Taken 35

Videla som, ako Zayna vystrelo a celý zbledol. Ja som sa cítila rovnako. Bol to fakt prúšvih, no čo robiť? Zayn už spomaľoval, že zastaví na krajnici, keď nás obehlo nejaké auto rútiace sa niekoľkokilometrovou rýchlosťou. Za ním nasledovalo to policajné auto a ani si nás nevšimlo. V momente, keď sme si už boli istí, že húkačka nebola určená nám, nahlas sme si vydýchli. Zayn sa na nás pozrel s úškrnom do spätného zrkadla a všetci sme vybuchli smiechom.

Dobrá nálada nám vydržala, až kým sme neprišli do domu. Zayn zaparkoval v garáži a vošli sme dnu. V salóne nás už netrpezlivo čakal Liam, Harry a Louis, zatiaľ čo Niall spokojne ležal na gauči a pchal do úst nejaké jedlo. Ako inak, pousmiala som sa v duchu.

„Už nám konečne vysvetlíte, čo sa stalo? A ako ste vlastne išli na aute?“ vychrlil na nás otázky Liam.

„Už je to v pohode. Ráno som sa zobudila a Christine nebola doma, tak som jej hneď volala, no keď bol jej mobil nedostupný, strašne som sa zľakla a prvé, čo ma napadlo, bolo, že je u Zayna, tak som sem rýchlo prišla, no tu nebola, tak sme ju išli hľadať. Nakoniec vysvitlo, že bola len v obchode nakúpiť a všetko sme si vyjasnili,“ povedala som v skratke.

„Ale ako ste išli na aute?“ nechápal Harry.

„Zayn šoféroval,“ povedala som.

„Čože?!“ skríkli všetci traja naraz.

„Bola to výnimočná situácia, nemohol som strácať čas čakaním na teba Harry alebo na Louisa,“ vysvetlil Zayn. Policajné auto radšej ani nezmienil, aby sa nevyľakali a zbytočne to nerozoberali.

„Dobre, fajn. A teraz posledná vec. Prečo si si myslela, že by mala byť Christine u Zayna?“ pýtal sa Liam.

„No tak toto radšej prenechám im,“ povedala som a šla som si sadnúť do kresla.

„Radšej si sadnime,“ navrhol Zayn a potom v skratke vysvetlil ich vzťah. Všetci na nich len čumeli a nikto to nechápal.

„Ale prečo ste nám to nepovedali? Vieme predsa udržať tajomstvo.“

„To ja. Nechcel som niečo riešiť, pokiaľ to medzi nami nebude vážnejšie.“

„Ale Becky o tom očividne vedela.“

„Nemôžu za to. Vytiahla som to z Christine, pretože som niečo tušila,“ zapojila som sa.

„No tak fajn, ale už žiadne tajnosti, jasné?“

„Okey,“ zasmial sa Zayn a privinul si Christine k sebe. Tá sa len usmiala a stúlila sa mu do náručia. V tej chvíli som im závidela. Aj ja som túžila po láskyplnom objatí. Chcela som mať pri sebe niekoho, kto by ma miloval. Niekto taký tu aj bol, len sa som ho stále odmietala.

Nedokázala som sa na nich ďalej pozerať a odišla som preč. Vyšla som hore na poschodie a sadla som si na posledný schod. Z očí mi z ničoho nič začali tiecť slzy a ja som sa stúlila do klbka. Chcela som, aby si ma v tej chvíli niekto privinul a držal ma pevne. Na nič sa nepýtal a len ma utešoval. Hlavu som si položila medzi kolená a zatvorila som oči.

Pocítila som jemný vánok, akoby okolo mňa niekto prešiel a odrazu ma niekto objal. Šokovane som zdvihla hlavu, aby som zistila, kto to je.

„Liam? Čo .. čo tu robíš?“

„Pssst,“ zašepkal a tuho ma objal. Neriešila som to a pritisla som sa k nemu. Želanie sa mi slnilo. Mohla som sa vyplakať a pritom tu niekto bol a utešoval ma. Ako vždy to bol Liam. Nikdy nič nehovoril, len ma pevne držal a nechal ma, nech sa vyplačem.

Ako som len zbožňovala tie jeho objatia. Vždy keď mi bolo smutno, šla som za ním. A teraz mi to posledné roky tak chýbalo. Chýbal mi ten pocit bezpečia, ktorý som pri ňom mala. Chýbal mi pocit, že v tom nie som sama a mám niekoho, kto ma miluje takú, aká som.

