolu plávala čoraz ďalej. Zem pod nami sa zmenšovala, no necítila som žiaden strach. Bola som v bezpečí. V bezpečí s Liamom. To mi k šťastiu úplne stačilo. Odrazu ohňostroje prestali a nás začala nejaká sila ťahať späť k zemi. Ešte stále som bola v Liamovom náručí. Naše telá boli vzájomne prepletené, a tak mi bolo absolútne jedno, čo sa deje vôkol mňa.

Ako som dopadla nohami na zem, precitla som a vrátila som sa späť do reality. Po celý ten čas som ani na okamih nespustila pohľad z Liama. Jeho očí boli mojím svetlom. Viedli ma temnotou a poskytovali mi úkryt a ochranu. Vďaka nim som sa nebála. Aj teraz tu boli. Usmiala som sa a Liam unavene padol vedľa mňa. Posledný krát som ho náruživo pobozkala, schúlila som sa v jeho náručí a spoločne sme zaspali.