No v tom sa mi do hlavy dostal odporný chrobák. Narušil všetky tie pekné spomienky a vložil medzi ne tú bolestnú. A prečo si už takto dlho tie objatia nemala? Prečo ti tak chýbal? Pretože ťa opustil. To on odišiel a neozval sa. To on na teba zabudol a nechal ťa samú smútiť.

„Nie!!!“ skríkla som nahnevane a vyslobodila som sa z Liamovho objatia. Ten nechápal, čo sa deje. „Nechaj ma na pokoji!“ skríkla som v záchvate hnevu a rozbehla som sa preč. Zišla som dole na záhradu a schovala som sa za kríky. Dúfala som, že ma tam nenájde.

Čo sa to so mnou deje? Prečo sa takto správam. Hneď som svoj čin oľutovala, ale už to nešlo zachrániť. Odohnala som ho od seba. Tak mi chýbal, ľúbila som ho, potrebovala som ho, ale vždy bola vo mne tá časť, ktorá sa neustále vracala do času, keď bolo všetko zlé. Keď ma opustil bez dôvodu a neozval sa. To bol ten malý chrobák vo mne, ktorý mi nedovoľoval odpustiť mu.

Odrazu sa odniekiaľ spoza mňa ozval spev. Bol to čistý hlas a spieval nádhernú pieseň.

Girl I see it in your eyes you're disappointed

Cause I'm the foolish one that you anointed with your heart

I tore it apart

And girl what a mess I made upon your innocence

And no woman in the world deserves this

But here I am asking you for one more chance

Can we fall, one more time?

Stop the tape and rewind

Oh and if you walk away I know I'll fade

Cause there is nobody else

It's gotta be yoooooooooou

Only yoooooooooooooou

It's gotta be yoooooooooooooou

Only yoooooooooooooou

Vyšla som spoza kríka a ocitla som sa zoči voči Liamovi, ktorý tu stál a pozeral sa na mňa s prosebným výrazom v očiach. Do očí sa mi vtlačili slzy a ja som tam len stála s otvorenými ústami, zatiaľ čo mi spieval to najkrajšie vyznanie.

Now girl I hear it in your voice and how it trembles

When you speak to me I don't resemble, who I was

You've almost had enough

And your actions speak louder than words

And you're about to break from all you've heard

Don't be scared, I ain't going nowhere

I'll be here, by your side

No more fears, no more cryin'

But if you walk away

I know I'll fade

Cause there is nobody else

It's gotta be yooooooooooooou

Only yooooooooooooou

It's gotta be yooooooooooooou

Oh only yooooooooooooou

Oh girl, can we try one more, one more time?

One more, one more, can we try?

One more, one more time

I'll make it better

One more, one more, can we try?

One more, one more,

Can we try one more time i'll make it all better?

Cos its gotta be yoooooooooooooou

Its gotta be yooooooooooou

Only yoooooooooooooooooooooou

Only yoooooooooooooooou

It's gotta be yooooooooooou

Only yoooooooooooooooooou

It's gotta be yooooooooooou

Only yoooooooou !

Ani som sa nesnažila zastaviť tie prúdy sĺz stekajúcich po mojej tvári. Len som sa mu pozerala do očí a celý svet vôkol nás prestal existovať. Opäť sme boli len mi dvaja a nikto nás nemohol vyrušiť. Len čo dospieval posledné slová, to ticho ostalo medzi nami visieť ako na vlásku a nikto nič nespravil. Nik sa ani len nepohol, nič nepovedal.

V hlave sa mi miešali myšlienky a bola som absolútne zmätená. Nevedela som, čo urobiť. No napokon som sa rozhodla. Nechala som srdce, nech za mňa riadi môj život a rozbehla som sa k Liamovi. Ten otvoril náruč a ja som sa mu do nej hodila.

Bolo to to najkrajšie objatie, aké som kedy zažila. No nestačilo mi to. Chcela som viac. Potrebovala som viac. Zdvihla som hlavu, pozrela som sa mu do očí a prisala som sa mu na pery s toľkou vášňou, koľká sa vo mne po celý ten čas nazberala.

Bozkávala som ho s náruživosťou, akoby to mal byť náš posledný bozk. Liam mi všetky bozky opätoval s rovnakou vášňou a dlho sme tam len tak stáli, bozkávajúc sa. Už nikdy som o tie pery nechcela prísť. Už nikdy som nechcela nikomu inému dovoliť, aby bozkával jeho pery. Tie patrili mne. Iba mne!

Na chvíľu sme sa od seba odtrhli a pozreli si do očí. Liam sa ma s nádejou spýtal:

„Odpustené?“

Usmiala som sa a prikývla som.

„Už nikdy ma neopusť. Nezniesla by som to!“ odvetila som a opäť som sa podvolila jeho bozkom.